Kapitola:
Pridaná: 25.5.2011, 15:16:14
Čítaná: 1111×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Ashley Brownová
Stručný dej: Ashley Brownová požiadala o prestup na Rokfort. Ako sa jej tam bude dariť sledujte v tejto poviedke.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5

Tu je druhá kapitola.

,,Ashley, vstávaj.“ Zakričal na mňa môj otec.

Horko-ťažko som sa zdvihla z postele a pozrela na hodiny. 7:03. Najvyšší čas ísť do školy.

Rýchlo som si umyla tvár a zuby, obliekla sa, učesala si svoje dlhé ryšavé vlasy a zbehla som dole do kuchyne. Ocko sedel za stolom a raňajkoval. Prisadla som si k nemu a vzala si hrianku.

,,Oci, čo mám teda povedať pani učiteľke na tú domácu?“ Spýtala som sa a čakala na jeho reakciu.

Zabehla mu hrianka a začal sa dusiť. Našťastie ho kašeľ rýchlo prešiel, a aj dusiť sa prestal.

,,Už som ti to povedal Ash. Nemôžeš písať o niekom, koho vôbec nepoznáš. Za to, že mamička s nami nie je, ty nemôžeš,“ povedal a zahľadel sa na mňa tými svojimi orieškovo-hnedými očami, ktoré som po ňom zdedila aj ja, ,,a ak s tým bude mať učiteľka problém, prídem sa s ňou porozprávať.“

Zobudila som sa na natriasanie koča a z môjho sna som si nič nepamätala, vedela som len, že to bolo niečo z mojej minulosti. Čo sa vlastne deje? Koč vždy jazdil krásne rovno bez akéhokoľvek natriasania.

Vystrčila som hlavu von z okienka, no vzápäti som to oľutovala a rýchlo ju schovala dnu. Popri koči leteli nejaké nechutné červené tvory.

Našťastie nijak nenapadli koč ani hipogryfy, ale ich prudké mávanie krídel spôsobilo že sme sa neustále pohybovali zo strany na stranu.

Po desať minútovom natriasaní a kývaní, tie nechutné červené tvory zmenili smer zatiaľ čo my sme pokračovali rovno. Znova som vystrčila hlavu von z okienka, no tentoraz som ju už späť nevrátila.

Leteli sme nad krásnymi zelenými lúkami, plných kvetov tých najrozličnejších tvarov a farieb. Nadýchla som sa z plných pľúc tej najúžasnejšej vône akú som kedy cítila. Bola to zmes všetkých krásnych vôní dohromady.

Zrazu sa krajina zmenila, lúky vystriedal les. Z teplého slnečného dňa, už nezostalo nič. Ochladilo sa a potemnelo.

Koč začal klesať, až zastavil na temnej čistinke niekde v lese. Vystúpila som von a rozhliadla som sa. Všimla som si veľkú postavu ako sa prediera lesom a ide smerom ku mne. Zľakla som sa a rýchlo sa schovala za koč.

Postava vstúpila na čistinku a ja som zatajila dych. Poloobor. Okrem Madam Maxim som ešte nikoho tak vysokého nevidela.

,,Šmária, sem sa dostať. Dievča, kde si?“ Zahulákal a prišiel ku koču. Vystúpila som spoza koča a zdvihla hlavu vysoko nahor aby som naňho dovidela.

,,Takže, ty si tá nová?“ Spýtal sa.

,,Hmm, myslím že áno.“ Usmiala som sa.

,,Dobre, takže hipogryfy sa sami vrátia?“ Spýtal sa a obzeral si ich. Nevyzerali unavene i keď cestá bola dlhá.

,,Myslím, že hej. Jazdili sme aj na dlhšie cesty, takže mali by sa bez problémov dostať domov, ale to nie je na mne ale na kočišovi.“ Ukázalo som na nášho školského kočiša, ktorý tu bol, a ktorého si ten poloobor očividne ani nevšimol.

,,Cestu domov zvládneme bez problémov, hneď ako si zoberiete veci, môžeme vyraziť.“ Povedal kočiš otočený smerom ku mne.

Poloobor, mi vytiahol veci z koča a ukázal mi kadiaľ mám ísť. Len čo sme opustili čistinku, koč s hipogryfmi bol už vysoko nad nami na ceste späť na moju starú školu.

,,Inak, som Hagrid.“ Povedal poloobor, akoby nič.

,,Ja som Ashley. Teší ma.“ Predstavila som sa, ako ma to učili. Aspoň to mi Beauxbatons dal. Slušnosť.

Les bol veľmi strašidelný, ale v prítomnosti Hagrida sa mi hádam nič nestane. Cez hustý porast sem neprenikalo žiadne svetlo. Ledva som dovidela dva metre pred seba, ale Hagrid sa tváril, že to tu dokonale pozná.

Následovala som ho, až som na konci lesa zbadala svetlo. Zrýchlila som krok a Hagrid tiež. Vystúpila som z lesa a oslepili ma ostré slnečné lúče. Pretrela som si oči a potom som ho zbadala. Krásny veľký hrad, ktorý sa črtal v diaľke. Rokfort, môj budúci domov.

[ » na začiatok « ]