Kapitola:
Pridaná: 28.5.2011, 12:04:56
Čítaná: 3408×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Harry, Ginny, Ron, Hermiona...
Stručný dej: Harryho dobrodružstvá sa ani po poslednom roku na Rokforte nekončia.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Opäť to začína... 2 » Kingsleyho rada 3 » Pokračujeme! 4 » Draco Malfoy 5 » Boj 6 » Začiatok konca

Ron s Hermionou sa premiestnili do Brlohu tak, ako im Harry povedal. Boli radi, že sú späť, pretože posledná hodina sa im zdala akási zrýchlená, skoro ak za školských čias. Jednoducho všade, kde sa Harry, Ron a Hermiona objavia, vždy sa niečo musí stáť. Vždy to tak bolo, vždy to tak je, a asi to aj vždy tak bude. Ale na to si už zvykli.

Vošli do domu a pohľadmi hľadali Arthura s Molly. Sedeli v obývačke a evidentne driemali. Nechceli ich rušiť, preto sa pobrali hore do spálne. Kedysi to bola Ronova izba, no teraz už bola prerobená. Vedľa tejto izby za školských čias spali Fred, George, Percy... jednoducho všetky Weasleyiovie deti. Teraz v nich bývali Ronove a Hermionine deti.

V spálni sa Ron vyvalil na posteľ a Hermiona si ľahla vedľa neho. Chvíľu mlčky hľadeli do stropu a rozmýšľali nad udalosťami poslednej hodiny. Rona to ale prestalo baviť, tak sa otočil k Hermione.

„Kedy som ti naposledy povedal, aká si krásna?“

Hermiona sa pousmiala a pobozkala ho. Nechali sa unášať citmi...

Kingsley Schackebolt vrazil do Harryho kancelárie. Našťastie preňho nik v nej nebol. Pohľad rýchlo hodil na pracovný stôl, ktorý bol bližšie pri kozube. Ten papier tam ležal. Pozrel sa bližšie. A bol aj podpísaný! Skvelé!

„Náš Pán sa nemýlil,“ začal šepkať. „Potter Kingsleymu ozaj dôveruje.“

Spokojne si papier vzal a zamieril do menšej väznice, ktorá tu bola Otvoril dvere Malfoyovej cely a ten spokojne vyšiel von. Vošli spolu do Kingsleyho kancelárie. Cez kozub sa mienili premiestniť k svojmu Pánovi. Najprv šiel Malfoy a Kingsley hneď za ním. Keď vchádzal do kozuba, zachytil svoju tvár v zrkadle. Všehodžús už prestával účinkovať a on začal naberať svoju pôvodnú podobu.

Harry si prezeral tých piatich ľudí. Stáli tam sebaisto a nepochybne čakali naňho. Mal šťastie, že si ho pri premiestnení nevšimli. Z auta, za ktorým bol schovaný mu vykúkali len oči s kruhovými okuliarmi. Rozmýšľal nad tým, čo môže a čo nie.

Čarovať nemohol, to bolo jasné. Muklom by navyše mohlo prísť čudné, že s paličkou v ruke sa schováva za autom, preto sa tváril, že skúma pneumatiku. Zrazu mu niečo napadlo. On síce nemôže čarovať, ale ani ONI nie. Navyše môžu byť hľadaní a to by už išli rovno do Azkabanu. Pripadalo mu to ako úder pod pás.

Harry vyšiel spoza auta a postavil sa pred nich. Hneď ako ho zbadali, skryli ruky pod habit, aby si vytiahli prútiky. No Harry kývol hlavou ku skupinke muklov. Všetci piati ho pochopili, takže ruky z habitov vybrali. Harry sa musel pousmiať. Mal ich pod palcom a oni si to ani neuvedomovali. Rozhodol sa, že s nimi bude hrať hru.

Začal kráčať po chodníku. Ešte nevedel kam pôjde, ale bolo by hlúpe, keby pri nich len tak stál a zízal na nich. Snažil sa o uvoľnené kroky aj keď začínal byť nervózny. Nemusel sa ani obzerať, bolo cítiť, že ho sledujú. Čo teraz?

Bolo to zbabelé, ale nič iné mu nezostávalo. Zabočil do prvej uličky, ktorú zbadal a premiestnil sa do Brlohu. Z dvora zamieril rovno do kuchyne. Všetci sedeli pri stole a jedli polievku. Harry si prisadol k stolu.

„Boli tam,“ začal. „Išiel som na Grimmauldovo námestie pozrieť si Siriusov testament, aby som zistil, komu zanechal svoj dom a stáli tam piati ľudia. Hľadali mňa.“

Všetci naňho zarazene hľadeli. Každý sa v tom celom chaose strácal. Kde je Ginny a Lilly? Prečo tam tí muži čakali naňho? Kto bol ten starec, ktorého trio našlo v tom dome? Majú smrťožrúti nového pána?

„Čo teraz?“ spýtal sa Arthur.

Nikto mu nevedel odpovedať. Ani teraz a ani do večera. Harry sa chcel vrátiť do Godricovej úžľabiny, ale paní Weasleyová ho presvedčila, aby ostal u nich. Harry nemal náladu stráviť večer v obývačke, preto sa rozhodol zamieriť do izby. Až keˇležal v posteli, až vtedy zistil, ako veľmi mu Ginny vedľa neho chýba.

Tisíc kilometrov od Brlohu stáli v kruhu dvadsiati ľudia. Väčšina boli muži, no našli sa medzi nimi aj ženy. Každý hľadel na vysokú stoličku, v ktorej sedel ich Pán. Čakali na jeho rozkazy.

„Musíme pomstiť Toho-Koho-Netreba-Menovať,“ opakoval dnes už po piaty raz. „Potter asi dnes neprenocuje vo svojom dome, bojí sa, aby sme sa tam nedostali.“

Po všetkých prešiel pohľadom až sa zastavil pri Dracovi.

„Ty si s ním chodil do školy, Draco. Pokiaľ viem, tomu Weasleymu dôveruje.“

Draco prikývol.

„Dobre teda. Všetci zamierte do Brlohu!“

[ » na začiatok « ]