Kapitola:
Pridaná: 12.5.2011, 15:20:03
Čítaná: 487×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

„Dáš si?" ponúkla Mary balíčkom chipsov Lussy pár minút po odchode.

„Preboha, my sme ledva vyrazili z Torquay, a ty sa už napchávaš?" vyčítavo sa jej opýtala Lussy ešte stále šeptom.

„No a čo? Jesť je dôležité. Keď nemám jedlo, som nervózna, tak ma nehaj tak. A mimochodom prečo zas šepkáš?" Mary stále rozprávala normálnym hlasom, čo Lussy privádzalo do zúfalstva. Naozaj nechcela, aby vedel, že sedia pred ním.

„Drž hubu!" rozčúlene jej hlasným šeptom prikázala Lussy.

„No dobre, čo si hneď taká nervná," flegmaticky odvetila Mary. Túto stránku povahy zdedila po svojom otcovi, to si musel všimnúť každý.

Cesta išla veľmi pomaly. Kde- tu Lussy začula v autobuse krik, smiech, nadávky, no snažila si ich nevšímať. Mary sa napchávala chipsami, sušenými hrozienkami, tyčinkami a ktovie čím ešte. Lussy trávila cestu civením do okna. Ale nepozorovala prírodu, ktorá im prúdila pre očami, ale jeho odraz v okne. Po celú dobu mala Jimmyho na očiach a kochala sa jeho krásou a elegantnosťou, ktorá nemala hraníc. ´Môže byť niekto tak krásny a dokonalý?´ pomyslela si. Ako sa tak zamýšľala nad jeho dokonalosťou, zrazu sa Pán Dokonalý ozval. Druhýkrát v živote počula jeho hlas a očaril ju ešte viac, ako jeho výzor. Keď začal rozprávať, Lussy sa najprv zľakla, že to hovorí s ňou, ale hneď sa upokojila, keď v odraze videla, ako mladík telefonuje: „Ahoj....nie.....v pohode....okej....čau." On toho teda veľa nenahovorí, pomyslela si Lussy.

Už cestovali hodinu a Lussy sa začala nudiť. Okrem pozorovania neznámeho krásavca nemala čo na robote. Pozrela sa na Mary, ale tá ju vôbec nevnímala. Triasla hlavou do rytmu nejakej pesničky, ktorá jej hrala v slúchadlách. No Lussy netrápila iba nuda, ale aj jej mechúr.

„Prosím vás, kedy bude prestávka?" spýtala sa Lussy vedúcej Kate.

„Asi tak o hodinku, prečo?"

Lussy jej odpovedala: „Potrebovala by som ísť na záchod."

„Vieš čo, pokojne choď aj sem," odvetila jej Kate a potom sa opäť otočila ku svojím fasciklom. A tak sa Lussy odhodlala ísť na autobusový záchod.

„Dovolíš, prosím ťa?" poprosila Mary, no tá ju zjavne nepočula.

„Čože?" zakričala. Lussy jej vybrala slúchadlo z ucha a prosbu zopakovala. Keď sa dostala do uličky, zrazu dostala strach. Nechcela ísť dozadu medzi tie namyslené kravy a medzi Cama a ktovie koho. Vtom zazrela na schodíkoch pri záchode sediacich dvoch ľudí. Spoznala iba Daniela. Pozrela sa na miesto, kde mal sedieť, no to bolo prázdne. ´Došľaka,´ zanadávala v duchu. No nevedela, ako sa dostane ku záchodu, keď cestu zatarasili Daniel a....a blondínka v sukni, ktorá ich už pri autobuse urazila. A čo robili...Lussy takmer oči vypadli. Daniel jej hrýzol do ucha, a rukou sa jej dotýkal jej mini bieleho tielka na mieste, ktoré jeho ruky priťahovalo najviac. A blondínka sa iba smiala jej nechutným smiechom. Lussy už bola takmer pri nich. ´Čo teraz?,´ začala panikárčiť.

„Dovolíte?" opýtala sa najvyrovnanejším hlasom akým dokázala.

„Ale, ale, moja princezná prišla," zvolal Cam a rozbehol sa ku nej naprieč prekážkam v uličke.

„Ale, ahoj, Lussy," usmial sa na ňu Daniel.

Cam ju oblapil okolo pliec: „Poď si ku nám sadnúť, bude väčšia sranda."

Lussy sa konečne dostala k slovu: „Ja som chcela ísť iba na vécko."

„A čo by si ešte nechcela, moja milá?" drzým hlasom sa jej spýtala blondína. „A ty čo na ňu tak čumíš?" oborila sa na Daniela.

Lussy sa snažila prepočuť jej slová a tak slušne zopakovala: „Prosím, pustili by ste ma?"

„Ale no tak, Vanessa, čo vyvádzaš, pusti ju," zastal sa jej Cam. V tej chvíli mu bola Lussy veľmi vďačná. Daniel jej uhol, no Vanessa ostala na mieste a pozerala na ňu opovrhujúcim pohľadom.

„Môj zlatý, a ty čo sa tejto chudery zastávaš? A ty čo jej uhýnaš?" nahnevala sa na Cama a Daniela.

„Prestaň ju urážať!" zhúkol na ňu Cam.

„Vanessa, stačí!" v rovnakú sekundu začal Daniel.

„Akože, choďte všetci do riti, toto čo je už!" naštvaná zaliezla na svoje sedadlo. Lussy sa uľavilo a konečne sa mohla dostať na záchod. No sekundu predtým, ako zavrela dvierka videla, ako jej Cam poslal vzdušnú pusu a vzápätí ústami naznačil: ´Toto máš u mňa!´ Lussy bez slova zavrela dvierka. Ešte dlho po tom jej to vírilo v hlave. Čo to malo znamenať? Prečo sa jej Cam a Daniel zastali? A čo tým Cam myslel?

Keď Lussy vyšla zo záchodu, uvidela Cama opierajúceho sa o sedadlo a smejúceho sa s druhou blondínkou, ktorej meno Lussy nevedela. No Daniela ani Vanessu nevidela. Zbadala iba jedny jasné zelené oči, ktoré vzápätí zmizli. Ale také krásne oči...Také žiarivé!... ´Čo mne už totálne šibe?´ pýtala sa sama seba.

Keď opäť kráčala k svojmu sedadlu, začala rozmýšľať, či sa má na Jimmyho sediaceho za ňou pozrieť, alebo ísť so sklonenou hlavou, aby ju nespoznal. Rozhodla sa pre druhú možnosť. No ešte predtým, ako mala povedať Mary, aby ju pustila, neodolala a pozrela sa tam. A to, čo sa stalo, ju totálne zaskočilo. Nečakala ,že sa bude na ňu pozerať. A tobôž nečakala, že sa im opäť stretnú pohľady a...a ona stratí pojem o čase a o mieste. Opäť si ju pripútal pohľadom. Nemohla sa na neho prestať pozerať. Iba tam tak stála a pozerala sa na neho ako na zjavenie.

„....si, lebo spadneš," počula v pozadí nejaký hlas, ale nedokázala reagovať. Nedokázala sa ani pohnúť.

„Prosím ťa, povieš jej, aby sa posadila?" počula tlmene hlas vedúcej.

„Lussy! Lussy!" niečo jej myklo plecom a ona sa musela pozrieť, kto ju to vyrušil. Bola to tvár, ktorú poznala už 15 rokov. Mary. Nerozmýšľala nad tým, čo robí. Poslednýkrát sa na stotinu sekundy pozrela na krásavca v čiernom. Ten mal na tvári krásny zvodný a zároveň pobavený výraz, ktorý Lussy na tvári určite nemala. Automaticky sa posadila, zaryla sa do sedadla a neprítomne hľadela pred seba.

´Nepozri sa do okna! Nepozri sa do okna!´ presviedčala sa v duchu. Bola z toho vykoľajená rovnako ako predtým.

[ » na začiatok « ]