Kapitola:
Pridaná: 15.5.2011, 14:19:12
Čítaná: 941×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Eliot Bones, Albus Severus Potter, Amy Luisová, Mathew Derway
Stručný dej: Tento príbeh je o malom chlapcovi Eliotovi, ktorí nikdy nemal šťastie v živote. A preto dúfa, že si na Rokforte nájde priateľov a vôbec nový život.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Neobyčajné ráno 2 » U Ollivanderovcov 3 » Nancy 4 » Kučeravé dievča 5 » Ceremoniál 6 » Sovia pošta 7 » Lietanie 8 » Klopadlo 9 » Esej 10 » Albusove starosti 11 » Nečakaný list 12 » Astronomická veža 13 » Osamelé Vianoce 14 » V knižnici 15 » Josterický kulm 16 » Eliot strážcom

„Hej...ssst...no ták...vstávaj...Eliot“ Mathew sa snažil Eliota zobudiť, keď už boli všetci na raňajkách: „Eliot! Prídeme posledný!“ „No dobre! Tak už idem,“ vstal, prezliekol sa a zišli aj s Mathewom dolu na raňajky.

Dnes ráno sa Eliotovi zdala Veľká Sieň nezvyčajne plná. Nevedel dokonca nájsť ani Amy medzi toľkými ľuďmi. A nie len to. Nevedeli si nájsť ani miesto na sedenie. Jediné voľné ostalo pri Albusovi Severusovi Potterovi, čo mu bolo divné, pretože sa k nemu zvyčajne ľudia len tak hrnuli.

„Môžme si prisadnúť?“ spýtal sa Eliot. „Hmmm...Kľudne. V podstate je tu voľné.“ povedal so smutným výrazom v tvári. „Stalo sa niečo?“ vyzvedal Mathew, keď siahol po ovsených vločkách s medom. „Môjho brata dnes ráno zobrali do nemocničného krídla. Vraj má šverskú mesaku.“ „Ehm, čo má?“ čudoval sa Eliot. Také smiešne slovné spojenie už nepočul dlho. „Vy ste o tej chorobe ešte nepočuli? Môžete to dostať, keď vás pohryzne besný Cornwolský piatimužík. No toto pohryznutie sa prejavuje až po dlhom čase. No a u môjho brata sa to prejavilo dnes ráno. “ „A čím sa prejavuje?“ „Tak napríklad horúčkami alebo zvracaním. Ale pri pokročilom štádiu aj stratou pamäti.“ „Tak to sa neboj. My máme najlepšie nemocničné krídlo na svete. Tomu ver!“ „Dúfam. Pretože keď to nebude madam Pomfreyová vedieť zastaviť, budú ho musieť odviesť ku sv. Mungovi.“

Nastala krátka odmlka. Eliot na Albusovi videl, že ho to naozaj trápi. Dokonca ani neziedol, to čo si naložil. Eliot si ako tradične vzal hrianky. Ešte ani nezačal jesť a Mathew mal už takmer zjedenú druhú misku. Kam sa to vlastne do neho zmestí? Veď bol štíhlej postavy s malou hlavou. Že by mu to posilňovalo tie jeho husté orieškové vlasy, ktoré mu tak ladili so zelenými očami? Sám uznal, že táto teória je hlúpa.

Albus Severus zrazu prerušil ticho, ktoré medzi nimi už dobrých päť minút bolo: „A ako sa vy dvaja vlastne voláte? “ „Ja som Eliot a toto je môj kamarát Mathew. Ozaj. Dnes máme prvú hodinu transfiguráciu. Nechceš ísť s nami?“ ponúkol mu Eliot. Albus len prikývol a prví krát sa mu dnes na tvári objavil úsmev.

Prví krát sa počas transfigurácie Eliot nenudil. S Albusom Severusom a Mathewom sa stali nerozlučná trojka kamarátov. Chodili spolu všade, kam mohli. Skôr, čo Eliota trápilo bolo, že mu otec už týždeň neodpísal. To sa mu ešte nestalo. Napísal mu teda znovu. Možno sa list niekde po ceste stratil. Ale on Nancy veril. Vedel, že každú úlohu splní na sto percent.

Po dlhom čase sa stretol aj s Amy. Rozprávali sa tak dlho, že zabudli ísť na večeru, a tak išli spať hladní. Keď si Eliot ľahol do postele, spomenul si na Derveusa Dubllina. Rozhodol sa, že sa zajtra o ňom bude snažiť zistiť viac než vie.

[ » na začiatok « ]