Kapitola:
Pridaná: 13.5.2011, 12:31:11
Čítaná: 2283×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Harry Potter, Ginny Potter, ...
Stručný dej: Toto je voľné pokračovanie Harryho Pottera, proste po daroch smrti ešte ôsma časť, anjeli. Dúfam že sa vám to bude páčiť! Neviem, asi to bude jednorázovka, len keď budete chcieť napíšem pokračovanie.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2.kapitola 3 » 3.kapitola

„Tento víkend by sme mohli ísť sem do kúpeľov,“ poznamenala Ginny keď spolu z Harrym hľadali na mape nejaké miesto, kde by sami alebo aj z deťmi mohli zájsť nikde cez víkend.

„Och, áno, vyzerajú dobre,“ usmial sa Harry. Prestal pozerať na mapu, pozrel sa len na svoju milovanú lásku. „Milujem ťa, Ginny.“

„Viem. Aj aj teba. Veľmi,“ opätovala úsmev.

Dali si bozk na pery, a potom začuli tenký hlas.

„Mami?“

„Och áno zlatko?“ Ginny položila mapu, zdvihla sa z postele a jemne pohladila Albusa po tvári.

„Vonku nejaký ujo a chce Harryho,“ povedal.

Pozrela sa na Harryho, a keď sa aj on zodvihol z postele a rozbehol k dverám venovala sa Severusovi.

„Áno?“ otvoril Harry dvere.

Stál tam akýsi pán. Premeral si Harryho a spustil: „Vážený pán Harry James Potter a Ginny Weasleyová, ste predvolaný na Ministerstvo Mágie, podrobnosti ste mohli počuť od vrešťadla. Všetky podrobnosti a informácie sa dozviete potom. Máte otázky?“

Harry na neho zmätene pozeral. „Nie.“ A dodal: „Ďakujem.“

Okamžite zavrel dvere, a vybehol hore schodmi za Ginny. Akurát pripravovala v kuchyni raňajky.

„Pomôžem ti zlatko,“ ponúkol sa Harry.

„Oci?“ ozval sa vo dverách James Sirius.

„Áno?“

„Luna nie je vo svojej izbe.“

Najprv si Harry neuvedomil, čo mu povedal Sirius, no potom ho to akoby zmrazilo a rozbehol sa k izbe svojej jedinej dcéry.

„Luna?“ zvolal. Prehľadal všetko - miesto pod posteľou, za skriňou, vedľa stolíka, za dverami, pri radiátore. Všade...

Keď ju nenašiel, bol zúfalý. Skrývala sa mu?

„Luna toto nie je sranda!“

„Oci ona tu už nebola ráno keď som sa zobudil,“ podotkol Albus.

„Hľadaj ju,“ prikázal Harry Ginny.

„Kam ideš?“

„To je jedno,“ odvrkol, rýchlo sa prezliekol a nasadol na metlu. „Opatrujte sa. Ginny...“

„Milujem ťa.“

„Takže... Pán Potter?“

„Áno, Harry James.“

„Harry Ben, Harry Colin, Harry James, tu ste,“ usmial sa. „Tak, prosím, vstúpte.“

Potichu otvoril dvere, a vstúpil.

„Predvolali sme vás,“ začal pán, „pretože sem ide priveľa dementorov. A vy, vy by ste ich zahnali.“

„Dobre, nie, ďakujem,“ okamžite vstal a chystal sa odísť.

„Prosím. Zachránite svet.“

„Áno, určite. Ja potrebujem nájsť svoju stratenú dcéru!“

„To nie je problém.“

„Prečo?“

„To sa dozviete potom. Iba ak budete súhlasiť.“

„Prisaháte?“

„Áno.“

„Tak dobre. Kde to mám podpísať?“

„Tu,“ podstrčil mu pod nos akúsi papier a špinavým prstom ukázal na riadok kde mal byť podpis.

Harry zobral do roztrasených rúk pero, podpísal sa, a okamžite vrhol na mužov ten svoj pohľad.

„Vašu dcéru sme si... ehm, požičali. Aby ste to podpísali.“

„Vydieranie!“

„Nie nie nie!“ zasmial sa. „To nie je...“

„Zažalujem vás,“ rýchlym krokom odišiel a ešte predtým stihol na mužov zazrieť.

[ » na začiatok « ]