Kapitola:
Pridaná: 5.5.2011, 19:43:32
Čítaná: 444×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

„A prečo? Kam?" dožadovala sa vysvetlenia Lussy hneď po tom, ako sa upokojila. Nechápala, čo to má znamenať.

„No vieš, noví ľudia, nové známosti... Rozmýšľala som nad Los Angeles! Čo ty na to?" opýtala sa mama s rozjareným výrazom na tvári. Bolo na nej vidieť, ako by sa tešila z nového života v Kalifornii alebo niekde inde. Lussy vedela, že ju malomestský život nikdy nelákal. A nevedela, čo jej na to odpovedať.

„No vieš mami, mne sa tu páči. Ja nechcem odísť," mierne odvetila, no nedalo sa nevšimnúť si sklamanie na maminej tvári.

„Okej, porozprávame sa o tom neskôr, keď sa vrátiš, dobre?" skonštatovala mama, no v jej hlase bolo počuť, že sa ťažko vyrovnáva so sklamaním. A Lussy ju nechcela sklamať. No nechcela ani začať nový život niekde, kde to nepozná. Nemala rada nové miesta, nových ľudí. Prečo, to ani sama nevedela. Asi to mala v povahe. Najradšej by ostala zašitá niekde v takom zapadákove ako je Torquay.

Nechcela o tom premýšľať. A tak rozmýšľala nad táborom a čím ďalej tým viac sa tešila. Tesne pred spánkom však stihla urobiť ešte jednu veľmi dôležitú vec: Napísať si do denníka.

Milý denníček,

som zmätená. Asi ťa to neprekvapuje, lebo ja som zmätená stále. No teraz to je iné. Mama sa chce presťahovať do Los Angeles ale ja nechcem. Páči sa mi tu, mám tu svojich priateľov, svoje zázemie...

Čo sa týka dnešku: Mám pocit že som opäť videla JEHO. Jimmyho. Na ulici. Jeho tvár aj outfit spoznám na míle ďaleko. A pozeral sa na mňa. Mám pocit že sa mi pozeral do očí a opäť ma opantal svojím pohľadom. On je tak šarmantný a očarujúci... Bojím sa, ako zareagujem keď s ním budem v ozajstnom kontakte a budem sa s ním rozprávať. Ak taká chvíľa nastane, čo sa asi nestane, pravdepodobne ani slovka nevydám, taká z neho budem paf. Nesmiem si ťa zabudnúť zobrať do tábora, aby som mala kam písať a informovať ťa o nových zážitkoch. Prosím, drž mi zajtra palce. Veľmi sa teším, ani nevieš ako. Pevne verím, že toto bude môj najlepší tábor v živote. Pá

Ani nie o minútu na to, čo Lussy zavrela a odložila denník do tajnej skrýše, jej na izbu zaklopala mama s tým, či si nechce s ňou pozrieť nejakú romantickú komédiu. „Prečo nie?" reagovala a išla s mamou do obývačky. Pozreli si Spoveď nákupnej maniačky a spolu sa smiali, aj takmer plakali.

Ráno sa Lussy zobudila dolámaná. Bolel ju celý človek. Chrbát, ruky, nohy, krk...Povystierala sa, ponaťahovala, a keď sa cítila lepšie, rozhodla sa ísť dole na raňajky. Nenapadlo jej pozrieť sa na budík. Čas zistila, až keď zbadala na chodbe na hodinách obe ručičky na jedenástke. ´Preboha! Sníva sa mi? Nie, nesníva! Ja nestíham! Meškám! Pomooooc! Čo teraz?´ začala zmätkárčiť. Rýchlo zbehla dole a tam uvidela mamu ako natiera toasty tuniakom.

„Mami ja som zaspala! Nestíham!" nervózne zvolala na mamu. Tá sa iba pokojne otočila: „Veď pohoda, to stíhame. S Mary sa máš predsa stretnúť o 12:30, nie? To máš ešte hodinu a pol."

„Mami!" zúfalo zakričala Lussy a rozbehla sa po schodoch.

„Čo je?" spýtala sa, no jej dcéra ju už nepočula.

´Okej, všetko je okej,´ upokojovala sa. ´Stíhaš, všetko stíhaš. Kefka, pasta, kozmetika. To mám. Teraz si ešte zbalím knihu, kontrola: mám, mám, mám, uteráky mám, hrebeň tiež, plavky, pyžamu... Fajn.´

Lussy si schodík po schodíku zviezla kufor dole do predsiene a rýchlo sa išla obliecť, učesať a namaľovať. Obliekla si svetloružový top, slabomodré krátke rifľové šortky a vlasy si sčesala do dvoch copov. Použila čiernu ceruzku, vode odolnú špirálu, krycí make-up a lesk na pery. Chvíľkami stále sledovala čas, aby nemeškala. No všetko stihla, a tak si ešte zbalila základné veci do kabelky a pomaly zišla dolu. Tam už boli aj mama aj Sunny nachystané. Keď Lussy zišla dole, mama jej podala dva sendviče s tuniakom, jablko a fľašu limonády a pomaly sa začali obúvať.

Vtom si Lussy spomenula: denník. Rýchlo sa vyzula a utekala hore. Vytiahla ho zo skrýše a vložila ku ostatným dôležitým veciam do kabelky. Keď zišla dolu, mama na ňu vrhla spýtavý pohľad. „Iba som si zabudla denník," ozrejmila. Sofie prevrátila oči stĺpkom a začala nakladať kufor do auta. Lussy so Sunny sa zatiaľ usadili v ich malom červenom autíčku. Keď prišli na "roh", Mary tam aj so svojím otcom čakala. Jej otec bol postarší pán s tmavou briadkou a sympatickým úsmevom na tvári.

Keď sa zvítali, obe autá sa vybrali na to isté miesto: na parkovisko pred cestovú kanceláriu Lazy Fun. Lussy a Mary boli také nedočkavé, že nemali ďaleko od toho, aby začali skákať ako zmyslov zbavené. Na parkovisku už stál jeden autobus s logom tábora. Mary s otcom a Lussy so sestrou a mamou vystúpili a dievčatá išli dopredu aj s kuframi, zapísať sa.

„Veľmi dúfam, že tam budú nejakí zaujímaví chalani," pošepla Mary kamarátke a schuti sa zasmiali.

Pri autobuse už stál mladík v tričku CK Lazy Fun s notesom v ruke. Ako Lussy v duchu skonštatovala, nevyzeral zle. Mal tmavohnedé krátke vlasy, v uchu pírsing a tváril sa veľmi zvodne, jeho pohľad bol priam hriešny.

Veselo sa im prihovoril: „ Ahojte, dámy, takže mená...

„Lussy Dafnerová," povedala Lussy a pritom sa začala pohumpávať z jednej strany na druhú.

„A Booterová," Mary sa obrátila za svojím otcom, no ten bol ponorený do zaujímavej debaty s pani Dafnerovou.

„Okej, dámy, môžete sa ísť zložiť do autobusu, odchádzame asi o desať minút," povedal a usmial sa na ne pravdepodobne nacvičeným úsmevom.

Keď vošli dievčatá do autobusu, všetky oči sa obrátili na nich.

„Á, tu je moja kráska!" počula Lussy veľmi povedomý hlas. A bol to ten, kto nedúfala, že to bude.

„Ahoj, Cam," skonštatovala nie veľmi šťastným tónom Lussy.

„Ty ho poznáš?" spýtala sa Mary, no Lussy jej nestihla odpovedať, lebo už stál Cam pri nich.

„Mary?" spýtavo sa na ňu pozrel.

„Ty ho poznáš?" zopakovala otázku Lussy.

„Môj bývalý spolužiak," skonštatovala Mary tiež dosť skleslo.

„To je ale náhodička!" zvolal vysmiaty Cam.

Lussy si ľudí v autobuse nevšímala a aby sa Cama zbavili, rýchlo si položili kabelky na prvé dve sedadlá ktoré uvideli a vyšli z autobusu von. V tom obidve zaregistrovali veľké drahé BMW-čko čiernej farby ako zastalo, a spolu s ním zastalo aj Lussyino srdce. Mladík vystúpil z auta. Mal na sebe to, čo včera. Pomaly obišiel auto, zobral si od pána, čo bol s ním v aute kufor a ladnými krokmi kráčal k autobusu. Zo svojej pravej strany počula iba tiché: „OMG...To je ale kus!" A potom nepočula nič. Nevedela sa prebudiť, nevedela sa pohnúť. Bola v totálnom šoku. Nemohla uveriť, že aj on ide do tábora. ON!

[ » na začiatok « ]