Kapitola:
Pridaná: 17.5.2011, 16:22:53
Čítaná: 846×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom Riddle, Horace Slughorn
Stručný dej: Tomove činy na Rokforte.

Literárna forma: próza
Žáner: horor

Kapitola: 1 » Odchod 2 » Porada 3 » Príchod 4 » Spomínanie 5 » Rokville 6 » Útok

Horace Slughorn si práve zapínal gombíky na svojej veste a túžobne si želal, aby sa v nej necítil tak tesno. Nepatril k najchudším, ale tiež sa o ňom nedalo povedať, že je tučný. Avšak na túto vestu asi tučný bol.

Našťastie takéto oblečenie nenosieval často. Ale žiaľ, dnes si ho ešte raz bude musieť obliecť. Toto oblečenie nosieval iba pri nejakých významných príležitostiach. A podľa neho bola porada u riaditeľa jednou z nich. Dnes sa takto oblečie ešte raz preto, lebo je prvý september a večer ho čaká slávnostná večera.

Nakoniec sa mu vestu podarilo zapnúť a spokojný z vlastného výkonu sa rozhodol vyraziť na poradu. Pred odchodom však ešte skontroloval, či má všetky veci tam, kde majú byť.

Pozrel na malý kufrík na stole. Boli v ňom všetky prísady, ktoré bude tento rok so žiakmi na elixíroch používať. Bezoár, vlasy jednorožca, rôzne tekutiny... Až ho ztriaslo keď si pomyslel, koľko galeónov za to všetko v Šikmej uličke utratil.

Napokon svoj kabinet zamkol a pobral sa na poradu. Konala sa ako vždy v riaditeľovej kancelárií. Cestou tam nestretol nikoho, až pri kamennej príšere stretol svojho priateľa, učiteľa astronómie, Erika Budgea.

„Ahoj, Erik,“ s úsmevm ho Horace pozdravil. Ten mu hlavou kývol a vyslovil príšere heslo, ktoré znelo: Mľaskanie.

Obaja sa pred ňu postavili a tá ich vyniesla hore, až ku dverám riaditeľne.

Horace otvoril a vošli.

Vnútri už boli všetci. Frederik, Albus, Mark či Scorei. Za stolom sedel riaditeľ Dippet a prizval Horacea s Erikom dnu. Potom im ukázal, kde si majú sadnúť a oni poslúchli.

Napokon Dippet začal:

„Tak čo? Tešíte sa na nový školský rok?“ spýtal sa.

„Mhm.“

„Hej.“

„Mm.“

Dippet pokračoval:

„Zvolal som túto poradu ako každý rok, z rovnakého dôvodu.“

Všetkým v miestnosti bolo jasné, čo povie ďalej:

„Rozdelíme si plány, kto bude mať dozor na chodbách, vedúci fakúlt a podobne.“

Všetci opäť vedeli, že sa od minulého roka nič nezmení, ale nechali to tak.

„Slughorn Slizolin, Mark Chrabromil, Meriel Bystrohlav a Scorie Bifľomor,“ čítal Dippet z papiera.

Pozrel na nich, či porozumeli. Keď videl, že áno, pokračoval ďalej. Vysvetlil im, že tento rok bude systém výučby pozmenený a že sa všetko dozvedia ešte tento týždeň, potom spomenul prefektov, rozdelil dozory na chodbách, prikázal im dozerať na žiakov ak budú na hodinách pracovať s niečim nebezpečným, a tým každý považoval poradu za skončenú.

Až sa niekto prihlásil a povedal niečo, čoho sa všetci obávali. Neveriacky naň pozreli. Aj Dippet ostal zarazený.

Potom v miestnosti zavládol hluk a nepokoj.

„TICHO, TICHO!“ skríkol Dippet.

Okamžite nastalo ticho.

„Ani ja som na to nezabudol, nebojte.“ povedal. „Ale takisto nemáme ani záruku v tom, že sa to už nikdy nezopakuje.“

Všetci ho s napätím počúvali.

„To však neznamená, že budeme po celý čas v strachu a strese a znepríjemňovať žiakom štúdium. Myslite aj na nich! Prídu prváci a nechceme, aby žili v panike.“

„Ale...“

„TICHO!“ opäť skríkol.

„Priznávam, bojím sa, toto sa ešte nikdy nestalo, ale musíme dúfať, že sa to nezopakuje. Rozumiete? Odchod!“

Všetci vstali a odišli. Horace si rozopínal vestu a premýšľal. Mal tušenie, že tým veciam, čo tvrdil Dippet treba veriť.

Ako veľmi sa len mýlil.

[ » na začiatok « ]