 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella9. kapitola: VysvetleniaAni neviem, ako som sa dostala do Chrabromilu. Mala som neuveriteľné šťastie, že som nestretla nikoho. Ani Filcha(ktorý podľa mňa ani nespí, aby mohol tyranizovať aj tých pár študentov, čo sa po nociach túlajú po hrade), ani jeho hroznú mačku pani Norisovú, ani ducha ani...nikoho. Prišla som do klubovne, kde na mňa čakali baby. Jasné, veď som musela vyzerať ako blázon, keď som len tak vybehla. „Aella, si v poriadku?“ spýtala sa s obavami Lily. „Som, prečo by som nebola.“ Odpovedala som pokojne, akoby som sa len pred hodinou netvárila ako šialenec. „No...ty niečo vieš o tom, čo sa tu udialo?“ „Myslíš to, že James a Sirius vrieskali na celý Chrabromil?“ „Presne to.“ „Aella,“ zapojila sa do rozhovoru Alice. „Ale...nerobila si nič nebezpečné, že?“ Nie. Nerobila. Okrem toho, že som chcela zachrániť Severusa od toho, aby ho zabil môj bývalý (až sa mi chcelo plakať, keď som si to uvedomila) priateľ, pričom ma od toho odradil James, ktorého nenávidíme(alebo sme pred chvíľou nenávideli) všetky tri a ktorý sa vrhol pod Zúrivú vŕbu, aby zachránil toho hlupáka a potom sa sám vybral(ako jeleň) za vlkolakom. „No...zase to nebolo až také....nevinné. Ale mala som najlepší úmysel.“ Povedala som tónom, akože nechcem v rozhovore pokračovať. Lily aj Alice to pochopili. Museli. Raz im to možno poviem, ale teraz rozhodne nie. Bola som unavená, vyčerpaná a nahnevaná, a tak ma nenapadlo nič lepšie, ako ísť spať.
Ráno som vstala taká zmätená, že som chvíľu musela rozmýšľať, kde som. Až keď som uvidela Lily, zistila som, že som v Rokforte. Musela som sa rýchlo rozprávať s Remusom. Ale...v noci bol spln...ešte je asi v Škriekajúcej búde... Zišla som do klubovne a narazila(doslova) do Siriusa. „Aella, poď sem.“ Povedal mi a ťahal ma za ruku von. „Pusti ma!“ skríkla som, na čo sa Tučná pani pohoršene na nás pozrela a odpochodovala z obrazu. „Aella, počúvaj ma.“ „Nie! Skoro si zabil Severusa!“ „Tak to ti vadí, že som skoro zabil Severusa? Ty asi nevieš, čo spravil Jamesovi? Že nie? To totiž nebolo obyčajné kúzlo, čo naňho minulý týždeň poslal. Spôsobilo mu fakt veľa nepríjemností a...“ „No tak veľa nepríjemností? Ale asi ani jedna nebola taká hrozná ako byť zabitý vlkolakom! Že nie?“ „James ho zachránil. Tak čo sa rozčuľuješ?“ „Hm...tak asi preto, že keby nebolo Pottera, tak Severus zomrie, lebo TY si hlupák!“ „Remus by mu, pravdepodobne, nič nespravil.“ Povedal potichu. „Ako to? Veď bol vlkolak!“ „Zabarikádoval sa tam ešte predtým, ako sa stal vlkolakom.“ „Ale....čo.....ako to vieš?“ „Remus nie je hlupák, Aella. Keď večer nie sme s ním, vždy to robí. Ak by sa náhodou niekto dostal dnu.“ „Tak prečo ho išiel James zachraňovať?“ „Pretože nechcel, aby Severus zistil, kam vedie ten tunel a....“ „Takže to nerobil pre Severusa, ale pre vás!“ „NIE!“ skríkol tak, až som sa zľakla. „Nechaj ma dohovoriť! On to SPRAVIL pre Snapa. Vieš, čo by sa stalo, ak by sa dostal do blízkosti Škriekajúcej búdy? Vlkolaci majú čuch oveľa-oveľa silnejší ako...neviem...ako väčšina zvierat. Zacítil by ho a nebol by problém zbúrať to, čím sa zatarasil.“ Pozerala som sa naňho. Je logické, že sa musel nejako zabezpečiť, ale ak by nebol problém prekážku odstrániť...tak prečo to robil? Spýtala som sa na to Siriusa, ale ten mal, ako vždy, pripravenú odpoveď. „Remus to robí vždy preto, aby sa k nemu nikto nedostal, keď sa mení. Dovtedy tam väčšinou prídeme aj my....myslím do Rokvillu.“ „Veď si povedal, že nie vždy ste s ním.“ „Sme s ním vždy. Len nie vždy ideme do Škriekajúcej búdy. To môžeme, iba keď ide s nami Peter. On stlačí tú hrču pri kmeni.“ Ani som si neuvedomila, že sa prechádzame. Dostali sme sa až k tej zvláštnej miestnosti(teraz ju nebolo vidieť, ale určite tam bola. Boli sme na siedmom poschodí), v ktorej som bola, keď som sa so všetkými pohádala...v ktorej mi Remus povedal, že je vlkolak... „Takže...Peter je nejaké malé zviera...nie?“ „Potkan.“ Presne. Sedí to. „A čo si ty?“ „To vôbec nie je dôležité. No ja aj James sme s Remusom vždy. Prídeme do Rokville a tam...neviem, akosi naňho máme vplyv...je menej vlkolak...skoro ako obyčajný vlk.“ Po krátkej chvíli pokračoval. „Takže James ho chcel zachrániť. Aby sa nedostal blízko k Remusovi, kým nepríde do dediny jeden z nás. Ja som bol ešte v Rokforte, takže musel ísť pre toho hlupáka. Nestihol by prísť do Rokvillu skôr, ako by Snape prišiel ku vchodu do Škriekajúcej búdy.“ „Ale veď...viete zmraziť tú vŕbu aj bez toho, aby bol s vami Peter, nie? James to včera spravil a predtým aj Remus.“ „To áno. Ale dnes nie vždy máme čas, keď sa ide Remus premieňať. Dnes mal James...niečo na práci a ja tiež. Takže kým by sme tam prišli...do Škriekajúcej búdy...bol by z neho vlkolak, takže sa tam zavrel a....Aella....naozaj by Snapovi nič nespravil.“ To dávalo zmysel. „Dobre, ale prečo si mu to povedal? Zdalo sa ti to vtipné?“ „No...vlastne po tom, čo spravil Jamesovi...by som mu dokázal urobiť hocičo.“ Povedal a dvihol hlavu. Vyzeral ako niekto, koho tým, že ublížili jeho najlepšiemu priateľovi, smrteľne urazili. „A čo mu vlastne spravil?“ „To kúzlo...sectusempra...malo asi fungovať inakšie.“ Spomenula som si, čo hovoril Severus. James mal krvácať, nie zblednúť. „Madam Pomfreyová povedala, že to bola nejaká čierna mágia. V nemocničnom krídle strávil asi štyri hodiny len tým, že mu dávala do poriadku všetky orgány. To zlomené rebro bolo najmenej. Nemohol ani stáť, preto sme ho celý čas s Remusom niesli z Veľkej siene. A nemohol si ani sadnúť, tak len ležal a pozeral sa niekam pred seba a hovoril veci...čudné...skrátka, vyzeralo to, ako keby mlel z posledného. Keby si tak videla svoju najlepšiu priateľku, aj ty by si sa správala rovnako.“ Skončil, otočil sa a odišiel. Neviem, čo je to za hlúpy zvyk tu na Rokforte odísť v strede rozhovoru... Ostala som tam úplne sama. Ani som si neuvedomila, aká som hladná. Dnes som neraňajkovala a už bol skoro obed. So Siriusom som strávila asi pol hodiny...možno trochu viac.... Zvrtla som sa, že idem preč, ale uvidela som Severusa, ako beží ku mne. Teda...zdalo sa, že ku mne, ale iba prebehol okolo a prudko zastal, akoby si ma všimol až v tom okamihu. „Ahoj,“ pozdravila som ho. Neodpovedal. „Severus, čo som ti spravila?“ „Nič.“ Odvrkol. „Nehovor so mnou takýmto tónom!“ skríkla som naňho. „Dobre. Môžeš ísť.“ „Ále čo? Ty mi chceš rozkazovať? Môžem byť, kde len chcem! A neopováž sa na mňa použiť nejaké kúzlo!“ Ktovie, možno by som nakoniec ja skončila v nemocničnom krídle... „Na teba by som žiadne nepoužil.“ Povedal veľmi ticho. „To som rada. Počkaj.“ Tri krát som prešla okolo steny, dvere sa zjavili a ja som šla dnu a pokynula Severusovi, aby ma nasledoval. Vnútri bola malá miestnosť s pohodlnými sedačkami a malými stolíkmi(vyzeralo to tam ako u profesorky Trelawneyovej na veštení, až na to, že tam to „nevoňalo“ po niečom sladkom). Sadli sme si do kresiel a pred nami stály hrnčeky s horúcou čokoládou. Dnes je asi deň rozhovorov. Keďže som sa celý týždeň nerozprávala s nikým okrem Severusa, tak som z toho bola už trochu vyčerpaná. Môj mozog bol taký ťažký a v bruchu mi nepríjemne škvŕkalo. Potom, z ničoho nič, sa na stolíku objavil tanier s chlebíčkami. „Nevedel som, že vieš o tejto miestnosti.“ Povedal Severus. „No....už to vieš. Prečo si to spravil Potterovi?“ spýtala som sa. „Už som ti povedal, že sa to kúzlo nepodarilo. Keby krvácal, madam Pomfreyová by mu to dala do poriadku za pár minút. Ja...ani neviem, čo sa to stalo. Ale bolo to užitočné.“ Uškrnul sa. „No...veľmi užitočné. Skoro umrel.“ „Tak, ako ja včera.“ Povedal a zamyslel sa. „Nevieš, kam vedie ten tunel? Počul som tam divné zvuky...“ „Nie, neviem.“ Povedala som rýchlo. Možno až prirýchlo, ale Severus si nič nevšimol. Takže on nevie, že Remus je vlkolak, ani kam vedie ten tunel. „Ale potom prišiel Potter a vytiahol ma von! Debil!“ hneval sa. „Severus, on ti zachránil život!“ zvolala som. „Hm...zachránil život? Pravdepodobne vedel, kam vedie ten tunel a nechcel, aby to vedel niekto okrem neho.“ Pohŕdavo povedal Severus. Nemohla som tomu uveriť! Oni dvaja sa tak nenávideli, ale hoci Severusova nenávisť bola....taká zlá, James kvôli nemu riskoval život...V niečom boli veľmi rovnakí, ale boli zároveň takí odlišní... „Nie, on sa ti ho naozaj pokúšal zachrániť. Ver mi.“ Povedala som potichu. „Aella, ale...počkaj...ty vieš, kam to vedie?“ spýtal sa s údivom v hlase. „Áno, ale nepoviem ti to. Ani za nič.“ Povedala som rozhodne. Zahľadel sa na mňa....tak čudne. Akoby mi tú informáciu chcel vytiahnuť z hlavy...trochu som sa zľakla a pozrela som sa vyplašene naňho. „Prepáč...už to nikdy nespravím.“ Povedal a odvrátil sa. Čo nikdy nespraví? Hm...Severus je čudný. „Nechcel som, aby sa Potterovi stalo to, čo sa mu stalo. Naozaj.“ Povedal po chvíli. „Už je obed...poďme.“ konečne sa usmial. To bolo ale dopoludnie!
Po obede sme sa s Lily a Alice rozhodli, že sa prejdeme. Bol pekný deň a zajtra sa končili prázdniny....bolo treba využiť, že máme voľný čas. Prešli sme asi celý pozemok Rokfortu(okrem Zakázaného lesa) a potom sme sa pobrali do klubovne. Cestou sme streli Remusa. Bol trochu poškriabaný a unavený, ale musela som sa s ním rozprávať. Povedala som Lily a Alice nech idú napred, že ich dobehnem. „Remus,“ pribehla som k nemu. „Teraz nie, Aella, som strašne unavený.“ A zívol si. „Budeš ma počúvať teraz!“ skríkla som. Vbehli sme do prázdnej učebne a sadli sme si na jeden stôl. „Prečo si nechcel nič povedať Jamesovi, keď ti Sirius prezradil, čo spravil?“ začala som hneď. Unavene si vzdychol a spýtal sa: „Ako to vieš?“ „Počula som vás. Nabudúce hovorte tichšie...Remus...veď si prefekt!“ Ozaj...to som ešte nespomínala, že? No...tak Remus je prefekt. Ani sa nečudujem. Je múdry a nie je taký pojašený ako Sirius a James...ani taký zabrzdený ako Peter. „No a? Čo som mal robiť?“ „Povedať to Dumbledorovi!“ „Hm...jasné, povedať to rovno riaditeľovi...aby ma vyhodil za to, že som ohrozil aj troch spolužiakov, keď som im prezradil, ako a dostať do Škriekajúcej búdy.“ Štyroch, pomyslela som si. Aj ja to viem. „Dobre...ale...na čo ste mysleli?“ „Pravdupovediac, keďže som bol vlkolak, nemyslel som na nič.“ Usmial sa smutne. Potom tam len tak sedel a potichu povedal: „Ja by som Severusovi neublížil, Aella.“ Už dávno som nesedela tak blízko pri Remusovi a opäť som si uvedomila, aké je to príjemné. Po chvíli povedal: „Nie som ako iní vlkolaci. James by mi nikdy nedovolil, aby som niekomu ublížil. Vieš, že nie som taký.“ Zoskočil z lavice a začal sa prechádzať. „Ale...vedel som, čo spravil Snape Jamesovi. Nikomu by sa predsa nepáčilo, keby jeho najlepší kamarát mlel z posledného preto, lebo sa nejakému hlupákovi nepodarilo kúzlo...“ Potom si opäť ku mne sadol. Bol ticho. Veľmi dlho. Rozmýšľala som o tom, čo hovorili Remus a Sirius. Ak by niekto spravil niečo podobné Lily alebo Alice....alebo....Remusovi... asi by som tiež konala neuvážene. Pozrela som sa naňho. Vyzeral, akoby zostarol aspoň o desať rokov. Vyzeral tak...dospelo a...utrápene. Mala som chuť pobozkať ho, ale....to teraz nebolo možné. Vtom sa ku mne naklonil a zašepkal: „Chýbaš mi, Aella.“ No...čo sa na to dá povedať? „Aj ty mne.“ Rovnako som zašepkala a chytila som ho za ruku. Oprel si hlavu o moje plece a zhlboka dýchal. Nemohla som to vydržať! Vyskočila som a ušla som(už zase...asi sa zo mňa stáva nejaký blázon). Pred Tučnou paňou som zastavila a uvedomila som si, že neviem heslo. Zase. Hm...toto sa už raz stalo, nie? Po takom vážnom rozhovore s Remusom som akási...vygumovaná... Remus však už kráčal po chodbe ku mne. Povedal heslo a vošli sme dnu. „Aella...stoj. Prosím ťa, chcem sa s tebou rozprávať.“ „Už nie si unavený?“ „Som, ale...to počká. Poďme...neviem...von. O chvíľu bude večera...“ Tak som teda šla. Tučná pani na nás zakričala niečo veľmi škaredé, ale malo to asi taký zmysel, že načo sme ju otravovali...nech sa hnevá, veď je to len obraz. Vonku sme si sadli pod veľký dub. Remus ma chytil za ruku a hladkal ma po nej. Až mi bolo do plaču do šťastia. „Aella...“ začal. „Remus,“ prerušila som ho. „Viem, že ste mali so Siriusom najlepší úmysel...ale už to, prosím ťa, nikdy nerob! Veľmi som sa bála.“ „Ja viem...a čo sa týka toho, čo som povedal v tej učebni...naozaj si mi chýbala...“ „Aj ty mne, Remus...“ zašepkala som mu do ucha a videla som, ako mu naskočili zimomriavky. „Tak...čo s tým spravíme?“ uškrnul sa a zase to bol starý dobrý Remus. Z tváre mu zmizli všetky stopy únavy... „Neviem...niečo ma napadlo...“ posunula som sa bližšie k nemu. „Hm...dobrý začiatok...“ chytil ma okolo pliec. „A ešte lepšie pokračovanie....“ položila som si hlavu na jeho plece. „Ale najlepší je koniec...“ chytil ma za bradu, zdvihol mi hlavu a pobozkal ma. Tak, ako ešte nikdy. Asi som mu naozaj chýbala, pretože ten bozk bol....neviem....taký....krásny...ako keď pobozkáte niekoho, s kým ste sa dlho nevideli, ale napriek tomu ho máte stále veľmi radi a potom sa stretnete a všetko je v poriadku...všetko je presne tak, ako má byť. Po hodnej chvíli sme sa vybrali do hradu(držiac sa za ruky) a zamierili sme do Veľkej siene. Lily a Alice sa na mňa usmievali ako dve slniečka a Sirius, James a Peter ukazovali Remusovi zdvihnuté palce. Len jedna osoba sa tvárila zachmúrene – Severus Snape. No a čo? Povedala som si. Teraz záleží len na tom, že som veľmi šťastná. Mám Remusa, mám Lily a Alice a nič iné ma nezaujíma. No nie sú toto super prázdniny?
* * *
PS: Dúfam, že sa vám Aella ešte stále páči a že ste radi, že je opäť s Remusom (myslím, že niektorí sú...). Tak...ďalšia kapitola bude....raz. neviem kedy. Pa a posielajte sovy, hodnoťte Aellu a majte sa pekne. Pekný deň....Jinzy.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|