Kapitola:
Pridaná: 4.5.2011, 15:50:39
Čítaná: 404×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

Nasledujúce dni Lussy trávila vo zvyčajnom štýle. Keďže najradšej je doma, väčšinu dňa strávila vo svojej izbe počúvaním hudby a surfovaním po webe. Ale stále neprestávala veriť, že stretne Jimmyho, chlapca, ktorý jej vŕtal v hlave už od štvrtka. A na Marka úplne zabudla. Spomenula si na neho iba raz, keď jej ho pripomenula Mary počas ich každodennej prechádzky po meste, kde so záujmom pozorovali chlapcov, či jeden z nich nebude ON.

„Inak, to je super, že si na Marka už zabudla nie?" veselo sa opýtala Mary, keď sa v jedno slnečné popoludnie prechádzali po meste. Až Lussyin náhle smutný výraz tváre jej napovedal, že až dovtedy naňho ani nepomyslela.

„Ale no tááák," pokračovala Mary. „To bude okej, nemysli na to, mysli na Jimmyho alebo na niekoho neznámeho, koho ešte stretneš..."

Lussy jej odpovedala úsmevom, ktorý sa snažila, aby bol čo najúprimnejší.

„Nebude to on? " rýchlo zmenila tému a potichu sa spýtala Mary svojej kamarátky.

„Kto?"

„No veď Jimmy!" odvetila Mary, akoby to bola úplne samozrejmá vec a ani pred minútou sa nebavili o niekom úplne inom.

„Myslím, že nie, to nevyzerá ako on...Mary počkaj!" kričala za ňou Lussy, no tá odhodlane kráčala k neznámemu. Lussy sa k nej radšej nepriznávala a počkala na ňu obďaleč. Cítila, že toto bude zase riadny trapas. Posledných pár dní sa ich udialo až-až.

Mary zozadu chytila neznámeho za plece a ten sa otočil.

„Eh, ahoj," pozdravila Mary a v hlave rýchlo vymýšľala, ako to zakamuflovať. Nenapadlo jej, čo robiť, ak... „Nevieš, prosím ťa, koľko je hodín?" ´Uf, dobre, zvládla som to,´ preletelo Mary hlavou.

Chlapec mal oblečené zelené šortky a čierne tričko s názvom nejakej kapely. Na pleci mu visela taška a na hlave mal šiltovku, ktorá mu úplne ladila s voľnými šortkami. Pozrel sa na mohutné hodinky na zápästí a povedal: „Pol piatej. Ale...prečo to chceš vedieť, keď ty sama máš na ruke hodinky?"

´Oh nie preboha nie, ja som ale krava!,´ nadávala si v duchu.

Lussy sa iba prizerala, ale keď videla Maryin zmätený pohľad, došlo jej, že zase niečo nepremyslela. No nepočula o čom sa bavia, a tak sa iba modlila, aby to Mary nezhoršila ešte viac.

„No...,"úporne uvažovala Mary. ´Ja blbá, mala som na to myslieť skôr...čo teraz...mysli Mary!´ „Vieš, ony sú pokazené...ehm...nosím ich ako imidžový doplnok, vieš?"

„Áha," Mary videla, že sa chlapec pozerá na jej hodinky a vidí, že ručičky sa posúvajú, ale nič nepovedal.

„Eh, no tak ja už pôjdem, ďakujem za informáciu," mierne sa usmiala Mary, otočila sa a ani sa za ním neobzrela. Iba rýchlym krokom kráčala za kamarátkou. Nechcela, aby sa jej zase posmievala a tak iba povedala: „Nie je to on."

„No to mi doplo, ale čo ste sa tam tak dlho vykecávali?" flegmatickým tónom sa spýtala Lussy.

„Ále, nič. Poď, ideme," povedala Mary a vykročila vpred. Lussy hneď vedela, že nechce nič hovoriť a tak to nechala tak a zmenila tému: „A inak ako ty a Robko?"

„Nehovor mu Robko! A inak v pohode, ale je celý mimo, že ma týždeň neuvidí. Povedal, že mi bude trikrát denne posielať esemesky. Mám sa na čo tešiť," otrávene dodala.

„Nebodaj ti nebude chýbať..."

„Ale jasné, že mi bude chýbať. Ja ale nie som na ňom taká závislá ako on na mne...ty kokos, koľko čajok," zvolala Mary a ukázala na oblohu. Na dokonalo modrej oblohe sa vznášalo toľko čajok, koľko za celý svoj život v Torquay ešte nevidela.

„Wáw...," zmohla sa Lussy.

Takto dievčatá trávili popoludnia. Prechádzali sa po uliciach mesta, rozprávali sa, smiali, hľadali Jimmyho a hlavne, spoločne sa tešili do tábora.

V jedno stredajšie popoludnie, kedy Lussy a Mary mali už svoju piatu "výpravu" a pozorovali výklady v obchodoch sa Mary zrazu ozvala: „Počuj, Lussy, uvedomuješ si, že už za dva dni odchádzame?"

„Čože? Ty brďo, ani sa mi nezdá žeby to tak rýchlo ubehlo..." začudovala sa prekvapená Lussy.

„Kedy sa začneš baliť?" spýtala sa Mary.

„Jejda, no mala by som začať už dnes, hneď keď prídem domov...Aby sa stihlo aj všetko poprať...A ty?" spýtavo sa pozrela na kamarátku.

Mary sa zasmiala: „Ja už dávno som. Ešte také veci ako kefka, šminky a tak..." Vtom jej zapípal mobil vo vrecku.

„Kto ti píše?" opýtala sa zvedavo Lussy.

„Iba mama, musím už ísť domov."

Lussy jej aj zabudla vynadať za to, že je už zbalená a ona ešte nie, lebo sa na rýchlo rozlúčila.

„Tak čauko, vidíme sa tak ako vždy o pol druhej na rohu, pá!" zakričala za ňou, zabočila za roh a už jej nebolo. ´Ach, no čo ja tu teraz,´ pomyslela si Lussy, strčila do uší slúchadlá a pomalým krokom sa predčasne vybrala domov.

[ » na začiatok « ]