 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella7. kapitola: Keď sa "darí"...Od tej doby som sa vyhýbala klubovni, mojej (vlastnej) izbe a vlastne všetkým Chrabromilčanom. Kto nebol priateľom tých štyroch, bol priateľom Lily a Alice. Väčšina sa priatelila so všetkými, takže sa utvoril akýsi všeobecný postoj nenávisti k Aelle. Fajn, keď sa im nechce so mnou rozprávať, ja ich nepotrebujem! Čoraz častejšie som sedávala sama na raňajkách, obedy som vynechávala, a večere som trávila u Hagrida. To je náš školník....neviem, či som sa o ňom už niekedy zmienila. Je obrovský, ale vôbec nie taký strašidelný, ako vyzerá. Býva v malom domčeku(ktorý by mnohí nazvali „chatrč“) a vždy má napečené koláčiky. No nie vždy sa dajú jesť. Cez veľkonočné prázdniny som sa snažila dohnať všetko, čo som zameškala vďaka chalanom a našim spoločným výletom do Rokville. A uzavrela som veľmi čudné priateľstvo so Severusom Snapom.
Odo dňa, keď som si znepriatelila celú fakultu, som sa s ním stretávala skoro každý deň. Bol zvláštny. Snažil sa pôsobiť na ľudí odstrašujúco, ale...neviem...niečo mi hovorilo, že nie je taký zlý, ako sa tvári. Hneď na druhý deň od...hádky s Remusom a...všetkými, som ho stretla na raňajkách. „Ahoj,“ pozdravil sa mi, keď prechádzal okolo chrabromilského stola k tomu svojmu. „Ahoj,“ odzdravila som. Zastavil, otočil sa a prišiel ku mne. „Aella, môžem si prisadnúť?“ spýtal sa...nesmelo! „Pravdaže!“ zvolala som, celá šťastná, že aspoň niekto sa so mnou rozpráva (viete...celé ráno byť ticho...to nie je nič príjemné, hlavne pre mňa. Som totiž veeeľmi ukecaná.) Ale to už do Veľkej siene vchádzali „páni zaujímaví“ – Sirius, James a Remus. „Tak ty sa zase rozprávaš s hadmi?“ spýtal sa Sirius s pohŕdaním. „Daj pokoj, Black!“ zrúkla som. Čo si to dovoľuje? „Hm...Aella a Snape...to by som si o tebe nikdy nepomyslel, že sa budeš zahadzovať s takýmto....niečím.“ povedal James ešte horším tónom ako Sirius. Jedine Remus si ma vôbec nevšímal a sadol si k opačnému koncu stola. Fajn! Nech si ma urážajú, ale prečo urážajú aj Severusa, veď im nepovedal ani pol slova. „Dajte nám pokoj!“ povedala som a pozerala som sa Jamesovi rovno do očí. „Chcete byť sami? Tak ale to si musíte vybrať iné miesto. Pri chrabromilskom stole odpad nesedí!“ uškrnul sa James. „Tak potom môžeš ísť jesť von!“ Odvrkla som. Severus sa zasmial. „Je ti niečo smiešne, Usmrkanec?“ „Ty.“ Odpovedal Severus a pohľad jeho čiernych očí bol taký....neviem...nenávistný, až som sa ho trochu zľakla. Veď...čo o ňom vlastne viem? Nič. Iba že je zo Slizolinu a vie o čiernej mágii trochu viac, ako by sa patrilo. „Poďme,“ povedala som a ťahala som Severusa preč. „Len choď, Aella, ale nečakaj, že po tomto sa s tebou bude niekto od nás baviť!“ Zakričal za mnou Sirius. No a čo? Môžem ich....! Vyšli sme von. Bola nedeľa a nechcelo sa mi vôbec učiť. Sadli sme si so Severusom pod veľký dub a len sme sedeli. Zrejme nepovažoval za nutné rozprávať sa. Ale ani ja. Bola som nahnevaná aj smutná zároveň. Po chvíli predsa len niečo povedal. Vlastne, spýtal sa: „Čo sa ti stalo?“ „Nič. Len celá naša fakulta sú...neviem. Pohádala som sa s Lily a Alice a potom aj s chalanmi, pretože sme chodili...“ zasekla som sa. Ja som ale tlčhuba! Skoro som povedala Severusovi o výletoch do Rokville. Chcela som to nejako zahovoriť, ale nič ma nenapadalo. Severus si asi nič nevšimol. Zase bol ticho. Potom, asi po piatich minútach, som si uvedomila, že na mňa uprene hľadí. „Aella...“ ozval sa. „Áno?“ „Nevyzeráš ako Chrabromilčanka.“ „No tak vďaka. A ako vyzerá taký Chrabromilčan. Alebo Chrabromilčanka?“ „Neviem. Všetci sú takí...obyčajný. Ty by si sa hodila do Slizolinu.“ A znova stíchol. Pozerala som naňho s otvorenými ústami, ale nevšimol si to, tak som ich zavrela, zavrtela hlavou a zaoberala sa svojimi myšlienkami. No...mala som iba jednu. Ako si, prepána, udobrím Lily a Alice. Veď ja som vôbec nechcela povedať, že sú nudné! Po hodnej chvíli som sa spýtala: „A čo je na mne také neobyčajné?“ „No...už len to, že vieš hovoriť s hadmi. Ale to nie je znak Slizolinčana. Ja to neviem a predsa som v Slizoline. Ale ty si...nie si zlá, len...neviem. A ani ten tvoj výzor nie je taký...chrabromilský.“ uškrnul sa. „Teda tak. A čo je na mojom výzore nechrabromilské?“ bola som síce zvedavá, ale už som sa trochu aj hnevala. „Tak...napríklad: všetky dievčatá v Chrabromile sú také...milé.“ povedal s odporom. „No tak vďaka.“ Kyslo som sa zatvárila. Veď ja SOM milá! A veľmi! „Nemyslím to tak!“ zasmial sa, keď pochopil, čo som tým myslela. „Len...doteraz som ešte ani jednu z nich nevidel kričať na Blacka alebo Pottera a ty dnes...teda. To bolo super.“ „A to si ešte nepočul Lily. Tá Pottera nenávidí.“ Usmiala som sa, keď som si spomenula na ten večer po prvom Slughornovom večierku. „Myslíš Lily Evansovú?“ spýtal sa so záujmom. „Hej, tú. A ani Alice ich nemá rada. Nie som sama, kto ich nemá rád.“ „No...možno som sa v niektorých ľuďoch mýlil. Počuj, Aella, musím ísť. Keď chceš, môžeme sa zajtra stretnúť...“ povedal a trochu zružovel. Taký bol milý! Nevedela som, že Slizolinčania majú aj city(okrem nenávisti). „Jasné, aj tak sa mi nechce učiť na VĆÚ.“ „Ja som sa už všetko naučil!“ hrdo povedal Severus. „Fakt? To si kedy stihol? Vieš čo? Povieš mi to zajtra.“ Usmiala som sa. „Dobre, ahoj, Aella. A nevšímaj si Blacka ani Pottera, nestoja za to.“ Usmial sa aj on a odišiel do hradu.
V ten večer som vošla do izby mierne vykoľajená. Na večeri sa totiž stala vec, ktorú sme s Lily a Alice(o niekoľko mesiacov neskôr) nazvali „Potterov incident“.
Ako som spomínala, na obedy som nechodila a večere som trávila u Hagrida. Ale keďže boli prázdniny, Hagrid šiel niekam do dediny na pohárik a ja som musela stráviť v hrade aj večer. Sadla som si k opustenému koncu stola a rýchlo som jedla. Chcela som čo najskôr vypadnúť. Zrazu som začula zvuk, ako keď niekto vystrelí. V takmer prázndej Veľkej sieni sa ešte dlho ozýval. Všetci učitelia už dojedli, preto sa niektorí(t.j. James) rozhodli, že si vyskúšajú znalosti z...napádania sa najrôznejšími kúzlami. Zdvihla som hlavu a uvidela som, ako nad slizolinským stolom visí Severus, akoby bol za nohu priviazaný niekam do vzduchu. Ani som sa neobťažovala pozrieť, kto mu to spravil. Vstala som, zamierila k Potterovi, ktorý pod stolom držal prútik namierený na Severusa, a povedala som: „Nechaj ho na pokoj.“ Bola som ešte ako-tak pokojná, ale potom ma to, čo James spravil, úplne vytočilo. Nechal ho padnúť dole hlavou na stôl. Severus z neho spadol a to pred zrakmi svojich spolužiakov. Bol smrteľne biely a triasol sa na celom tele. „Toto si odskáčeš, Potter.“ Povedal a už aj vyťahoval prútik. „SECTUSEMPRA!“ zvolal Severus. Nič sa však nestalo, okrem toho, že James zbledol ako stena a chytil sa za srdce. „Tak ty takto! Accio Usmrkancov prútik.“ Severusov prútik letel rovno do Jamesovej otvorenej dlane. „Nechaj ho na pokoj!“ kričala som, ale James ma nepočúval. Mal na tvári výraz šialenca. Oči mu svietili a ústa sa vykrivili do nepríjemného úškľabku. Nebolo na ňom nič z toho príťažlivého chalana, s ktorým som chodila do Rokville. Severus už stál v uličke medzi fakultnými stolmi a šiel priamo k Jamesovi, nehľadiac na to, že on nemá ani jeden prútik, kým James má dva. „Daj mi ten prútik.“ Povedal výhražne. „Hm...nie.“ zasmial sa James. Severus zastal. Od Jamesa ho delilo asi desať metrov. Nič nepovedal, ani sa nepohol, len naňho hľadel. Zrazu sa James zdvihol do výšky asi piatich metrov, zmeravel a oba prútiky mu vypadli. Severus šiel pokojne k nim, zobral ten svoj a odkráčal zo siene. Keď bol skoro vonku, pozrel sa na Jamesa a ten spadol. Určite si niečo zlomil, pretože čosi strašne prasklo. Sirius spolu s Remusom ho zdvihli a niesli preč. Bez pochýb do nemocničného krídla. Už boli skoro vonku, keď sa Sirius otočil: „Ak to niekto povie učiteľom, nech si ma neželá.“ Utekala som za Severusom, no ten sa medzitým niekde stratil. Asi šiel do svojej klubovne. Vybrala som sa teda do izby, no stretla som Lily. „Prečo si sa ho zastávala?“ spýtala sa ma. „A prečo nie? Potter nemá právo ubližovať mu. Vôbec ho nepozná.“ „A ty áno?“ „Určite viac ako on. Alebo ako ktokoľvek z Chrabromilu.“ „Hm...asi vieš, prečo sa s ním priatelíš. Podľa mňa je čudák.“ Povedala a odišla. No pekne! Mala som šancu udobriť sa s ňou a takto som ju premárnila. Pomaly som sa vliekla do klubovne. Povedala som Tučnej pani heslo, vyšla som po schodoch a ľahla som si. Bola som zmätená. Chcem sa priateliť so Severusom. Je úplne iný ako všetci, ktorých som doteraz poznala. Ale ak to znamená prísť o Lily a Alice... Prečo to musí byť také komplikované? Buď sa budem priateliť s babami a nebudem mať kamarátov ani chlapca, alebo budem chodiť von s Jamesom(síce v tomto okamihu by som s ním nešla ani na chodbu. Tak ma nahneval.), Siriusom(pri ktorom som mala rovnaké pocity ako pri Jamesovi) a Remusom, alebo prídem o všetkých a budem mať kamaráta zo Slizolinu. Hm...to sú ale super možnosti. Napokon, po dlhých hodinách premýšľania, som zaspala. Našťastie sa mi nič nesnívalo(alebo si to aspoň nepamätám) a ráno som sa zobudila svieža ako rybička. Prvý deň prázdnin! Hurá! Vlastne...nemala by som sa až tak tešiť, pretože...nemám priateľov. Zbehla som na raňajky. Severus tam už bol, tak som si prisadla k nemu. Ostatní Slizolinčania na mňa škaredo zazerali, ale nič som si z toho nerobila. To poznám už aj z Chrabromilu, len na mňa teraz nepekne čumia decká z inej fakulty. Nič nové... Vybrali sme sa von. Ako sme sa tak prechádzali, začuli sme za jedným rohom hradu hlasy. „Poďme preč, to je Potter a Black.“ Povedala som Severusovi. „Ty choď, potrebujem si s nimi ešte niečo vybaviť.“ „Tak to v žiadnom prípade.“ Rázne som povedala. Ešte to by tak chýbalo, aby sa začali napádať všade, kde sa stretnú. „Neboj sa, nič mu nespravím. Mám len...jedno podozrenie...ty choď, aj tak dnes nemám náladu na nikoho a nič.“ „Tak to je od teba veľmi milé.“ Bol čudný. Vždy hovoril tak...priamo. Nezáležalo mu na tom, čo si o ňom ľudia myslia, či niekoho urazí...Možno aj preto som ho mala rada...ktovie? Šla som teda do hradu. Celý deň som sa učila, až večer som zišla do klubovne. Ako som schádzala, počula som rozhovor Remusa so Siriusom. „Ty si mu povedal, čo má spraviť?“ šepkal zdesene Remus. „No a? Nemal nás špehovať! A starať sa, čo každý mesiac robíme. “ odsekol Sirius. „Ale čo ak sa mu niečo stane?“ „Koho to trápi? Aspoň bude o jedného Slizolinčana menej!“ zachechtal sa. „Ale Remus, pochybujem, že bude taký blbý a spraví to. Je zo Slizolinu, ale nie je hlupák!“ „Keď to zistí James....“ „A ako by to zistil? Jedine, že by mu to niekto povedal. Ale to sa nestane, že nie, Remus?“ spýtal sa Sirius. „Nie, odo mňa sa to nedozvie.“ „Čo sa kto od teba nedozvie?“ spýtal sa James, ktorý práve vošiel do miestnosti. Držal sa za rebro, pretože ho mal zlomené. Madam Pomfreyová mu ho síce dala za pár sekúnd ho poriadku, ale povedala, že bude cítiť bolesť, ktorú nespôsobila zlomenina, ale kúzlo. „Ale nič!“ zahováral Sirius. „Sirius, nehovor mi, že Usmrkanec vie, ako sa dostať cez Zúrivú...“ „Tichšie!“ zašepkal Remus. „Ako si vedel, že ide o Severusa?“ „Ako asi? Poslal ma preč, keď sme videli na mape ako prichádza aj s Aellou.“ Zvyšok rozhovoru som už nepočula, pretože do klubovne vtrhli ľudia, ktorí sa vrátili z neskorej večere. Remus, James a Sirius sa utiahli do vzdialeného kúta a pošepky sa rozprávali. Musím varovať Severusa. To bolo prvé, čo mi napadlo. Vybehal som z klubovne a vybrala som sa k podzemiu. Niekde tam musí byť vchod do Slizolinu.
* * *
Pre tých, ktorí to ešte nevedia: podarilo sa mi napísať seminárku z filozofie(čo je podľa mňa otrasný predmet!!!!), takže mám viac času. Vo VS som síce písala, že Aella bude až zajtra, ale čo už, keď je dnes? Tak...táto časť je len taká...pripravovacia k tej, čo bude potom. hádajte o čom asi? Tak...idem sa ešte čo-to učiť. Dobrú noc!
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|