Kapitola:
Pridaná: 21.5.2011, 21:04:34
Čítaná: 1440×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

Nevedela som, na koho sa skôr pozrieť. Či na toho divného chalana, čo sa mi chcel prihovoriť, či na ženu, ktorá mi povedala tak hroznú správu. Vyriešil to za mňa chalan.

"Ako to myslíte, že tri dni života?" skríkol takmer hystericky. "To nemôže! Vy ju musíte zachrániť!"

"A kto vlastne si, že sa ma zastávaš? Ja ťa totiž nepoznám a tak si nemyslím, že máš právo na moju obhajobu, i keď musím uznať, že som mala na jazyku to isté."

Remus sa na mňa nechápavo pozrel.

"Ty nevieš kto som?" šepol a v jeho očiach sa mu zjavila bezradnosť.

V tej chvíli som ani len netušila, ktorý problém mám vyriešiť skorej. No rozhodla som sa. Pozrela som na Remusa. "To teraz nie je podstatné."

"Nie je to podstatné? Nie je to podstatné?" kričal. "Ja ťa milujem, ty nevieš kto som a ešte umieraš! Ktorá z týchto vecí je podľa teba nepodstatná?!"

"Pán Lupin, upokojte sa," povedala mu madam Pomfreyová a on v návale zlosti odišiel z Nemocničného krídla. Nechápavo som pozrela na Pomfreyovú.

"Vysvetlíte mi to?" spýtala som sa jej a ona prikývla.

Začala mi hovoriť môj príbeh. Veľa vecí som v ňom spoznávala, no tie základné mi boli úplne cudzie. Pamätala som si na mojich spolužiakov, profesorov, učebné pomôcky a podobné veci. Nepamätala som si však ani moje stretnutie s Greybackom, ani na Remusa - moju lásku a ani som si nepamätala na to, že mi zomreli rodičia. Dokonca som vraj leto strávila u Lupinovcov.

Keď dohovorila zostala som len nečinne sedieť. Nakoniec som sa však prestrašene spýtala: "A ako je to s mojím srdcom?"

Pomfreyová na mňa smutne pozrela. "Vaše srdce je nenávratne poškodené jedom, ktorý sa nejakou príčinou dostal do vašeho pohára. Skúšali sme to vyliečiť rôznymi kúzlami a protilátkami, ale nič nevychádzalo. Dokonca tu boli liečitelia od Svätého Munga a tí už len vyriekli nad vami diagnózu. Do troch dní vás to zabije. Je mi to ľúto."

"A kto o tom vie?" spýtala som sa polohlasne, dúfajúc, že nepovie žiadne mne neznáme mená.

"Ja, vy, pán Lupin, profesor Dumbledore a profesorka McGonnagalová."

Tak mala som len tri dni. Keby som len vedela aké som doteraz mala myšlienky, aby som aspoň mohla vyplniť všetko, čo som chcela. Túžila som mať späť moje staré spomienky, ktoré by mi mohli vyplniť tieto tri dni. Vtom niekto zaklopal a do izby vošli niekoľký ľudia. Lilly Evansová, James Potter, Sirius Black a Remus Lupin. Všetci sa tvárili smutne. Dokonca aj ten čo naposledy odišiel naštvatý. Lilly niesla niečo malé a zelené. Bola to knižka.

Všetci podišli ku mne. Lilly si mi prisadla na posteľ.

"Toto je tvoj denník. Písala si si do neho všetko čo si si chcela pamätať," podala mi ho.

Zobrala som si ho a otvorila som ho. Pri jeho čítaní sa mi vybavili nejaké spomienky, ale nebolo ich veľa. Vtom z knihy vypadol nejaký papierik. Keď som si ho prečítala, zazdalo sa mi niečo ako spomienka na knižnicu. Bola som tam ja a Remus. On bol však priveľmi blízko ku mne.

"Čo je toto?" ukázala som papierik Lilly.

"To neviem," povedala a Remus sa jej naklonil cez rameno.

"To som ti ja napísal."

Vtom nastal v mojej mysli ďalší záblesk minulosti. Ja a On sme boli v babskom internáte a On mi niečo rozprával o 15 galeónoch, a ja som ho znenávidela. Opäť som precitla. Bolo to trochu zvláštne cítiť, ako sa mi pomaly vracajú spomienky.

"Prečo som ťa nenávidela?" spýtala som sa ho a on sa začervenal.

"Ja som..." Nestihol to dopovedať, lebo slova sa ujal James.

"Pohádali ste sa kvôli našej stávke," sadol si na posteľ. "Mala si dosť zlý deň, lebo ti zomreli rodičia a my sme sa vtedy stavili o 15 galeónov. On ti pomáhal, no potom ti povedal, že to robí preto aby vyhral. Chvíľu si ho nenávidela, no o deň na to ste sa dali dokopy."

I keď som chcela niečo povedať nestihla som, lebo ma predbehol Sirius.

"Potom si sa o ňom dozvedela pravdu a cez leto si u neho dokonca bývala. Pozri sa na náhrdelník," prikázal a ja som si automaticky prehmatla krk a našla som srdiečko na retiazke. "To ti dal Námesačník k tvojim sedemnástim narodeninám."

Vtom prišla madame Pomfreyová. "Je čas na lieky."

"A načo?" spýtala som sa a následne odsekla. "Veď za tri dni aj tak zomriem."

Lilly vykríkla, Sirius a James na hodili nechápavé pohľady, a Remus posmutnel. Tí traja o ničom zrejme nevedeli. Remus si to nechal pre seba. Kretén. Mohol im to povedať, aby teraz nereagovali týmto spôsobom.

"Tri dni?" spýtala sa vystrašene Lilly.

Zrazu mi však Pomfreyová niečo nasilo naliala do krku a mňa objala čierno-čierna tma.

Keď som sa zobudila, neotvorila som oči, ale započúvala som sa do zvukov okolia. Počula som Remusa a madame Pomfreyovú. O niečom sa búrlivo dohadovali

"Madame," vravel Remus. "Isto nie je žiadna šanca?"

"Nie."

"Urobím čokoľvek, len ju nesmiem stratiť. Je pre mňa celým životom," povedal zúfalo.

"Je mi ľúto, pán Lupin, ale nie je to možné. Viem, že to musí byť pre vás ťažké, byť tým čo ste a teraz aj stratiť milovanú osobu, ale musí to tak byť."

V tej chvíli, akoby mi do hlavy naliali mojej spomineky, na všetko som si zrazu pamätala. Akoby jej slová boli zázračné. Spomenula som si na naše hádky, našu lásku a naše noci. Hneď som otvorila oči.

"Remus?" spýtala som sa potichu a on ma chytil za ruku. Myslel si však, že ho ešte nespoznávam a chcel ju odtiahnuť, ale ja som ju držala pevne. Madame Pomfreyová sa vyparila a ja som si všimla, že je už noc.

"Ja... Si... Spomínam." Radostne sa usmiala a pomaly a zľahka ma pobozkal.

"Tak je všetko v poriadku," šepol.

"Nie je všetko v poriadku. Ja umieram." Po líci sa mi skotúľala slza, ktorú on pohotovo zotrel.

"Neplač," ľahol si ku mne, a ja som si položila hlavu na jeho plece. "Tak si aspoň vychutnajme naše posledné spoločné chvíľe."

tak a je tu jedna z posledných kapitol... celkovo bude 22 kapitol + epilóg... vopred musím upozorniť že dalšia kapitola bude kratučkááááá :D :D nevedela som čo mám vymyslieť :D :D už je hotová tak ju možno pridám už dnes :D :D ešte by som chcela podotknúť, že som rada, že sa našlo aj zopár jedincov, ktorých táto poviedka ešte neomrzela a chcú s ňou zostať do konca :D

[ » na začiatok « ]