Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.
Literárna forma: próza
Žáner: romantika
Milý denníček,
akurát sme v nejakom meste, ktorého názov som zabudla. Sedím v autobuse a čakám, kým už konečne odídeme. Pýtaš sa, prečo som ti napísala už teraz? No to bude tým, že sa potrebujem vyrozprávať. Moja myseľ je zaplavená množstvom myšlienok, potrebujem ich usporiadať a vždy mi pomohlo, keď som to mohla napísať. Takže: Cam. Stretla som ho už v agentúre, pamätáš, ako som ti o ňom hovorila. Neskutočne mi liezol na nervy. Ale nevyznám sa v ňom. Je to ten typ cool čáva, ale neustále ma metie jeho správanie, ako sa správa ku mne. Nie, Lussy Dafnerová, nesmieš dopustiť aby si mu podľahla, aby si podľahla hocikomu! Ďalej je tu praktikant Daniel, o ktorom som si na prvý pohľad vytvorila mienku sukničkára a nemýlila som sa. Doslova to potvrdil. A aj Cam potvrdil, že je sukničkár, čo ma metie ešte viac. Jooj Lussy, prečo sa len zaoberáš nejakými sukničkármi? Prečo ťa vôbec trápia a míňaš si kvôli nim pero? Ty si nikdy taká nebola!
Okej, ale trápiť sa Jimmym alebo Pánom Neznámym môžem, nie? Ešte stále ma jeho pohľad zaráža. On sám ma privádza do rozpakov. Neviem, ako sa pri ňom správať a aj keby som vedela, správala by som sa ako idiot. Ale keď on je taký očarujúci! Nie, on nemôže byť človek, musí byť nejaká nadprirodzená bytosť. Upír! Alebo démon! Anjel! Nie, nijaký pozemšťan nedokáže byť taký nádherný, dokonalý, očarujúci... Pravdupovediac, ešte stále neverím, že práve sedí za mnou, no teda momentálne nie. Neverím, že je tu, v tábore, a budem ho môcť vidieť každý deň z tých desať úžasných dní, ktoré ma v Peldone čakajú. Takže: Lussy, nezabúdaj na to, že chlap je iba primitívne stvorenie z Marsu a nedovolíš, aby ti spôsobovalo vrásky na čele. Nedovolíš, lebo ty sa nenecháš ovplyvniť chalanmi! Áno! Tak to bude! A žiaden Cam, Daniel a Jimmy či ako sa to volá, ma nerozhádže! Okej, stačilo, musím ísť, vedúca ide rozprávať a potrebujem byť v obraze. Pá
Lussy rýchlo zatvorila svoj slnečnicový denník a vložila ho do tašky. Neodpustila si pohľad do okna, ale v odraze nič neuvidela. Jeho sedadlo bolo prázdne. Za oknom videla iba McDonald a veľké parkovisko, za ktorým sa nachádzali lavičky, stoly, ihrisko pre deti a krásny zelený trávnik zaliaty slnečnými lúčmi. Stoly s lavičkami boli zaplnené občerstvujúcimi sa ľuďmi a ihrisko hrajúcimi sa deťmi. Lussy ešte hodila očko na Mary a uvidela, ako sa napcháva solenými arašidmi. Keď uvidela jej pohľad, ponúkla ju: „Dáš si? "
Lussy pokrútila hlavou: „Nie, veď ja mám alergiu na arašidy."
„Jáj, zabudla som."
Kate v bielom tričku s modrým nápisom Lazy Fun zapla mikrofón: „Takže, táborníci, sme tu všetci?" Vtedy ku nej podišiel Daniel a profesionálnym tónom jej povedal: „Všetci do jedného, Kate.“
„Ďakujem, Daniel. Takže keďže sme už všetci..."
Lussy si uvedomila, že všetci znamená aj Jimmy, a tak si neodpustila pohľad do okna, kde v odraze uvidela jeho krásnu tvár s čiernymi okuliarmi.
„...môžme vyraziť. Keby sme mali nejaký problém, posuňte ho sem dopredu a tu sa potom bude riešiť. Tak, to je z mojej strany všetko, prajem príjemnú cestu."
Lussy si pomyslela, že sa nechce nudiť a tak sa spýtala Mary: „Počuj, nemáš v tej svojej zázračnej kabelke aj nejaké karty, že by sme si zahrali..?"
Mary už mala kabelku na kolenách a usilovne sa tam prehrabávala: „Mám žolíkové, žolíkové Harry Potter, sedmové, mám tu aj človečko, aj kockovaný papier na piškvorky, môžeme si zahrať aj Meno, mesto..."
Lussy Maryina pohotovosť ešte stále prekvapovala, a to ju poznala už sedem rokov. „A aké sú to tie žolíkové Harry Potter?"
Mary už držala v ruke modré okrúhle karty. „To sú ako normálne, len sú okrúhle a namiesto žolíka máš Nimbus 2000."
„Tak tie si zahrajme," povedala Lussy, a Mary už vystierala plastové podnosy zo sedadla určené na jedlo a pohárik pitia. ´Také podobné sú aj v lietadle,´ pomyslela si Lussy. Letela iba raz v živote, ale tá spomienka jej ostane v mysli asi navždy.
Mary už rozdávala karty: „Ty máš pätnásť, vyhadzuj." A takto hrali a hrali. Lussy vždy milovala hrať Žolíka, lebo v tom bola vždy dobrá a málokedy prehrávala. Naučila ju to hrať mama, keď mala desať rokov a odvtedy to hráva takmer stále.
„Ty odkiaľ berieš tie postupky?" sťažovala sa Mary, keď Lussy vykladala už tretiu postupku na stôl. Lussy iba mykla plecom a vyhodila srdcovú desinu.
Mary sa po nej vrhla: „Á, tú som potrebovala!" a vyložila na svoju dosku dlhú postupku pozostávajúcu zo srdcovej osmičky, deviny, desiny, Jéčka a Qéčka. Zaujala na tvári víťazoslávny pohľad.
Prvú sériu vyhrala tesne Lussy, na čo Mary iba urazene zazerala. Viditeľne nevedela prehrávať. No to nevedela ani Lussy. Ešte že sa kvôli tomu nepobili.
Druhá séria sa Lussy už nechcela hrať, na čom ale Mary trvala, lebo chcela dostať šancu poraziť Lussy. No tá to zamietla s tým, že nech si zahrajú radšej lodičky.
„Okej, ale nebudeš podvádzať!" podmienila Mary.
„To hovorí tá pravá," zamrmlala si Lussy popod nos a nebola si istá, či to Mary počula alebo nie.
„Bé štyri," sebavedomo zahlásila Mary už po šiestom pokuse zásahu.
„Voda. Gé dvanásť."
„Zásah! Ako to robíš?" závidela Mary
„Robím čo?" nechápala Lussy
„Ako vieš, kde mám lodičky? Nemôžeš predsa odkukovať, veď to nemôžeš vidieť!"
„Ale ja neodkukujem! Asi mám šťastie..." skonštatovala Lussy.
„Hovorí sa, že nešťastie v hre, šťastie v láske," povedala Mary. „Ale ja som to tak nemyslela," zahovorila Mary hneď po tom, ako videla Lussyin zarazený smutný výraz. „To je blbá veta, zabudnime na to, okej?"
„Okej," privolila Lussy. No v hlave jej táto veta stále vibrovala ako pripomienka v mobile. Nešťastie v hre, šťastie v láske...Šťastie v hre, nešťastie v láske...nešťastie v láske...nešťastie v láske...nešťastie...
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.
Škriekajúca búda je najmátožnejšie miesto v Británii.
Viete čo? Celé tie roky som obdivoval Freda a Georgea za to, že chodili do kuchyne kradnúť jedlo – ale veď to vlastne nie je ťažké. Škriatkovia nám ho dajú veľmi ochotne.
Ron Weasley HP4: Ohnivá čaša (kap. 21, str. 380)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018