Kapitola:
Pridaná: 11.5.2011, 16:56:19
Čítaná: 503×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

Keď dievčatá vošli do autobusu, všetko bolo hore nohami. Vankúše lietali sem a tam, všade bolo počuť vresk, krik, hlasnú hudbu... No to nebolo nič oproti tomu, čo Lussy zaskočilo najviac. Za ich sedadlami sedel niekto v čiernej koženej bunde a slúchadlami v ušiach, otočený do okna. Preboha nie, nie! ´Prečo si musel sadnúť práve sem? Ááááá!´ hysterčila v duchu. S Mary si vymenili zhrozené pohľady, ktoré hovorili: čo teraz? No nemali na výber, takmer všetky miesta v autobuse už boli obsadené. Ako Lussy stihla zaregistrovať, Cam aj tri baby, čo ich stihli tak „milo“ pozdraviť sedia vzadu. Ešte že si sadli do tretieho radu. ´Ale prečo si ON musel sadnúť práve za nás? Prečo?´ lamentovali obe v duchu.

A tak sa usadili na svoje miesta a dúfali, že si ich Pán Neznámy nevšimne. Lussy, sediaca pri okne, sa zapozerala von. Videla veľké, takmer prázdne parkovisko, na ktorom sa deti lúčili so svojimi rodičmi, autá pomaly odchádzajúce z parkoviska, mávajúcich rodičov na deti v autobuse...A vtom v okne uvidela odraz chalana sediaceho za ňou. Videla ako niečo ťuká do svojho vymakaného mobilu. ´Celú cestu sa budem môcť na neho pozerať,´ potešila sa v duchu. Lussy sa pozrela, čo robí Mary. Tá si zo svojej príručnej tašky vyberala stále ďalšie a ďalšie veci. Vankúšik, deku, plyšáka, pitie, vreckovky, knihu, jablko, sendvič, MP3 prehrávač, mikinu, slnečné okuliare, šiltovku...

„Preboha, ty čo stváraš?" šeptom sa jej opýtala Lussy, aby nevzbudila pozornosť na sedadle za ňou.

„Veď budeme cestovať štyri hodiny, musím si tu urobiť nejaké pohodlie. A prečo vlastne šepkáš?" nechápavo sa jej spýtala Mary hlasom, ktorým ju bolo počuť aspoň na polovicu autobusu.

„Ticho! Nechcem aby vedel, že tu sedím!" ešte tichšie jej vysvetlila Lussy a modlila sa, aby opäť nezačala rozprávať nahlas. No jej modlitby boli asi zbytočné.

„Ale však on nevie, aký máš hlas, tak ako môže vedieť, že tu sedíš?" opäť sa hlasno ozvala Mary. Zozadu bol počuť tichý smiech.

´Ach nie!,´ zanadávala Lussy a zaborila sa do svojho sedadla. Pozrela sa na Mary a prstom naznačila čiaru na svojom hrdle. Mary jej opätovala pohľad s nadvihnutým obočím. Lussy iba prevrátila oči stĺpkom a nechala to tak.

„Vážení a milí, plesniví a hnilí," ozvalo sa spredu a všetky oči sa obrátili na Daniela chechtajúceho sa na vlastnom vtipe. No nikto okrem Cama sa nesmial.

„Daniel, prosím ťa," nevrlo ho zastavila v prednese vedúca a on si neochotne sadol na miesto hneď vpredu.

„Takže, mládež, utíšte sa prosím," začala vedúca s mikrofónom v ruke a počkala, kým v autobuse nebude úplne ticho a všetky oči budú upreté na ňu. „Vitajte v tábore. Už sme všetci, takže môžeme vyraziť," povedala a vzápätí sa autobus naštartoval a vyrazil vpred, „Teda takmer všetci, jedno dievča nám ochorelo, takže nás je v tomto autobuse 39 plus v ďalšom autobuse z Exeteru je ich 40 a ešte deviati prídu autom. Komu ide matika, vie, že je to spolu...," povedala a čakala na odpoveď.

„Drž hubu!" bolo počuť zozadu. Aha, zase Cam.

„Áno, mladý muž, čo by si nám chcel povedať?" prísne sa opýtala smerom dozadu.

„Ale nič, to len môj brat zase mudruje," flegmaticky vysvetlil Cam.

„A čo hovoril tvoj brat?"

„Osemdesiatosem," ozval sa tichý hlas zozadu, ktorý počul iba málokto.

„Čo prosím?" opýtala sa vedúca.

„Hovorí, že osemdesiatosem," nahlas preložil pani vedúcej Cam a potom bol počuť iba hlasný dievčenský smiech krásavíc sediacich vzadu. Cam sa k nim pripojil.

„Áno, výborne...Ako sa volá tvoj brat?"

Camov brat ani nestihol zareagovať a hneď namiesto neho odpovedal Cam: „Toby," a zozadu sa ozval ešte väčší smiech.

„Ah áno, výborne Toby, takže späť k téme. Spolu, ako ste počuli, nás je osemdesiatosem. Zabudla som sa vám predstaviť. Som hlavná vedúca tábora, volám sa Kate a toto je Daniel, praktikant, ktorý bude pomáhať iným vedúcim s menšími deťmi." Lussy a Mary si všimli, ako zagúľal očami. Viditeľne starostlivosť o deti nebolo to, čo ho napĺňalo. „Cesta do Peldonu nám potrvá zhruba štyri hodiny, tak vás poprosím, aby prebehla bez problémov. Všetci by ste sa mali pripútať a po celú dobu ostať sedieť na svojich miestach. Viem, že ma teraz poniektorí počúvate iba na pol ucha," zahľadela sa na rehotajúcu skupinku vzadu „ale po celú dobu vás mám na zodpovednosť, tak by ste to mohli brať v ohľad. Čo sa týka prestávok, budeme mať jednu, maximálne dve, kde sa budete držať v skupinke a v blízkosti autobusu. Tak, myslím, že to je všetko. Keby mal niekto ešte nejaké otázky...áno...?" vzadu sa dvihla jedna ruka.

„Vanessa," predstavilo sa dievča.

„Áno, Vanessa?" vedúca Kate čakala na otázku.

„A sú tie záchody funkčné?"

„Áno sú, ale poprosím, používajte ich iba v nevyhnutnom prípade."

„A je tam miesto aj pre dvoch?" opýtala sa Vanessa akoby nič a vzápätí bolo znova počuť ohlušujúci smiech.

„Bohužiaľ, tie záchody sú určené iba pre jednu osobu," slušne jej odpovedala Kate. „Ešte nejaké otázky?" Keď sa nikto neozval, povedala: „Dobre, tak vám prajem príjemnú cestu." Kate vrátila mikrofón na svoje miesto a sadla si vedľa Daniela, ktorý sa ešte stále chechtal na Vanessinej otázke.

[ » na začiatok « ]