Kapitola:
Pridaná: 24.5.2011, 20:56:21
Čítaná: 878×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Harry, Ginny, Ron, Hermiona...
Stručný dej: Harryho dobrodružstvá sa ani po poslednom roku na Rokforte nekončia.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Opäť to začína... 2 » Kingsleyho rada 3 » Pokračujeme! 4 » Draco Malfoy 5 » Boj 6 » Začiatok konca

Túto poviedku chcem venovať mojej čitateľke Narciss, ktorá ma neustále podporuje a drží ma nad vodou :) . Narciss, toto je pre teba tak si to uži a dúfam, že ťa opäť nesklamem!

---------------------------------------

Harry, Ginny a Lily mávali Albusovi a Jamesovi na rozlúčku. Vedľa nich stáli Ron a Hermiona so svojim synom Hugom a robili to isté. Ibaže oni mávali svojej dcére Rose. Hugo mal čo robiť, aby sa nerozplakal. Ron si to nevšimol, za to Hermiona áno. Čupla si pred Huga a utrela mu z líca ligotavú slzu.

„Hugo, čo sa stalo?“ nežne sa ho spýtala.

„M-mne bude z-za Rose strašne s-smutno,“ vyjachtal zo seba medzi vzlykmi.

To už sa do debaty zapojil aj Ron:

„Za Rose? No tak! Ak chceš, budeme jej pravidelne posielať sovy.“

Zdalo sa, že to už Huga upokojilo a spolu s rodičmi prešiel cez múr do muklovského sveta.

Aj Harry, Ginny a Lily týmto spôsobom opustili stanicu King´s Cross. Rozprávali sa však o niečom úplne inom.

„Čo si Albusovi povedal?“ spýtala sa Ginny Harryho.

„Bál sa či neskončí v Slizoline, tak som mu povedal o tom, ako som prosil Triediaci klobúk o to, aby ma zaradil do Chrabromilu. Upokojilo ho to.“

„Aha.“

Prešli cez múr a vychádzali z muklovskej stanice na ulicu. Rozlúčili sa s Weasleyovcami a hľadali tmavú uličku. Vyhliadli si nejakú tmavú uličku medzi budovami, aby sa mohli nerušene premiestniť. Harry si na ten pocit ani po rokoch nevedel úplne zvyknúť, ale radšej takto, ako by mali ísť pešo. Hoci niekedy o tom naozaj pochyboval.

Premiestnili sa do Godricovej úžľabiny. Harry zdedil dom po rodičoch a tak tam ostali bývať. Niekedy keď sa prechádzal s deťmi po dedine, mával sklesnuté pocity o tom, že by tu vyrastal keby... Keby. Nerád spomínal na 19 rokov starú záležitosť, ktorá sa odohrávala na Rokforte. Bolo to niečo strašné a ešte stále mu pri pomyslení na to naskakovala husia koža.

Otvoril dvere a nechal Ginny s Lily vojsť. Potom zamkol dvere a presunul sa do obývačky. Ginny už stála v kuchyni a pripravovala obed a Lily bežala po schodoch hore do svojej izby. Harry si sadol na gauč a čakal na obed. Ginnyna výhoda bola tá, že varila rýchlo a chutne, preto Harry ani nezačínal robiť niečo, čím by zahnal myšlienku na hlad.

„Lily, poď jesť!“ zavovala na ňu Ginny.

Tej nebolo treba dvakrát hovoriť. Poslušne zišla dole a sadla si k stolu. Po jej ľavici si prisadol Harry.

Hodnú chvíľu bolo počuť iba príbory. Ticho prerušila Ginny.

„Pôjdeš dnes ešte do práce?“

„Áno,“ prikývol Harry.

Harry pracoval ako auror. Bola to nesmierne ťažká a nebezpečná práca, ale za to veľmi zaujímavá. A tento týždeň mali na krku jedného zlovestného čierneho mága. Celému oddeleniu by odľahlo, keby ho chytili.

Dojedli, Harry pobozkal Ginny a Lily a pomocou hop-šup prášku sa dostal na ministerstvo. Ocitol sa vo svojej kancelárií. Jeho kolega, Mike Prack tam už sedel za stolom a očividne ho čakal.

„Ahoj.“

„Ahoj.“

„Je o ňom niečo nové?“ Harry myslel toho mága.

„Nie, ale prišlo toto. Kvôli tebe som počkal.“

Hodil mu na stôl vrešťadlo. Harry ho kúzlom otvoril a počúval odkaz.

„Mike Prack, dostavte sa prosím, aj s pánom Potterom do súdnej siene. S pozdravom, Kingsley Shakebolt, minister mágie.“

„Prečo práve v súdnej sieni?“

Mike iba pokrčil plecami. Harry mal zo súdnou sieňou skúsenosti. Keď mal byť piatak, neprávom ho chceli odsúdiť za to, že bezdôvodne čaroval pred muklom.

Obaja vstali a zamierili do súdnej siene. Cestou nik neprehovoril, iba sa zdravili tým, ktorých poznali z videnia. Keď boli pred súdnou sieňou, Mike zaklopal.

„Ďalej!“ počuli Kingsleyho hlas.

Vošli dnu a pozdravili sa, na čo Kingsley mávol rukou.

„Nebudeme behať okolo horúcej kaše, prejdime k veci. Našli ho. Zdržiava sa v okolí lesov, kde sa zhruba pred dvadsiatimi rokmi odohrával Svetový pohár v metlobale. Premiestnite sa tam a privediete ho sem, kde sa nám bude zodpovedať. Rozumiete?“

Prikývli. Kingsley ešte dodal:

„Ten človek zabil osem ľudí, nesmieme si dovoliť urobiť chybu.“

Harry a Mike sa odmiestnili a prvé čo urobili bolo, že si vytiahli prútiky. Nebolo tam veľmi čo obdivovať. Bol to pustý les, v ktorom sa skrýval vrah. Obaja si veľmi dobre uvedomovali, že ten človek môže byť kdekoľvek a kedykoľvek na nich mohol zaútočiť, takže boli v strehu.

Pomaly kráčali lesom. Dlho nebolo počuť nič iné, len šum vetra a lístia. Až nakoniec začuli kroky a zbadali ho. Mal práve prútik nad hlavou, ale Harry a Mike boli rýchlejší.

„Nehýb sa!“ skríkli.

Ale útočník sa stihol uhnúť a skryť za strom. Podišli bližšie, čo bola pre Harryho smola, pretože ho trafilo omračujúce zaklínadlo a posledné, čo si pamätal bol tvrdý pád na zem.

[ » na začiatok « ]