Kapitola:
Pridaná: 17.5.2007, 19:03:51
Čítaná: 1213×
Hodnotenie: (počet hlasov: 50)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Aella, Záškodníci, Lily Evansová...
Stručný dej: Remus Lupin a jeho prvá láska

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » To som ja 2 » Tajomstvo 3 » Zmierenie 4 » Nové trápenia 5 » Zase ten Sirius... 6 » Sama proti všetkým 7 » Keď sa "darí"... 8 » Ešte že máme Pottera 9 » Vysvetlenia 10 » Človek mieni... 11 » Najčernejšia mágia 12 » VČÚ 13 » Koniec školského roka 14 » Prázdniny 15 » "Ale... čo tam robili?" 16 » Samá romantika 17 » „Ak niečo nechceš, tak to nerob.“ 18 » Kým sme spolu... 19 » Všetko je ako má byť 20 » Najlepšie Vianoce 21 » Následky 22 » Veľmi zvláštny deň 23 » Podivné rande 24 » "...daj vedieť, čo odpovedali." 25 » Ako malí dospelí ľudia 26 » Sme prví, ktorí o tom vedia 27 » Otec 28 » Lilyn úlet 29 » Dlho očakávané stretnutie 30 » Sľub 31 » Rozčarovanie 32 » Rodina 33 » Severus 34 » Malá Medy 35 » Kassandrina kniha 36 » Definitívne rozhodnutie 37 » Precitnutie 38 » Koniec Epilóg

Dole v podzemí bola strašná zima.

Prečo vlastne idem za Severusom? Veď ani neviem, čo mu chcú chalani spraviť.

Prestaň, Aella! Určite to nebude nič príjemné…je to tvoj kamarát…nemôžeš to dopustiť!

Keď som dokončila tento schizofrenický rozhovor so svojím druhým Ja a uistila som sa tak, že robím správnu vec, hneď sa mi kráčalo ľahšie.

Podzemie Rokfortu bolo hotové bludisko! Mala som pocit, že chodím stále dokola. Potom som stretla jedného Slizolinčana. Bol vysoký, mal svetlé vlasy a chladné sivé oči. Lucius Malfoy bol siedmak a bol veľmi nepríjemný.

„Čo tu robíš?“ vyštekol na mňa.

„Čo sa staráš?“ odvrkla som.

„Si skoro v Slizoline. Ak si sa nestratila, čo sa určite nestalo, pretože si ďaleko od všadiaľ, ideš k nám.“ Uprel na mňa pohľad svojich studených očí a potom povedal: „Ak chceš, zavolám ti toho, s kým chceš hovoriť.“

„Dobre, zavolaj Severusa.“ Povedala som a sledovala som, ako odchádza.

„Nie je v klubovni.“ Povedal Malfoy, keď sa vrátil.

No super! Konečne nájdem cestu do Slizolinu a Severus tu nie je. Dobre...ale ako sa dostanem odtiaľto preč....?

Malfoy bol stále tam a zdalo sa, že sa na mne baví.

„K Vstupnej hale sa ide týmto smerom.“ Povedal, akoby mi čítal myšlienky a ukázal priamo pred seba. „Keď prídeš k soche hipogrifa, zaboč doľava a choď až k portrétu Salazara Slizolina. Potom choď doprava a stále rovno až k Vstupnej hale.“

Snažila som sa zapamätať si to. Poďakovala som sa, na čo sa on zatváril, akoby to slovo nikdy doteraz nepočul(ja neviem, ale nie sú tí Slizolinčania divní?) a odišla som. Vo vstupnej hale nebol nikto(kto by tam čo robil tak neskoro večer?). Prebehla som do Chrabromilu a rozhodla som sa, že sa so Severusom porozprávam zajtra.

Ráno, v utorok, som ho však nikde nevidela. Nebol na raňajkách, ani vonku a do podzemia sa mi fakt nechcelo ísť. Stretla som ho až na večeri, kde do seba hádzal jedlo, akoby týždeň nemal nič v ústach.

„Ahoj, Severus.“ Pozdravila som ho.

„Ach, to si ty?“ znela odpoveď.

„No pekne.“ Povedala som a otočila som sa na odchod.

„Počkaj, Aella!“ zakričal. Zastavila som.

„Nehnevaj sa.“ povedal, keď pribehol ku mne. „Vieš čo? Poviem ti tajomstvo.“ Usmial sa a ťahal ma preč z Veľkej siene.

„Čo mi chceš povedať?“ spýtala som sa ho na prvom poschodí.

„Sadni si.“ Povedal a sadli sme si na stoličky pred učebňou, v ktorej sme ešte nikdy nič nemali.

„Pamätáš sa, ako som predvčerom skúšal na Pottera jedno kúzlo?“ začal otázkou.

„Či sa pamätám? To si budem pamätať ešte veľmi dlho.“

„Tak...vieš...to kúzlo som vymyslel ja.“ Povedal akoby mimochodom. „Ale nepodarilo sa.“

„Ako to? Veď zbledol....“

„Ale on nemal zblednúť!“ povedal rozčúlene. „Mal krvácať. Iba trochu!“ dodal, keď videl, ako sa tvárim.

„Ty si vymyslel kúzlo, aby niekto krvácal? Prečo?“ fakt....prečo?

„Pre Pottera.“ Uškrnul sa. „Aj to, čím ma zdvihol do vzduchu, som vymyslel ja. On to má odo mňa a použil proti mne!“ kričal a tváril sa...neviem...strašidelne. Ako šialenec. Ako James, keď ho nechal visieť nad stolom!!!

„Severus, prečo mi to hovoríš?“

„Len tak.“ Konečne sa usmial a ten príšerný výraz mu zmizol z tváre. „Už mám po krk toho, ako si všetci myslia, že som neschopný. Nechcem, aby si si to myslela aj ty...“

„Severus, sľúb mi, že to kúzlo už nikdy nepoužiješ.“ Povedala som potichu. Trochu som sa ho bála. Radšej mi nemal nič povedať...

„To ti nemôžem sľúbiť. Vážne...je to niečo...moje.“

„Tak mi aspoň sľúb, že to nepoužiješ v hrade...prosím, Severus.“

„Dobre, Aella, to ti môžem sľúbiť. Už musím ísť, musím niečo pripraviť pre Slughorna. Vážne, ten chlap je neschopný!“ povedal a odišiel.

Od toho dňa som ho nevidela. Až v piatok. Bol trochu nervózny, ale akýsi šťastný. Ale tak...neprirodzene. Ktovie, prečo? Iba ma pozdravil a šiel ďalej.

V ten večer som sa (konečne) udobrila s Lily a Alice.

Všetky tri sme sedeli v klubovni (ja, samozrejme, sama) a učili sme sa. Zrazu Lily vstala a prišla ku mne.

„Hm...Aella...“

„Áno?“ spýtala som sa s nádejou v hlase.

„No...nechcela by si sa s nami učiť?“ usmiala sa na mňa.

„Samozrejme.“ Ani som to nedopovedala a už som si ťahala všetky veci k nim.

Bolo to také...jednoduché! Akoby sa nič nebolo stalo. Je super mať takéto kamošky!

Celý večer sme sa zabávali, smiali, pojedli sme všetky sladkosti, ktoré sme v izbe našli a k učeniu sme sa už nevrátili. Povedala som im všetko, čo sa stalo od našej hádky a potom sme spoločne nadávali na Jamesa, Siriusa, Remusa a veru sa toho ušlo aj Petrovi.

Zrazu do klubovne vtrhol James a utekal do izby. Bolo počuť buchot a krik a potom zbehol po schodoch, nasledovaný Siriusom. Ten naňho kričal: „James, nemá to zmysel! Už je tam!“ ale James ho nepočúval, bežal z miestnosti a Sirius vpochodoval späť do spálne.

„Čo to bolo?“ spýtala sa Alice so zdvihnutým obočím.

Vtom mi to došlo. Oni povedali Severusovi, ako sa dostanú cez Zúrivú vŕbu....vchod pod ňou vedie priamo...OCH BOŽE! A dnes je spln!

„Musím ísť!“ zrevala som a už som aj bežala za Jamesom.

Letela som dole schodmi tak rýchlo, až som sa bála, že sa zosypem, ale nič sa mi nestalo. Vonku, ďaleko pred sebou, som videla bežať Jamesa.

„POTTER!!!“ zakričala som z plných pľúc.

„Nemám čas!“ znela odpoveď. Už som bola skoro pri ňom(bežať viem dosť dobre), keď som zvolala: „Nechoď tam! Dnes je spln!“

„Čo myslíš, že to neviem?“ odsekol.

„Vy ste ho tam poslali, keď je spln? Nie ste normálni?“ vrieskala som naňho.

„JA som ho nikam neposlal. To všetko Sirius. Teraz nemám čas vybavovať sa s ním. Uhni, ak nechceš, aby ťa vŕba udrela.“

„Idem s tebou.“ Vyhlásila som rozhodne.

„Ty si už vážne mimo? Je tam vlkolak! O pár minút sa z neho stane zabijak! Uhni, Aella, inak budem nútený ublížiť ti!“

Mal pravdu. Je tam Remus a je spln. Ako vlkolakovi mu na mne(ani na nikom inom) vôbec nezáleží.

„Pohni si. A nech sa Severusovi nič nestane!“

„Čo myslíš, prečo tam idem?“ odsekol. Našiel dlhý konár, dotkol sa kmeňa vŕby a tá sa prestala hýbať. Vošiel dnu a ja som začala chodiť ako tiger v klietke. Boli vnútri desať, pätnásť minút a potom sa kmeň prestal hýbať. Otočila som sa a videla som, ako James vlečie Severusa von. Severus mal rozbitú peru a James mal akoby rozseknuté líce.

„Konečne!“ zvolala som a utekala som k Severusovi.

„Nedotýkaj sa ma!“ skríkol a šiel do hradu.

„Ja toho Siriusa zabijem.“ Povedal James. Potom sa premenil na...jeleňa! Nikdy som nevidela nikoho premieňať sa tak, ako on. McGonagallová nám to ukazovala, ale u nej ste si vždy všimli to, ako sa z človeka mení na mačku. James bol v jednom okamihu normálny chalan a v zlomku sekundy bol jeleňom. A krásnym...ktovie prečo si vybral toto zviera?

Kým sa vŕba začala hýbať, odcválal (teraz sa mi to zdá smiešne, že James „cválal“, ale vtedy to pôsobilo veľmi efektne) von školskou bránou a zmizol mi z dohľadu. Ani som nemusela hádať, kam išiel. Do Rokvillu.

Ešte dlho potom som sedela vonku. Bola som nahnevaná na Siriusa aj na Severusa, že bol taký hlupák a nechal sa takto...čo?...skoro zabiť...

Ale bola som aj veľmi rada, že James nie je až taký sviniar, ako som si o ňom myslela. Je ľahké(a samozrejmé) pomáhať priateľom v trápeniach, ale pomôcť niekomu, koho nenávidíte, je naozaj...veľmi dospelé. Akosi som sa naňho od toho večera začala pozerať trochu inakšie.

Až keď som zacítila studený vietor, uvedomila som si, že je určite už niečo po polnoci. Musela som sa dostať do hradu bez toho, aby ma niekto videl.

* * *

Tak. som úplne vyšťavená. Som si vedomá toho, že tieto posledné dve kapitoly boli také...no...že všetci ste už čítali väčšinu toho v knihách HP, ale nejako bolo potrebné ešte viac vystupňovať nenávisť Jamesa(aj Siriusa) a Severusa. Dúfam však, že aj napriek tomu sa vám aspoň trochu páčili.

Pripomienky a odkazy mi (prosím) posielajte sovičkou. budem veeeeeľmi rada. aj keď mi ohodnotíte túto kapitolu.

Aha...a neviem, kedy bude ďalšia. možno zajtra, možno pozajtra....neviem.

Takže zatiaľ: ahojte a pekný deň.

Jinzy

[ » na začiatok « ]