Kapitola:
Pridaná: 6.5.2011, 18:33:07
Čítaná: 877×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Snape, Záškodníci, profesori....
Stručný dej: Snape nastupuje do prvého ročníka na Rokforte.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » Odchod 2 » Záškodníci 3 » Triedenie 4 » Rozhovory 5 » Prenasledovanie sa začína... 6 » Prechádzka s Lily 7 » Na elixíroch 8 » Hodina transfigurácie 9 » Bitka 10 » Opäť rozhovor s Lily 11 » Správa 12 » Pasca 13 » Vysvetlenie 14 » Odhalenie 15 » Nečakané... 16 » Duel 17 » Herbológia 18 » Záver

Severus rýchlo zašepkal:

„Finite!“

Vreštiace zaklínadlo prestalo fungovať. Nechcel pobudiť Michaela a ostatných, toto si musel vyriešiť sám.

Odrazu začul, ako nevítaný návštevník vstáva. Chcel zdrhnúť. Severus však rýchlo zakročil.

Schytil ho za košeľu a pritlačil k zemi. Už nikdy nedopustí, aby sa to všetko zopakovalo. Mal šancu a hodlal ju využiť. A to za každú cenu.

Ešte chvíľu cítil, ako sa na zemi vzpieral a vrtel. Keď zistil, že už nemá šancu na únik, vzdal to.

Severus ho zdvihol a zamieril naňho zozadu prútikom, pre každý prípad. Rozhodol sa, že s ním pôjde dolu do klubovne, a tam sa ho spýta na pár vecí.

„Lumos!“ vyslovil zaklínadlo Severus, keď zišli zo schodov. Bolo tam o čosi svetlejšie.

Hodil ho do najbližšieho kresla a sadol si oproti nemu. Pri svetle prútika už nebolo o čom pochybovať. Bol to Peter Pettigrew.

„Hovor!“ skríkol na Petra Severus.

Petrovi netrebalo vysvetľovať, čo tým Severus myslel. Do rozprávania sa pustil sám.

„Ja...ja...ch-chápem, že...“

„Čo?“ nerozumel Severus.

„Chápem, že som narobil hlúposti, ale vysvetlím ti to. Prinútili ma, aby som ťa sledoval. James, Sirius a Remus. Chceli, aby som sa s tebou spriatelil, aby ťa mohli mať na očiach a šikanovať ťa. Tak som robil, čo mi kázali...“

„Ale prečo?“ nerozumel Severus.

„Lo sn zbbý...“ zahundral Peter.

„Čože?“ opäť nerozumel Severus.

„Lebo som zbabelý! Chcel som byť ako oni, tak som jednoducho robil všetko pre to, aby ma prijali medzi seba!“

Severusovi ho prišlo trochu ľúto. Uťahovali si z neho a on sa nechal. Za toto Jamesa nenávidel ešte viac ako predtým. Peter pokračoval.

„Sledoval som ťa takmer vždy, keď som mohol a hľadal vhodnú príležitosť na to, ako s tebou nadviazať rozhovor. Napríklad zo soviarne si vyšiel zadným vchodom práve, keď som vošiel ja. Stihol som si ale všimnúť to dievča, čo tam bolo s tebou, a tak som sa rozhodol pre alternatívne riešenie.“

Severus vedel, čo povie, nechal ho ale pokračovať.

„A to také, že sa obrátim na tú Lily. Vyhrážal som sa jej. Chcel som, aby ma s tebou zoznámila, inak ju zosmiešnim. Rozplakala sa. Vraj preto, že sa o teba bojí.“

Severus si nevedel vysvetliť ten hrejivý pocit pri srdci.

„Sledoval som ťa ďalej. Videl som, ako sa ti vyžalovala. Zľakol som sa. To však nebolo nič, oproti tomu, že ty si to vravel Dippetovi.“

Zmĺkol. Severus sa ho ešte spýtal na jednu vec.

„Takmer mi zmizol prút...“

„Aj to som bol ja,“ rýchlo dodal Peter.

„Prosím nespomínaj to učiteľom!“ prosíkal Peter.

Severus rozmýšľal, čo ďalej.

„Vieš, čo? Choď a nech sa to neopakuje, lebo potom mlčať nebudem.“

Peter sa usmial a vyšiel cez portrét von.

Severus pokrútil hlavou, vstal a šiel späť do postele.

Cestou z raňajok išiel na hodinu lietania. Strašne sa na ňu tešil.

Madam Hoochová tento predmet učila. Úvodné hodiny bývajú nudné, ale Severus bol veľmi sklamaný. Učili sa len to, ako správne nasadnúť na metlu.

Severus po trávniku kráčal k hradu, keď naň niekto zavolal. Prekvapilo ho to. Bol to James.

„Ahoj, Severus. Ja len...chcem sa ti ospravedlniť za Petra. Prinútili sme ho k tomu. Prepáč.“

Podali si ruky a rozlúčili sa. Severus si pomyslel, že James nebude až taký zlý, ako si vždy myslel.

Až prišiel Halloween a stalo sa niečo, čo si Severus do konca života vyčítal.

[ » na začiatok « ]