Kapitola:
Pridaná: 27.5.2011, 09:02:27
Čítaná: 2268×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Harry, Ginny, Ron, Hermiona...
Stručný dej: Harryho dobrodružstvá sa ani po poslednom roku na Rokforte nekončia.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Opäť to začína... 2 » Kingsleyho rada 3 » Pokračujeme! 4 » Draco Malfoy 5 » Boj 6 » Začiatok konca

Pomaly kráčali vpred. Bolo počuť iba prerývané dýchanie a vetrík. Prútiky pevne zovierali vo svojich rukách. Nikto sa neodvážil prehovoriť, lebo sa báli, že ich niekto zbadá.

Harry si nevedel vysvetliť, prečo sú všetci traja v takom napätí. Nevedel ani to, prečo sa rozhodol premiestniť práve sem. V tej chvíli mu intuícia vravela, že tu má začať. Že toto je to správne miesto, kde má začať pátrať. Alebo si to len nahováral? Je to možné. Veď tu dnes bojoval s niekým, po kom už dlho usilovne pátral. A čo ak ten dotyčný vedel o Ginny? Čo ak to bol jeden z tých, s ktorými pred chvíľou mal duel. A čo ak Mike...?

Zrazu zbadali akúsi chatrč. Bolo na nej vidieť, že je stará a bolo aj obdivuhodné, že sa ešte nerozpadla. Rozhodne tam neboli podmienky na dlhší pobyt.

„Pozrieme sa tam?“ Spýtal sa oboch Ron.

Nikto nič nenamietal a preto sa tam vybrali. Chatrč bola od nich vzdialená asi päťdesiat metrov. Opatrne k nej kráčali. Boli už celkom blízko, ale Harry ešte nevošiel dnu. Radšej si ju najprv obzrel z vonka. Zblízka vyzerala ešte horšie ako z diaľky. Okná boli vybité a dvere voľne ležali pri vchode. Trio opatrne vošlo dnu.

Na zemi ležal akýsi starec. Bol chudý, mal dlhú bradu a šedivé vlasy. Tvár mal špinavú od krvi. Harrymu pripomínal Dumbledorea. Keď ich starec zbadal, natiahol k ním ruku. Ron si k nemu čupol.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa starca.

„Oni,“ to bolo jeho posledné slovo. Z očí mu zmizol život a len tam tak bezvládne ležal. Hermiona sa rozplakala.

„MORSMORDE!“ skríkol niekto vonku.

Všetci traja sa zľakli. Harry vybehol von. Stál tam nejaký muž a mieril na oblohu. Keď to Harry videl, striaslo ho viac, ako pred chvíľou. Na nebi svietilo Temné znamenie. Ako to?

Muž Harryho zbadal. Harry čakal, že zaútočí, no nestalo sa tak. Namiesto toho sa niekam rozbehol. Tušil, kam chce ísť, preto sa rozhodol ísť za ním. Muž mal pred ním náskok a Harry vedel, že ho nestihne dobehnúť a tak využil svoj prútik.

Namieril ním na muža a kúzlo ho trafilo, takže skončil na zemi. Pribehol k nemu a prehodil ho na chrbát. Ležal tam Malfoy.

„Ahoj, Potter!“ začal vrieskať.

„Dobrý deň,“ odvetil mu so sarkazmom v hlase a najradšej by doňho kopol.

„Páči sa ti moja kresbička?“ Malfoy myslel znamenie.

„To v tej chatrči si spravil ty však?“

„Možno áno, možno nie.“

Chvíľu boli obaja ticho. Ron s Herminou Harryho dobehli a keď uvideli Malfoyaa, striedali nenávistné i prekvapivé pohľady.

„Mysleli ste si, že to ostane bez odozvy?“ začal Malfoy. Všetci vedeli, že myslí Voldemorta. „Celý čas sme tvrdili, že sme jednali pod vplyvom Imperiusu. Bolo to voči pamiatke Temného pána nefér, ale bola to súčasť plánu. Spoločnosť väčšine z nás uverila a preto sme neskončili v Azkabane. Celých devätnásť rokov sme vymýšľali plán ako najmocnejšieho čarodejníka všetkých čias pomstiť. A práve sa ten plán deje. Mimochodom, Potter nechýbajú ti dvaja členovia rodiny?“

Nikto z tria na sebe netajil ustráchaný výraz. Malfoy to postrehol.

„No vidíte. My sme svojmu pánovi stále verní a aj môj syn Scorpius bude.“

„Chudák chlapec,“ odvrkol Ron.

Malfoy sa tváril, že ho nepočuje.

„Ideme na ministerstvo, Draco,“ rozhodol Harry. „Ale najprv...,“ pozrel na oblohu. Nemôžu to tam nechať. Zviazal Malfoya kúzlom a spoločne s Ronom a Hermionou namierili prútiky hore. Pomaly ale isto znamenie mizlo. Keď už bolo celkom preč, trio s Malfoyom sa premiestnili na ministerstvo. Pristáli priamo v kancelárií ministra. Kingsley sedel za stolom, a popíjal čaj. Keď ich zbadal, tváril sa nechápavo. O to viac, keď uvidel Malfoya.

„Čo je s ním?“ myslel Malfoya.

Harry mu všetko vyrozprával. Od Ginny, cez starca po Temné znamenie, až do tohto momentu. Kingsley celý čas zaujato počúval. Keď Harry dorozprával, spýtal sa iba na jediné.

„Je možné, že zabil tých ôsmich ľudí?“

Harry na to doteraz nepomyslel. Je to možné, ale obviniť ho iba preto, lebo sa zdržiaval v tých priestoroch, kde dotyčného mali chytiť, mu pripadalo hlúpe. Odpovedal teda iba obyčajným pokrčením pliec.

„Zatiaľ si ho tu necháme,“ rozhodol Kingsley.

Trio už bolo na odchode, keď za Harrym Kingsley zavolal.

„V kancelárií máš niečo na podpis, ak by si mohol. A počuj, Harry!“ dodal ešte. „Je možné, že sa niečo chystá. Možno budeme musieť znovu zostaviť Fénixov Rád. Sirius,“ Kingsley si všimol Harryho slzu v očiach, no pokračoval, „povedal, že Grimmauldovo námestie je stále použiteľné. Chcem vám len povedať, aby ste sa všetci traja mali na pozore.“

Harry prikývol, no Kingsley ešte neskončil.

„Spomínal si Temné znamenie. Smrťožrúti nemajú dôvod ho vysielať na oblohu, pokiaľ nemajú vodcu. Je dosť možné, že Voldemorta niekto nahradil. A pôjdu po tebe,“

Tým si Harry bol vedomý. Vyšiel na chodbu a videl, ako Malfoya niekto niekam odvádza. Bolo mu jedno kam, hlavne nech ho potrestajú. Obďaleč stáli Ron a Hermiona. Povedal im, nech sa premiestnia do Brlohu, ešte musí niečo vybaviť. Po veľkom váhaní ho poslúchli.

Harry zamieril do kancelárie kvôli tej veci na podpísanie. No nebolo to všetko, čo potreboval vybaviť. Pri rozhovore s Kingsleym mu niečo napadlo. Ešte zájde na Grimmauldovo námestie prezrieť si Siriusov testament. Možno tam nájde to, čo hľadá.

Bol pred kanceláriou. Vošiel dnu a podišiel k svojmu stolu. Mike tam nebol. To bolo čudné, keďže o takomto čase vždy pracoval. Zobral si pergamen, pri ktorom bolo vyryté NA PODPÍSANIE. Brko namočil do kalamára a podpísal sa. Nečítal, čo podpisuje, Kingsleymu dôveroval. No nevedel, že práve podpísal svoju výpoveď.

Premiestnil sa na Grimmauldovo námestie. Chcel vysloviť zaklínadlo, aby sa mu zjavil vchod do Siriusovho domu, no zbadal, že pred budovou stoja piati smrťožrúti. Harry sa rýchlo skryl za najbližšie auto a vytiahol prútik.

[ » na začiatok « ]