Kapitola:
Pridaná: 5.5.2011, 19:42:16
Čítaná: 370×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

Moja, ale ty tam nejdeš na mesiac! Načo ti je trinásť tričiek, keď tam budeš iba desať dní? A štvoro plaviek? Som si mohla myslieť, že to takto dopadne, keď sa budeš ty baliť," rozčuľovala sa Lussyina mama, keď sa pokúšala zavrieť kufor a musela jej vytriediť, čo si tam zoberie a čo nie.

„Ja potrebujem trinásť tričiek! Na každý deň jedno plus náhradné!....Tie plavky mi odtiaľ neber čo ak sa mi roztrhnú?" oponovala jej Lussy.

Sofie zo spodku kufra vytiahla Monopoly a 1000 hier a hodila ich na kopu vecí, ktoré si Lussy do tábora nebrala. „Ty sa fakt nevieš pobaliť, zlatko. Prosím ťa, načo sú ti Monopoly?"

„Budeme s Mary hrať!" „Tak to by sme potrebovali minimálne tri kufre. Vieš čo, na toto nemám nervy, pobaľ sa tak, aby sa ten kufor dal zatvoriť a mysli na to, že nejdeš niekde do džungle, ale do tábora," povedala mama a zavrela za sebou dvere.

Lussy si teda zobrala každú vec do ruky a opýtala sa: „ Potrebujem to? Nie, nepotrebujem."

A takto sa pokúsila pobaliť sa na desať dní. Bol to pre ňu veľký problém, keď sa musela uspokojiť s jednými plavkami, desiatimi tričkami, dvomi kraťasmi a dvoma sukňami. Nerada sa hádala so svojou mamo,u a tak sa ju snažila nenahnevať aj druhýkrát. Po hodine triedenia bola na jednej polovici izby kôpka, presnejšie kopa vecí, ktoré Lussy nechávala doma, a na druhej polovici izby kufor s naukladanými vecami tak, že sa dal v pohode zavrieť a ešte jej tam ostalo miesto na kozmetiku, ktorú si pobalí zajtra ráno. Keď mama prišla do izby aby jej pomohla, bola milo prekvapená. „No, Lussy, som na teba hrdá," povedala a potľapkala ju po pleci. „Počuj, nezájdeme na obed do Riccelliho? Vezmeme aj Sunny," pokračovala.

Lussy sa tomu potešila. lebo to bola jej obľúbená reštaurácia a varili tam najlepšie jedlo v Torquay.

„Jasnačka!" povedala a hneď sa išla prezliecť do riflí a niečoho slušnejšieho.

„Čo si dáš, Lussy?" spýtala sa jej mama, keď už sedeli za stolom v reštaurácii. Lussy bola viac zaujatá výhľadom z reštiky, a tak jedálny lístok takmer nevnímala.

„Neviem, asi si dám špagety s tuniakom," povedala narýchlo.

„To si tu dávaš stále, neskúsiš niečo iné?" No Lussy nestihla odpovedať, lebo už bol pri ich stole čašník.

„Dobrý deň, tak čo to bude?" opýtal sa milým tónom.

„Ja si prosím palacinky s čokoládou!" vykríkla Sunny.

„Áno, takže jedny palacinky s čokoládou, ja si dám makaróny so syrom a Lussy...," mama sa otočila na dcéru, no tá bola zahľadená von a tak pokračovala: „...a jedny špagety s tuniakom. A trikrát pomarančový džús vás poprosím."

Keď čašník priniesol pitie, Lussy si to ani nevšimla. Stále civela na prostredie za oknom. Ako jemný vánok ohýbal steblá trávy, autá sa premávali po ceste, v diaľke sa lesklo pod slnečnými lúčmi more a popritom všetci tí ľudia, ktorí si druhých ani nevšímali a každý si išiel za svojím cieľom. Iba pár ľudí sa len tak poflakovalo po ulici a užívalo si príjemného slnečného počasia, v ich meste neobvyklého. Blonďavé dievča v minisukni čakajúce na niekoho, zaľúbený pár len tak sa prechádzajúci po ulici držiac sa za ruky...chalan so slúchadlami v ušiach v čiernej koženej bunde a čiernych slnečných okuliaroch...

Počkať! Lussy si nebola istá tým, čo vidí. Je to ON? Zrýchlil sa jej tep a srdce jej začalo prudko biť. Pozorovala toho neznámeho mladíka. Stál na chodníku a pozeral sa na oblohu. Slnko ho svojimi lúčmi pošteklilo na tvári a on sa pozrel do zeme. V tom sa slnko skrylo za mraky a on si zložil okuliare. Lussy si bola na 99,9999% istá, že je to on. ´Prosím, nech sa sem pozrie! Prosím!´ Akoby ju počul. Pozrel sa do veľkého okna reštaurácie a Lussy sa mu zapozerala do tváre. Zabudla, že aj on sa pozerá na ňu. ´Tie jeho oči...musí to byť on! Alebo mám vidinu? Marí sa mi? Áno, pozerá sa mi do očí. Áno, som mimo. Som mimo. Ach, aký je krásny... Prosím neodchádzaj, ostaň sa ešte pozerať... Pozeral sa vôbec na mňa? Videl ma?´ Lussy si ani nevšimla, že ju oslovuje mama. Spamätala sa, až keď ju Sunny pošteklila na nose svojím pierkom na šiltovke.

„Konečne si sa zobudila!" vykríkla Sunny a zasmiala sa. „ S mamičkou sme si už mysleli, že si v tar...v čom to?" pozrela sa na svoju mamu.

„V tranze," dokončila za ňu Sofie. „Luss, čo s tebou je?"

„Nič, čo by malo byť?" nevinne sa opýtala a aj sa pokúsila o úsmev, no svoju mamu neoklamala. Keď sa na ňu spýtavo pozrela, dodala: „Ozaj nič, som okej, len som sa zapozerala von," dokončila a hneď išla napísať správu Mary:

„S.O.S. JIMMY! VIDELA SOM HO. ASI.ALEBO TO BOLA MOJA VIDINA.NVM.ZATRA SA VIDIME.“

„Dúfam, že teraz nemieniš stále ťukať do mobilu?" výhražne sa jej opýtala mama.

„Nie, nie, neboj," odvetila Lussy, no v tom jej zapípala esemeska a Sofie prevrátila oči stĺpkom. Lussy sa na ňu ospravedlňujúco pozrela a otvorila si novú správu:

„???!!!“

Lussy rýchlo odpísala: „TERAZ NEMOZEM DETAILY ZAJTRA.“

A ďalej sa venovala Sunny a mame. Obed bol, ako inak, vynikajúci a hneď po ňom sa Lussy aj s mamou a sestrou vybrali domov. Keďže Lussy už bola pobalená a nemala čo robiť, rozhodla sa svoj voľný čas využiť na skrášľovanie. Dala si na pleť masku a píling, urobila si francúzsku manikúru a pedikúru, vytrhala si obočie, naložila sa do bublinkového kúpeľa... V kúpeľni strávila asi dve hodiny a ani si neuvedomila, ako čas letí. Zvyšok dňa strávila so svojom zvyčajnom tempe. Nad ničím nerozmýšľala- teda takmer-, ničím sa netrápila...Až do večere. Sedela na svojom zvyčajnom mieste a s mamou a Sunny jedli pizzu so šalátom, keď sa jej mama znenazdajky opýtala: „Lussy? Čo by si povedala na to, keby sme sa presťahovali?" Lussy takmer zabehol kúsok pizze a rozkašľala sa.

[ » na začiatok « ]