Kapitola:
Pridaná: 4.5.2011, 15:52:59
Čítaná: 385×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

Na scénu prichádza tretia mucha :) dúfam že sa bude páčiť

Lussy sa ešte nechcelo ísť domov, ale nemala veľmi na výber. Keď bola pri dverách a chcela odomknúť, dvere sa otvorili a v nich stála jej mama. Skoro sa s ňou zrazila.

„Ahoj mami, kam ideš?" prekvapene sa spýtala Lussy.

„Poslali mi žiadosť o platbu toho tábora, ale ja som to už zaplatila a nedvíhajú mi telefón, tak sa tam idem na to opýtať. Nechceš ísť so mnou?"

Lussy chvíľu váhala: „A kde to je?"

„Nie ďaleko, autom sme tam hneď. Tak ideš? Sunny stráži pani Hooverová."

„Tak fajn, ale chýbajú mi ešte nejaké veci do tábora, tak by sme sa mohli po ceste zastaviť..."

„Ale jasne, v pohode," veselo odvetila Sofie Dafnerová a už si sadala do auta pristaveného hneď vedľa domu. Cesta netrvala dlho a o chvíľu vystúpili pri bielej dvojpodlažnej budove a s ceduľkou nad hlavnými sklenenými dverami:

CK Lazy Fun

Chloe Clarková

2 Babbacombe Road

Torquay

Sofie otvorila dvere a Lussy ju nasledovala. Ocitli sa na dlhej chodbe. Po oboch stranách boli dvere s rôznymi ceduľkami a pri nich modré látkové sedačky. Lussy s mamou kráčali po chodbe a čítali menovky. Tamara Ross, Mr Danielo, Chris Franklin, John Babary... Zrazu z dverí s menovkou Jack Apple, pri ktorých práve stáli vyšiel mladý pán s účesom ako z osemdesiatych rokov. Takmer do nich narazil.

„Ach, prepáčte. Prosím vás, kde by som našla informácie?" zdvorilo sa opýtala Lussyina mama.

„Pôjdete rovno a na konci chodby zabočíte doľava a tam to už uvidíte," ukazoval rukou.

„Ďakujem pekne," poďakovala sa Sofie a spolu s dcérou prišli po modrom koberci na koniec chodby.

Pred nimi na stene visel zvláštny obraz dievčaťa, ktoré na lúke hralo na harfe. Napravo bola chodba, ktorá podľa ceduľky mala viesť k toaletám a naľavo chodba s tmavočerveným kobercom, po ktorom vykročili. Prešli ani nie osem krokov a chodba sa rozšírila do veľkého priestoru s kreslami, sedačkami a stolíkmi. V strede bol veľký pult s nápisom Informácie ktorý bol taký veľký, že by ho aj slepý zbadal. Lussy so Sofie sa rozhliadli po miestnosti. Oranžové steny, tmavočervený koberec a biele sedacie súpravy výborne zapadali do celkového interiéru, ktorý pôsobil veľmi moderne a útulne. Pod oknami s roletami boli nasadené rôzne druhy rastlín a kvetov, ktoré upútali pozornosť nejedného návštevníka.

Po pár minútach sa jej mama ozvala: „Choď si niekde sadnúť, ja to zatiaľ vybavím." Lussy sa teda zvalila na najbližšiu koženú sedačku. Pozrela sa, kde je jej mama a keď zistil,a že ešte traja ľudia sú pred ňou, pomyslela si: ´No to sa ešte načakám....´ Z kôpky časopisov, čo boli na stolíku zobrala prvý, čo jej padol pod ruku a začala usilovne listovať.

Zrazu začula zapískanie. Ignorovala to, a pokračovala v čítaní článku o nebezpečenstve obezity vo svete. A opäť. Dvojité zapískanie. A ešte raz. Pozrela sa ponad časopis, ale nič nezvyčajné nevidela. ´Čo mi už vážne šibe?,´ pomyslela si. A v tom opäť počula pískanie. Už toho mala dosť. Od zlosti zavrela časopis.

„Á!" myklo ju až nadskočila na sedačke. Ani nie pol metra od nej sedel blonďavý chalan s nagélovanými vlasmi a krásnymi modrými očami. Na sebe mal zelené tričko s Bartom Simpsnom a na nohách šedé šortky. Znova zapískal a pobavene sa na ňu pozeral. Očividne mu nič nemohlo pokaziť dobrú náladu.

„Už som si myslel že si ma ani nevšimneš. To si stále takáto nevšímavá?"

Lussy nevedela, čo povedať, a tak sa radšej tvárila, že nič nepočula. „My sa poznáme?" nahnevane sa ho opýtala.

„Pokoj, zlato, veď práve o to ide, že sa nepoznáme. Ak dovolíš, ja som Cam,“ predstavil sa a podával jej ruku.

„Lussy,“ potriasla mu rukou.

„Teší ma, krásna Lussy. Počuj, ty tu vlastne čo robíš?"

Lussy sa opäť tvárila, že nič nepočula. „Moja mama išla niečo vybaviť, lebo o dva dni idem s kamoškou do tábora, takže..."

„Takže sa tam vidíme! Daj na to, ty moje zlato!" a zdvihol päsť. Lussy nevedela, čo má urobiť a tak ho napodobnila a tľapla si s ním.

„Si moja, bejby!" povedal so svojim cool drsňáckym hlasom. Lussy si zobrala naspäť časopis a chcela čítať, no vtom sa k nej Cam prisunul bližšie a prehodil si ruku cez jej ramená.

„Čo to čítaš?" opýtal sa akoby sa nič nedialo. Lussy mu chytila ruku a vrátila ju späť na svoje miesto.

„To, čo ty nie," nevrlo mu odpovedala.

„Ako vieš, že sa nezaujímam o obezitu?" spýtal sa nevinným hlasom.

„Lebo viem, akí sú típkovia ako ty," opäť zavrela časopis a pozrela sa na neho.

„Áno? A akí?" tiež sa na ňu zahľadel až sa začervenala a chvíľu nevedela, čo povedať.

„Egoistickí, sebeckí, rebelskí, myslia si o sebe, že sú najviac cool na svete a že budú mať každú babu na ktorú sa pozrú, že..."

„Dobre dobre stačí. Ale na tvojom mieste by som neriskoval že si ma pohneváš. Pamätaj, že so mnou budeš 10 dní v tábore. Mimochodom, ja tam idem aj s bratom, ale s ním je taká nuda, že pri jeho povahe si ani nevšimneš, že tam vôbec je," zasmial sa.

„Zato teba si musí všimnúť každý. Ver mi, že vôbec nie som nadšená, že tam ideš."

„Ja práve naopak. Pokiaľ tam budú také kočky, ako si ty, to bude úplne totálne super! Inak ako vyzerá tá tvoja kamarátka?" zvedavo sa opýtal.

„Ach, Bože," zamrmlala si Lussy popod nos. Pozrela sa na rad, kde stála jej mama a potešila sa, keď zistila, že práve odchádza. Išla jej naproti a toho...Cama si nevšímala.

„Vybavené?" spýtala sa Lussy svojej mamy.

„Našťastie áno, bola tam iba nejaká chyba, čo oni spravili," odvetila jej mama.

„Tak čauko, Lussy, vidíme sa pozajtra!" kričal za ňou Cam, no Lussy sa ani neotočila.

„To kto je?" podozrievavo sa jej spýtala mama.

„Neviem," stručne odpovedala Lussy a ďalej kráčala po chodbe naspäť ku autu.

[ » na začiatok « ]