Kapitola:
Pridaná: 15.5.2011, 19:48:20
Čítaná: 1283×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

tak po vyše mesiaci som sa odhodlala napísať ďalšiu kapitolu z tejto poviedku a úprimne dúfam, že sa nájdu aj taký, ktorý si na ňu spomenú :D :D i keď sa niekomu nebude pozdávať koniec, ja za to nemôžem.... má to tak byť - musí to tak byť :/ :/ :/

Vošli sme do hradu. Nič sa na ňom nezmenilo. Stále bol obrovský a krásny, no aj tak som mala pocit, že sa na ňom niečo zmenilo. Napriek tomuto cíteniu som to celé pripísala tomu, že to mal byť môj posledný rok.

Remusa som silnejšie stisla za ruku a spolu s partiou sme vykročili smerom k Veľkej Sieni.

Strop osvetľovali tisícky sviečok, ktoré vyseli niekoľko metrov nad hlavami študentov. Naprieč celou sieňou sa tiahli štyri stoli. Čierno-žltý, bronzovo-modrý, strieborno-zelený a zlato-červený. Za týmito stolmi stál ešte jeden. Ten bol profesorský. Veľa profesorov som spoznávala, i keď niečo ma zarazilo. Na Dumbledorovom mieste sedela McGonnagalová.

Pozrela som sa na Remusa a on len pokrútil hlavou, akože o ničom nevie.

Sadli sme si, a keď celá sieň utíchla, tak sa McGonnagalová postavila a začala predhovor.

"Ako ste si mohli už väčšina všimnúť, profesor Dumbledore bol nútený na pár mesiacov súrne odcesovať. Počas jeho neprítomnosti ho budem zastupovať na jeho poste riaditeľa tejto školy. Miesto učiteľa môjho predmetu zatiaľ preberie profesor Toprent, ktorý sa stáva dočasne aj vedúcim Chrabromilu. Tento rok máme aj novú profesorku obrany proti čiernej mágií a to profesorku Lovinovú. Z teraz prosím privítajte tohtoročných prvákov," povedala a za obrovského potlesku vošli do Siene dva rady prvákov.

Profesor Flitwick začal vyvolávať mená študentov a tí sa roztrasene posúvali k stolčeku.

Ja som si spod plášťa vytiahla prútik a vyčarovala som malého vrabčeka. Nenápadne som ho umiestnila pod lavicu, aby ma náhodou nezahliadol nejaký profesor. To ma však po chvíli prestalo baviť a tak som si pričarovala moju knihu, ktorá mala byť pôvodne v mojom kufri, ale nakoniec som si ju zmenšila do vrecka. Muklovská knižka, ale stále dobrá (pozn. autora: Viktor Hugo - Cosette). Lenže som akosi zabudla, že mi do konca knihy ostáva len jedna strana, ale aspoň niečo.

Cosette a Marius padli na kolená, zachodiac sa slzami, každý k jednej ruke Jeana Valjeana. No tie velebné ruky sa už nehýbali.

Bol mŕtvy.

Na cintoríne Pére Lachaise, v opustenom kúte pri starom múre pod veľkým tisom, po ktorom sa popína povoja, je medzi burinou a machom kameň. Od vody zelenie, od vzduchu černie. Nablízku nie je nijaký chodník a ľudia neradi chodievajú v tú stranu, lebo tráva je vysoká a nohy sa hneď zmočia. Len čo sa zablysne slnce, prichádzajú ta jašteričky. Dokola šuchorí ovsina. Zjari spievajú na strome pinky.

Ten kameň je celkom holý. Mena na ňom nieto. Iba akási ruka pred mnohými rokmi napísala na ceruzkou tieto štyri verše, ktoré sa od dažďa a prachu stávali pomaly nečitateľnými a dnes sú asi zotreté:

On spí. Hoc sudba zlá s ním čudne zachádzala,

on žil. A odišiel, keď anjela mu vzala.

Prišla tá hodina tak prosto, nevinne,

jak noc, čo musí prísť, keď deň sa pominie.

Koniec. Zas som sa nudila, tak som sa pozrela na Záškodníkov. Teda len na tých troch čo sa po lete vrátili. Červochvostovi sa pošťastilo dostať na vzdelávací pobyt niekde v Rumunsku. Sirius sa nijako nezmenil a už teraz flirtoval so svojou bývalou, ktorá sa na neho milo usmievala. James sa venoval Lilly a občas zatlieskal, keď sa nejaký prvák dostal do Chrabromilu. A Remus sa len mierne usmieval.

Neuvedomovala som si ako dlho som na nich pozerala, keď vtom ma z môjho snenia prebral hlas McGonnagalovej, ktorá nás vyzvala k večeri.

Ako prvé som si zobrala pomarančový džús, ktorý bol rovno predo mnou v pohári. S úsmevom som sa napila, prehltla som to a zacítila som trpkú chuť. Zrazu som si to uvedomila. V pohári nebol len džús ale aj jed.

Začalo sa mi ťažšie dýchať a cítila som, že moje srdce začalo vynechávať údery.

"Remus," šepla som. Otočil sa na mňa, oči sa nám stretli a on pochopil.

"Čo sa stalo, Cam?" jemne mnou potriasol, keďže som sa celou váhou opierala o neho.

"Je... tam... je-jed."

"Kde?"

"V-v pohári," šepla som a vzopäla som všetky moje sily a ukázala som na čašu.

Remus sa vystrašene poobzeral okolo seba a zakričal o pomoc. A vtom sa mi zastrel zrak pre očami.

Keď som najbližšie otvorila oči, zarazilo ma príkre biele svetlo.

"Nebo. Musí to byť nebo." - To bola moja prvá myšlienka, keď som sa prebrala. Po chvíli som však začala rozoznávať tvary. Uvidela som biele steny a posteľ, teda vlastne veľa postelí. Pri mojej sedel v kresle nejaký chalan. Ani za nič som si nevedela spomenúť na jeho meno. Mal okuliare a dlhšie hnedé vlasy. Nepoznala som ho. Tým som si bola istá.

K mojej posteli sa však zaručene niekto blížil. Bola to žena, ktorú som vzápätí spoznala. Bola to madam Pomfreyová.

"Á, drahá. Už si konečne hore?" povedala s predstieraným úsmevom, no v očiach sa jej zračil smútok.

"Áno," prikývla som a hlavou som kývla k spiacej osobe. "Kto je to?"

"Ale to je Remus, moja," prižmúrila oči. "Nespoznávaš ho?"

Pokrútila som hlavou. "Nepoznám ho."

"Strata pamäti a ešte to celé..." vzdychla si. Nechápala som ju. Aká strata pamäti? Veď toho chalana som vôbec nepoznala a tak som netušila o čo jej ide. A aké celé?

Zdalo sa, že sa pomiatla. Vtom on, menom Remus, otvoril oči. Usmial sa na mňa a chcel niečo povedať, no Pomfreyová ho predbehla.

"Cam, musím ti to povedať. Neskôr môže byť neskoro. Kvôli tomu jedu, čo si vypila, ti ostávajú tri dni života. Nenapraviteľne ti to poškodilo srdce."

Jediné na čo som sa zmohla, bolo len otvorenie úst. ON urobil to isté.

[ » na začiatok « ]