Kapitola:
Pridaná: 5.5.2011, 15:22:12
Čítaná: 899×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Eliot Bones, Albus Severus Potter, Amy Luisová, Mathew Derway
Stručný dej: Tento príbeh je o malom chlapcovi Eliotovi, ktorí nikdy nemal šťastie v živote. A preto dúfa, že si na Rokforte nájde priateľov a vôbec nový život.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Neobyčajné ráno 2 » U Ollivanderovcov 3 » Nancy 4 » Kučeravé dievča 5 » Ceremoniál 6 » Sovia pošta 7 » Lietanie 8 » Klopadlo 9 » Esej 10 » Albusove starosti 11 » Nečakaný list 12 » Astronomická veža 13 » Osamelé Vianoce 14 » V knižnici 15 » Josterický kulm 16 » Eliot strážcom

V ten večer sa Eliotovi nedalo zaspať. Prehadzoval sa z jedného boku na druhý. Stále mal pocit, že počuje nejaký tichý hlas. Posadil sa a porozhliadol sa po izbe. To, že niečo počul nebol len pocit. Ten chlapec so zlomenou rukou sa na posteli zvíjal v bolestiach.

Eliot k nemu podišiel: „Počuj! Čo ti je?“ Chlapca len tak trhlo. Nečakal, že ho niekto počuje. Oči sa mu topili v slzách. „To tá moja ruka. Nechce prestať bolieť, “ priznal sa. „A to ti na ošetrovni nedali nič od bolesti?“ čudoval sa Eliot. „Dali. Ale madam Pomfreyová mi povedala, že sa mi to túto noc bude hojiť. Preto to asi tak bolí. Ako sa vlastne voláš?“ „Eliot Bones. A ty?“ „Mathew Derway. Teší maaaááúúú...Moja ruka,“ stonal.

Rozprávali sa spolu takmer až do polnoci. Mesiac bol už vysoko na nočnej oblohe posipanej hviezdami, keď sa Eliotovi podarilo konečne zaspať.

Znovu nastalo ráno. Po odpísaní otcovi sa spolu s Amy vybrali do knižnice, urobiť domácu úlohu na dejiny mágie. Mali si vybrať niakeho ľubovoľného čarodejníka a napísať o ňom esej. Vošli a začali prelistovávať knihu po knihe.

Po takmer dvoch hodinách hľadania, Eliot niečo našiel. Zašepkal: „Hej, Amy! Poď sem rýchlo!“ Amy hneď dobehla. Eliot jej ukázal starú, takmer prederavenú knihu s hnedou obálkou. Stálo na nej Záhadné postavy dejín mágie. Nalistoval stranu, ktorá bola zhruba v strede knihy. Ozdobným písmom bolo napísané : Derveus Dubllin.

„Kto to je Eliot?“ spýtala sa nie veľmi potešená Amy. „Píše sa tu o ňom, ako o jednom z nedocenených klenotov dejín mágie. Zaoberal sa obranou proti čiernej mágií. Za jeho čias vynašiel niečo, čo sa volalo Josterický kulm. Ale nepíše sa tu nič o tom vynáleze. Čo myslíš?“

Amy veľmi dlho váhala, ale potom súhlasila. Brala to z tej stránky, že profesor Binns možno ocení aj originalitu výberu. Možno si ho bude aj pamätať. Koniec koncov, profesor bol duch.

S esejou sa natrápili takmer celé dva mesiace. Nech hľadali kde chceli, nikde sa nespomínalo nič o Josterickom kulme. I tak za ňu dostali každý pre svoju fakultu po 10 bodov.

Jazero dostalo sivú mrazivú farbu a zo stromov okolo hradu sa vytratili všetky farby. Nastal november. Eliotovi za ten čas pribudlo niekoľko nových zážitkov. Napríklad, keď si raz zabudol v učebni Herbológie jeho obľúbené pierko, videl, ako Albus Severus Potter objíma ich profesora Longbottoma. Sľúbil mu, že to nikomu nepovie, lebo inak ho zmláti jeho starší brat James Sirius, čo podľa jeho informácii aj tak nebola pravda.

Z Eliota a Mathewa sa stali veľmi dobrí kamaráti. Ich fakultu pripravili avšak už o desať bodov, keď sa spolu po večierke vybrali na viadukt pozorovať Gerardy nočné. Sú to malé tvory, ktoré svetielkujú na oranžovo. Lákali ich na hrianky s arašidovým maslom.

Otcovi posielal každotýždenné informácie. Pomaly sa blížili vianočné prázdniny, na ktoré sa Eliot už tak veľmi tešil. S otcom si ich už plnohodnotne naplánovali.

[ » na začiatok « ]