Kapitola:
Pridaná: 19.5.2011, 16:58:46
Čítaná: 1248×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom Riddle, Horace Slughorn
Stručný dej: Tomove činy na Rokforte.

Literárna forma: próza
Žáner: horor

Kapitola: 1 » Odchod 2 » Porada 3 » Príchod 4 » Spomínanie 5 » Rokville 6 » Útok

Tom práve nastupoval do Rokfortského expresu. Po nastúpení sa snažil nájsť kupé prefektov a aj sa mu to podarilo. Boli tam ešte dvaja žiaci, možno o rok starší od Toma.

„Ahojte,“ pozdravil ich a sadol si k oknu.

„Si nový prefekt?“ spýtal sa Toma jeden.

Ten iba nevrlo prikývol a chcel odvrátiť zrak, ale bolo vidieť, že ten chlapec s ním chce nadviazať reč.

„Som Dolohov. Adam Dolohov.“

„Tom Riddle.“

Adam sa k nemu natočil.

„Je to pocta byť prefekt, však?“

„Samozrejme.“

„Potešil si sa, keď si dostal odznak?“

„Áno.“

Tom mu takto odpovedal celú cestu. Niekedy ani nevnímal, čo hovorí, bol zahĺbený do vlastných myšlienok. Adam to vzdal až keď vlak začal spomaľovať.

Tom vstal a rýchlo na seba navliekol habit a pripol si odznak. Z vlaku vystúpil ako prvý a držal dvere mladším žiakom.

Potom, keď prešli cez stanicu, sadol si aj zo svojimi kolegami prefektmi do koča, ktoré ťahalo neviditeľné zviera. Neviditeľné ako pre koho. Tom tie zvieratá videl.

Koč išiel až k bráne školy. Keď Tom vystúpil, poobzeral si hrad poriadne. Je späť. Doma.

Prešli cez bránu až do Veľkej siene, kde čakali na prvákov, ktorých mali triediť.

Tom si prezrel stôl. Bola tam aj jeho skupinka priateľov, s ktorými už neraz niečo vyviedol, ale vždy im na to neprišli. Napríklad minulý rok...

„Vitajte!“ začal Dippet. „Ako klasicky aj teraz pripomeniem zákaz chodiť do lesa neďaleko školy a na tretie poschodie. Nech sa začne triedenie!“

Tom namiesto sledovania prvákov si obzeral učiteľský stôl. Nikto nový sem nepribudol. Profesor Slughorn, ktorý sedel hneď vedľa Dippeta si nenápadne snažil rozopnúť vestu, ktorá mu bola tesná. Tom bol jeho obľúbencom. A nielen jeho, aj väčšina učiteľského zboru ho mali radi, až na toho učiteľa transfigurácie, Dumbledora, ktorý bol za ním ped piatimi rokmi v sirotinci. Tom mal neraz pocit, že ho Dumbleore prekukol.

Triedenie sa skončilo a pustili sa do jedla. Tom si dal len kúsok z dezertu, nebol hladný. Po večeri zaviedol prvákov ako prefekt do klubovní, keď ho zrazu zastavil Slughorn.

„Tom, poď na slovíčko!“

„Dobre, pane.“

Kráčali cez žaláre do Slughornového kabinetu. Nalial Tomovi džús a prizval ho do kresla.

„Vidím, že si prefekt.“

„Áno, pane.“

„Blahoželám ti. Nie každému sa to podarí.“

„Viem, pane.“

Slughorn naňho len tak hľadel. Bolo vidieť, že nevie čo má hovoriť.

Nakoniec ticho prerušil Tom. Potreboval si to overiť. Spýtal sa ho to rovno. Slughorn ostal zarazený.

„Tom, no tak. To sú len hlúposti. Už by si mal ísť. Ahoj.“

Tom odišiel. Super, sú stále v strehu, aj keď dúfajú, že bude kľud. Mýlili sa. Tom nevedel, prečo má takú dobrú náladu. Už čoskoro...

[ » na začiatok « ]