Kapitola:
Pridaná: 15.5.2011, 15:41:23
Čítaná: 470×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

„Lussy, čo ti je? Haló, Lussy, si okej?“ strachovala sa Mary.

Lussy ešte stále neprítomne pozerala pred seba. No keď Mary zistila, že Lussy nemieni reagovať, vytrhla si zo svojho notesu stranu papiera a napísala naň veľkým tlačeným písmom: ODPOVEDZ ALEBO ODPÍŠ, ČO SA STALO?!!! a hodila ho Lussy na kolená. Lussy sa spamätala až po pár sekundách, keď ju Mary drgla. Prečítala si odkaz a potom sa rozpísala. Nemohla to už v sebe stále dusiť, a tak jej napísala všetko, čo sa jej stalo pri záchode, aj s Pánom Neznámym- Jimmym.

Mary si ten papier musela prečítať trikrát, aby uverila, že sa jej nemarí, ale vidí to, čo Lussy napísala a je to ozaj pravda. Potom odpísala: TAKŽE SA CAMOVI, DANIELOVI A JIMMYMU PÁČIŠ!

Lussy sa nad tým prvýkrát zamyslela. ´Nie, nie je to pravda. Veď ako sa môžem niekomu páčiť a ešte k tomu trom chalanom naraz? Nie, Mary zase iba preháňa. Ale prečo sa ma potom Cam a Daniel zastali? A komu patrili tie krásne zelené oči, ako čerstvo pokosený anglický trávnik? A čo ten opätovný Jimmyho hypnotický pohľad? Už mi lezie na nervy, ako zo mňa vkuse robí debila! Ale ja mám na neho slabosť. Jemu sa nedá odolať... Ach ja som taká zmätená! Tábor poriadne ani nezačal, a ja neviem, čo so sebou...´ viedla vnútorný rozhovor Lussy. Nevedela, čo má k tomu Maryinmu odkazu povedať a tak iba odpísala: SOM ZMÄTENÁ a podala papierik Mary. Tá sa na ňu súcitne pozrela. No Lussy nemala náladu to tu rozoberať. Chcela sa baviť o nejakých nezmysloch a nepodstatných veciach. No keďže Lussy si bola vedomá toho, že Jimmy už vie, kde sedí, pokojne sa s Mary mohla začať nahlas rozprávať.

„No a čo Rob?" spomenula Lussy Maryinho frajera.

„Vieš čo, okej, len robil strašné scény kvôli tomu, že ma desať dní neuvidí. A začal si namýšľať, že ho nemilujem a že mi určite nebude chýbať, že sa teším, keď ho neuvidím. Normálne začal s tým, že sa v agentúre spýta, či ešte nie je jedno voľné miesto, aby sem išiel so mnou. To by potom nebola žiadna prča!"

„A je to pravda?" zvedavo sa spýtala Lussy a bolo jej úplne jedno, či ten vzadu počúva alebo nie.

„Čo že je pravda? To, že by tu s ním nebola prča?"

„Niééé, to, že ho nemiluješ, že ti nebude chýbať a že sa tešíš že ho neuvidíš..."

„Ale nieee...Síce...chýbať mi teda nebude," zasmiala sa „ale aj tak...mám ho rada, je mi s ním fajn..." odmlčala sa. „No a tak sme sa pohádali deň pred odchodom. Ale uvidíš, ani nestihneme prísť do Peldonu a už mi bude písať esemesky, že on to tak nemyslel a podobne..." pokračovala, no vtom jej vo vrecku jej bledomodrých riflí zapípal mobil. Pozrela sa na displej: „No vidíš, spomeň čerta...počúvaj...Láska moja, prosím, nehnevaj sa na mňa, už sa to nezopakuje, ja viem, že ma miluješ, no ja teba viac a vždy aj budem. Prosím, odpusti mi, posielam ti milión bozkov, hneď mi odpíš, prosím ťa. Milujem ťa," prečítala esemesku. Lussy sa zasmiala a s Mary sa na seba pozreli. Ani nemuseli nič povedať, a predsa vedeli, že myslia na to isté. Vtom začuli zozadu dusivý smiech. Lussy sa bála otočiť, ale Mary nelenila a pozrela sa na neho cez štrbinu medzi sedadlami pohľadom, ktorý bol taký výstražný, že nemusela nič povedať a dotyčný presne vedel, čo tým myslela. No okamžite, ako ju Neznámy uvidel, sa robil, že číta nejakú knihu, ktorú držal v ruke. Mary sa pohoršene obrátila a vrhla na Lussy pohľad: To je ale debil. A Lussy jej odpovedala pohľadom: Nie je!

Keď ukončili tému Rob, Lussy dostala náladu napísať svojmu milovanému denníčku, žltému zošitu so slnečnicami s pevným obalom. A tak ho vytiahla z kabelky a začala písať. Ešte predtým sa kútikom oka pozrela na Mary, no tá opäť počúvala hudbu.

Takže milý denníček,

práve už asi hodinu a pol sedím v autobuse cestou do tábora. Dobrodružstvo už začalo, a to som vôbec nepredpokladala. No čo som ja vo svojom živote už predpokladala? Ach, taká som zmätená, že neviem, čo ti mám napísať skôr. Tak asi ten najzákladnejší fakt: Jimmy, teda aspoň tuším, že sa volá Jimmy, aj keď mi to nikto nepotvrdil, sedí za mnou. Ozaj! Sedí presne na sedadle za mnou! Sám! A je nádherný! A má úžasný hlas...A pohľad...opäť si ma k sebe pripútal a pozerala som sa do jeho hlbokých očí, takých tmavých a hlbokých sťa nekonečne hlboká tmavá studňa. Nevedela som čo robiť. V tej chvíli som nad sebou nemala moc. Keby som bola ešte viac naivnejšia než som, pomyslela by som si, že to musí byť nejaká nadprirodzená bytosť. Upír alebo nejaký démon... Ale sme v realite! No, čo sa týka ostatných mojich pocitov. V autobuse sú tri baby, ktoré nie sú veľmi priateľské. Teda aspoň tak nepôsobia. Jedna sa volá Vanessa a tá nás už na parkovisku pozdravila milým: Čo čumíte, chudery. A teraz k tej podstate: Asi pred pol hodinou som chcela ísť na záchod, tu v autobuse, ale k nemu viedli dva schodíky, ktoré boli, žiaľ, obsadené. A tam sedeli Daniel a Vanessa a robili dosť intímne veci, ktoré som ja s Markom robila iba v mojej izbe, keď nebola mama doma. Ach, nemysli na toho chumaja! Nemysli na Marka! No a kto je Daniel? To je praktikant, ktorý má pomáhať s malými deťmi. No zjavne ho zaujímajú viac iné veci. Ako napríklad plácať po zadkoch baby a podobne... Takže som tak prišla a poprosila ich, aby uhli. A tá Vanessa mi tam začala nadávať...Ale Cam sa ma zastal. Vtedy bol veľmi milý, až ma to dojalo. Samozrejme, že mi hovoril, že som jeho princezná a podobne, ale vtedy mi to až tak nevadilo... Čo sa to s tebou deje, Lussy Dafnerová?!!! A aj Daniel zahriakol Vanessu, keď mi nadávala, čo bolo od neho tiež milé. Ach, muži vedia byť takí gentlemani... Ale iba niekedy! No čo si mám o nich myslieť? Hlavne o Camovi? Takých týpkov ako je on poznám. Samé frajeriny, machroviny a myslia si, že akí sú cool... No ako ma vtedy ohromil! To nebol ten Cam, ktorého som spoznala na sedačke v agentúre... Ách, prestaň, Luss! No, milý denníček, už sa s tebou rozlúčim, lebo už opäť píšem sprostosti... Tak pá, ešte sa ti ozvem, keď pricestujeme

Pááá

[ » na začiatok « ]