Kapitola:
Pridaná: 21.5.2011, 22:16:12
Čítaná: 2055×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom Riddle, Horace Slughorn
Stručný dej: Tomove činy na Rokforte.

Literárna forma: próza
Žáner: horor

Kapitola: 1 » Odchod 2 » Porada 3 » Príchod 4 » Spomínanie 5 » Rokville 6 » Útok

„Do pekla,“ zanadával Slughorn hneď ako zatvoril dvere. Bol v strese. Myslel si, že tento rok už o tom každý pomlčí, že sa na všetko zabudlo, že je vec považovaná za vyriešenú.

Zjavne sa mýlil. Tom sa ho na to spýtal priamo, ale chcel od Slughorna počuť iba jeho názor, tak potom prečo ho to tak rozrušilo?

Horace sám na to nevedel prísť. Možno v ňom tá spomienka vyvolala tento pocit, ale veď koho by toto všetko nerozrušilo? Veľmi dobre si na tie časy pamätal. Vtedy bola celá škola v napätí, jeden sa bál o druhého, na škole jednoducho vládla panika. A asi u niektorých stále vládne.

Horace odkráčal do izby, kde si prezliekol habit do pyžamy. Bol to úžasný pocit zbaviť sa tej tesnej veci. S úľavou a fučaním si ľahol do postele a ponoril sa do nepokojného spánku.

Snívalo sa mu o dlhých chodbách, na ktorých konci stál Tom a pozýval ho bližšie. Motivoval ho dojsť na koniec chodby. Keď sa mu to podarilo, Tom vybral prútik a niečo skríkol. Slughorn videl len záblesk zeleného svetla a prebudil sa.

Chvíľu mu trvalo, kým sa zorientoval kde je. Položil si hlavu späť na vankúš a snažil sa zaspať. Nevedel, prečo mal pocit, že nešlo iba o sen.

Na druhý deň ráno vo Veľkej sieni si Horace pochutnával na teľacích párkoch. Dojedol a zamieril do žalárov. Tam sa pozrel do rozvrhu. Mal hodiny s tretiakmi, prvákmi, siedmakmi a nakoniec s druhákmi. Na každú hodinu potreboval iný kotlík a iné prísady. To zas bude roboty, pomyslel si.

Našťastie sa mu podarilo bez komplikácií odučiť všetky hodiny, čo tak trochu považoval za úspech, pretože ešte nikdy nemal rozvrh taký nabitý.

Nešiel na obed, rozhodol sa ísť rovno do Rokvillu. Už dnes mohli tretiaci a vyššie ročníky navštevovať túto dedinu. Predávali tam rôzne sladkosti či ďatelinové pivo. On sa rozhodol zvoliť druhú možnosť. Ďatelinové pivo u Troch metiel bolo niečo, čo na celom Rokville miloval najviac.

Vošiel do tej krčmy a zamieril k baru. Objednal si a sadol si k stolu pri okne. Pozeral sa, či náhodou nestretne nejakú známu tvár, čo by mierila sem.

Čašník mu doniesol pivo a odišiel. Horace si dal dobré tri glgy. Potom sa hral s uškom na pohári.

„Ahoj, Horace!“ počul za sebou známy hlas. Dotyčný sa postavil pred Horacea. Bol to Albus Dumbledore.

„Albus, zdravím!“ veselo mu odzdravil. „Prosím, prisadni si,“ ukázal na stoličku oproti.

Dumbledore poslúchol a zakričal barmanovi, že aj on si prosí ďatelinové pivo.

„Tak ako sa ti dnes učilo?“ spýtakl sa Dumbledore.

„Ále, čo ti budem hovoriť. Každá hodina iná prisáda. Ledva som stíhal cez prestávky ich meniť. A čo ty?“

„Ja som to mal ľahšie. Mali sme iba taký úvod do transfigurácie. Najlepší sa mi zdali byť piataci. Bol tam aj tvoj Tom.“

Horaceovi ruka s pivom zastala blízko úst.

„Pokiaľ ide o Toma...“ a vyrozprával mu celú včerajšiu situáciu.

Dumbledore ho počúval pozorne. Medzitým mu čašník doniesol pivo.

Keď Horace dohovoril, nevedel čo má povedať. Prečo sa v tom ten chlapec hrabal?

„Vieš čo,“ začal Dumbledore. „Zrejme sa pýtal len zo zvedavosti. Je to zarážajúce, ale asi to bude tak.“

Obaja v to dúfali a štrngli si.

[ » na začiatok « ]