 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella6. kapitola: Sama proti všetkýmZobudila som sa na veľký krik. Niekto(hádajte kto) vedľa mňa mi vrieskal do ucha. „Och, Remus, buď ticho.“ Počula som z vedľajšej postele na ktorej ležal James. „Niekto tu je!“ vykríkol Remus. Poriadne som otvorila oči a uvidela som, že nič nevidím. Bola ešte tma. Rýchlo som vstala a vybehla som z izby. Ani neviem, čo som vlastne čakala. Jasné, bol to Siriusov nápad! A ja blbá som verila Blackovi! Už takú chybu nikdy nespravím. Trielila som do svojej spálne, ľahla som si do postele a vtom som pocítila slabé pálenie na chrbte. Siahla som pod duchnu a nahmatala som zrkadlo. Začula som svoje meno a v hneď sa v ňom zjavil Remus. „Môžeš mi povedať, čo si tu robila? Skoro som dostal infarkt.“ „Ale keď Sirius mi povedal...“ „A odkedy ty počúvaš Siriusa?“ spýtal sa Remusov obraz. „Neboj sa, už nebudem.“ Odvrkla som. Čo by ešte chcel? Dievča mu samo vlezie do postele a on sa ešte sťažuje! „Ale no tak, nehnevaj sa.“ „Veď ja sa nehnevám, len...chcela som sa s tebou udobriť a teraz hneváš pre zmenu ty....“ Odula som sa ako malé dieťa. „Ale nie... Vieš čo? Zajtra pôjdeme do Rokvillu, dobre?“ usmial sa. Jaj, ale bol milý! Takto sa na mňa neusmieval už veľmi dlho. „Dobre...ale zajtra nie je výlet...“ „Ale my nepotrebujeme povolenie na výlet.“ Zatváril sa záhadne. „Nie? A čo my sme? Niečo extra?“ „Nie. Len máme dobrého priateľa Jamesa Pottera, ktorý má neviditeľný plášť, vieš?“ Dobrého priateľa, ha! Keby vedel, že som putovala do jeho postele rovno z tej Jamesovej! „Hm...a požičia nám ho?“ „Jasné, že hej. Pre Remusa všetko!“ zachechtal sa James a zjavil sa v mojom zrkadle. Žmurkol na mňa a hneď som vedela, že Sirius mu povedal, o mojom trapase. Myslím, že nikdy som nebola červenšia od hanby. „Hm...vďaka, James.“ Zamrmlala som. Dohodli sme sa, že sa ráno o desiatej stretneme v klubovni. Ešte dlho som nevedela zaspať. Stále som musela myslieť na Jamesa a Remusa...na oboch...do mojich myšlienok sa občas vkradol aj Sirius, ale nie až tak často, ako James...Remus....Remus...James...Sirius... Prečo musia traja najkrajší chalani na škole byť v Chrabromile a ešte k tomu aj spať v jednej miestnosti! Keď som konečne zaspala, sníval sa mi zvláštny sen. Chodila som s Jamesom, a Lily s Remusom do mňa hádzali pokazené prútiky, ktoré dosť často vybuchovali, keď sa dotkli môjho tela. Na konci som bola deravá ako sitko a Remus sa mi smial. Sirius sa tam z ničoho nič objavil a povedal: „Teraz si musíš ľahnúť do Peterovej postele, pretože máš deravé ruky ako on!“ Zobudila som sa. Nevedela som, či sa nad absurdnosťou toho sna mám smiať, alebo nad ním plakať. Rozhodla som sa pre to prvé. Veď to bol len sen. A navyše otrasný! Zišla som na raňajky, kde už sedel James. Rozhodla som sa ho ignorovať, no on sa ku mne prisunul a pošepkal mi: „Aella...“ už len to mi spôsobilo zimomriavky. Odtiahla som sa: „Čo je?“ „Nič, vôbec nič...“ uškrnul sa, vrátil sa na svoje miesto, začal jesť, ale ten úškrn mu z tváre nezmizol. Normálne mi pokazil náladu. Šla som do izby a čakala som tam až do desiatej. Potom som zbehla dole do klubovne, kde už sedel Remus. Dali sme si neviditeľný plášť a šli sme do Rokvillu. Bála som sa, že Remus bude chcieť ísť k madam...Pudiffutovej, alebo tak nejako...neviem teraz(hrozné miesto, inak...). Tam totiž chodili všetky decká z našej školy na rande. Ale Remus potreboval špeciálny pergamen a atrament, tak sme šli do nejakého obchodu s tými vecami. Potom do Medových labiek(dostala som veľkú čokoládu) a keď sme sa chystali ísť do Troch metiel, stretli sme Jamesa, Siriusa a Petera. „Ako ste sa sem dostali?“ čudovala som sa. Veď neviditeľný plášť požičal James nám.. „My nepotrebujeme neviditeľný plášť, keď chceme ísť do dediny...“ záhadne sa usmial Sirius. „Kam máte namierené?“ spýtal sa. „K Rosmerte.“ „No čo...máš?“ prerušil nás James. Remus mu odpovedal: „Hej, bude to jeden galeón.“ A nastavil ruku. „Od každého.“ Uškrnul sa, keď všetci traja chlapci vytiahli z vreciek pár strieborných mincí. „Čože? Štyri galeóny? Oni sa zbláznili?“ rozčuľoval sa Sirius. „Ale oplatí sa to, verte mi.“ Sprisahanecky na nich pozrel James. Nechápala som, o čo ide, ale bolo mi to jedno. Bola zima a už som chcela byť v teple, u madam Rosmerty. Rosmerta, krčmárka v Troch metlách, asi nepovažovala za čudné, že vidí týchto štyroch v dedine cez týždeň. „Chlapci, tak ako vždy?“ milo sa spýtala. „Nie, dnes tu máme hosťa,“ usmial sa Remus. „Bude to päť ďatelinových pív.“ „Čo si dávate zvyčajne?“ spýtala som sa, keď Rosmerta odišla. „Ale...pred rokom sme si povedali, že vždy keď prídeme, dáme si to, čo sme ešte nemali,“ vysvetľoval Sirius. „a aby sme to nezabudli, ideme do radu, podľa nápojového lístka. Kde sme teraz Paro....hm...James?“ „Dnes to mala byť ohnivá whisky.“ Povedal trochu smutne. Počúvala som iba na pol ucha. Všimla som si totiž, že za pultom, vysoko nad všetkými fľašami, je fotka Remusa, Siriusa, Jamesa, Petera a Rosmerty, ako si s niečím pripíjajú. Potom som zbadala, že to nie je jedna fotka. Bolo ich aspoň dvadsať. Na väčšine z nich sa držali Sirius a James okolo pliec a vyzeralo to, že spievajú. Keď som sa pozrela na „skutočných“ chlapcov, až ma zarazilo, že som si to skôr nevšimla....boli ako bratia. Nerozlučný, stále spolu...až na tých pár vzácnych okamihov(tým myslím každý večer), keď boli s dievčatami. Ach, keby som aj ja mala takú kamarátku...Ale asi nemôžem mať všetko. Mám Remusa, Alice a Lily... Okolo tretej sme sa pobrali do hradu. Cítila som sa trochu...zvláštne, keď som šla sama medzi chalanmi a Remus ma držal za ruku...smiala som sa na Siriusových a Jamesových vtipoch...akoby som zradila svoje kamošky. Oni ich nenávideli!
Po prázdninách sa vrátilo všetko do starých koľají. Zo slávneho štvorlístka som sa stretávala iba s Remusom(teda...ako kedy) a väčšinu dňa som sa len učila(napokon...ako všetci piataci okrem Jamesa a Siriusa...nechápem, ako tí chalani mohli všetko vedieť a pritom mať každý deň rande!). S babami sme sa dohodli, že každú sobotu dopoludnia si dáme oddych, aby sme z toho učenia nezcvokateli. Cez veľkonočné prázdniny sme si však vôbec neoddýchli. I keď...o „zábavu“ nebola núdza. Víkend pred prázdninami bol výlet do Rokville. Vôbec sa mi tam nechcelo ísť, ale nemohla som dať babám žiaden rozumný dôvod(nemohla som im predsa povedať, že v Rokville som skoro každý víkend, vďaka tomu, že mi James požičiava neviditeľný plášť – ešte stále mi nechceli povedať, ako sa tam dostanú bez neho...), tak som musela ísť s nimi. Boli sme u Zonka...v Medových labkách...a nakoniec(a na moje veľké zdesenie) ma zatiahli do Troch metiel. „Choďte si sadnúť, ja vám objednám...“ povedala som rýchlo a trielila som k madam Rosmerte. „Dobrý...,“ pozdravila som ju. „Prosím ťa, tri ďatelinové pivá. Viete, čo? Ja si ich zoberiem hneď.“ Hovorila som rýchlo. Ešte som nespomínala, že som sa pridala k chalanom, pokiaľ ide o to pitie v Metlách, že? Tak...už som pila aj tú slávnu ohnivú whisky(ale nie dobrovoľne! Prinútil ma k tomu James! To len tak na obranu...), medovinu, fialkovú vodu a...už neviem, čo všetko ešte. S Rosmertou sme si rozumeli, bola to milá mladá...pani?...slečna?...neviem...Ale bola veľmi zlatá. Niekedy sme tu vysedávali do noci a ohovárali rokfortských učiteľov. Ale, samozrejme, nepovedala som to ani Alice ani Lily... „Myslím, že tvoje priateľky nevedia, že sem chodíš, že?“ spýtala sa s úsmevom. „Hm....nie.“ uškrnula som sa a už som aj odchádzala s troma fľašami. „Aella, čo myslíš, neskúsime niečo iné? Napríklad...medovinu?“ spýtala sa Alice s nádejou v hlase. „Mňa z toho vynechajte.“ Ozvala sa Lily. „Nie, medovinu nepodávajú neplnoletým čarodejníkom.“ Odpovedala som automaticky. Rosmerta mi to raz hovorila, ale, samozrejme, neplatilo to pre nikoho, kto bol s Remusom, Siriusom alebo Jamesom. Pokiaľ išlo o Petera...myslím, že Rosmerta ho trpela iba pre to, že to bol ich kamarát. „Ako to vieš?“ spýtala sa prekvapene Alice. Ja som ale trúba! Vôbec ma nenapadlo, že oni to nevedia! A čo teraz? Mám klamať...alebo povedať pravdu...neviem. Nechcem spraviť ani jedno, ani druhé... „No...vieš...ja...“ začala som, ale Lily ma prerušila. „Ty si tu už bola bez nás.“ To nebola otázka...bolo to konštatovanie. „S chalanmi. Asi štyri krát.“ Alice otvorila ústa(a zabudla ich zavrieť) a ja som...no čo asi? Priznala som sa. „Ako to vieš?“ spýtala som sa po chvíli Lily. Naozaj ma to zaujímalo. Čakala som dlhú teóriu o tom, že niekedy zmiznem na celé popoludnie, ale ona iba zdvihla ruku a ukázala nad bar. Fotky! Jasné! Prečo ich tam tá Rosmerta musí dávať? Povedala, že každý mesiac vyberá tie najlepšie a nalepí ich nad bar. Vraj si to nikto nevšíma(bola to pravda. Nikto by poriadne nerozoznal, kto na tých fotkách je a...boli aj na takom mieste, kde ich len tak ľahko nikto nezazrel – veľmi ďaleko od stolu, kde zvyčajne Rosmerta usádza učiteľov.). Sú tam len pre chalanov a pre ňu. Aha...už aj pre mňa, pretože na dvoch z nich(Lily má fakt dobrý zrak...) som spolu s Remusom a Siriusom(aj s Rosmertou), lebo James fotil a vyzeráme, že sa výborne bavíme. Na ďalších dvoch sme všetci piati(Petera sme poslali fotiť...) a pripíjame si ohnivou whisky. Lily sa na mňa pozrela...nejako...vyčítavo a pohŕdavo(!) zároveň, vstala a odišla. Alice letela za ňou a venovala mi veľmi podobný pohľad. No super! A teraz čo? Vyskočila som a bežala som von. No vtom ma chytil James a výhražne sa na mňa pozrel: „Zariaď, aby sa nepovedali nič učiteľom. A ani o plášti im nehovor. Inak...“ „Pusti ma!“ skríkla som tak, že sa otočila polovica baru. „A nevyhrážaj sa mi.“ Bežala som do hradu, no Lily ani Alice som v ňom nenašla. Kde tak môžu byť? Prešla som hádam celé Rokfortské pozemky a našla som ich až pri skleníkoch, v ktorých mávame herbológiu. Keď ma zbadali, otočili sa, že idú preč. „Počkajte....prosím!“ zakričala som na ne. Zastavili, ale neotočili sa ku mne. Pribehla som k nim a začala som. Ani neviem, čo som im chcela povedať, no...akosi sa to zvrtlo a vyrozprávala som im všetko. Okrem toho, že James má plášť, ale vie sa dostať do dediny aj bez neho. Vyznelo to, akoby sme sa normálne vybrali a šli, kedy sa nám zachcelo. „A to si hovoríš kamoška?“ pozrela sa na mňa Alice. Lily bola celý čas ticho, ani sa na mňa nepozrela. „Áno. Nemôžem za to! Keď chcem byť s Remusom, musím byť aj s ostatnými. Sú to najlepší kamaráti! Nemôžem mu zakázať stretávať sa s nimi!“ „Aha, ale radšej ideš s nimi von, akoby si mala byť s nami.“ „Ale no tak. Veď sa len učíte!“ Ale to som nemala hovoriť. Lily zdvihla hlavu, pozrela sa mi priamo do očí a ticho povedala: „Ak sa ti zdá, že sme v porovnaní s chalanmi nudné, už ťa nebudeme obťažovať svojou prítomnosťou.“ Zvrtla sa a odkráčala do hradu, nasledovaná Alice. Ostala som stáť ako obarená. Nemôžem uveriť tomu, čo odo mňa chceli. Mám si vybrať medzi nimi a Remusom? A to už ako? Zničená som šla pomaly k bráne. Ani neviem, prečo. Nechcela som ísť znovu do dediny, ale Rokfort bol v tom momente taký nepriateľský....a veľký. Pri bráne som stretla Remusa. „Čo sa stalo?“ spýtal sa a chytil ma za ruku. Je to síce trápne, ale rozplakala som sa, pretože som si uvedomila, koho by som si vybrala. A strata kamarátok(jediných ozajstných) bola veľmi bolestivá. „No tak...neplač...všetko sa vyrieši.“ Hladkal ma po vlasoch. Potom si ma privinul k sebe a začal mi šepkať: „Aella...“ milujem, keď povie moje meno... „Neboj sa, nič nie je také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Povieš mi, čo sa stalo?“ Vtom začalo liať ako z krhly(zaujímavé....ešte pred chvíľou bola obloha celkom jasná a teraz sa na nej prevaľovali sivé mraky). Vbehli sme do hradu a zamierili sme do Chrabromilu. Potom sme vybehli do Remusovej izby, kde už bol James aj Sirius (Petera ani nespomínam, lebo ten je všade, kde sú títo traja) „Tak...čo sa stalo?“ spýtal sa Remus, keď sa pohodlne usadli na posteli. „Čo asi? Povedala som im pravdu. Že sme tam chodili skoro každú sobotu...“ „ČO???“ zrúkol Sirius. „Si normálna? Vieš aké problémy budeme mať?“ „Tak pozri!“ nahnevala som sa. „Neviem, ako je to medzi chalanmi, ale moje kamarátky to určite nikomu nepovedia!“ „Kamarátky, čo?“ nepríjemne zatiahol James. „Veď ste sa predsa pohádali.“ „No a čo? Jedna hádka nič neznamená!“ dúfala som, že mám pravdu. „Remus, povedz, že je to tak!“ obrátila som sa naňho. Celý čas bol ticho a...ani sa ma nezastal! „No...vieš, Aella...chalani majú pravdu. Čo ak to niekomu povedia...mohli by nás...a tým myslím aj teba...vyhodiť zo školy.“ Tak toto nie! Vybehla som z izby, letela na siedme poschodie a zavrela som sa v núdzovej miestnosti(o nej poviem neskôr, teraz na to nie je vhodný čas...) Okolo polnoci som vyšla von a schádzala som do Chrabromilu. Pozerala som sa pod nohy a narazila som do jedného chlapca. Do chlapca zo Slizolinu, to toho, čo bol taký dobrý v elixíroch...mal čierne vlasy aj oči.... „Pozeraj sa, kade chodíš!“ vyštekol na mňa. Nemala som náladu hádať sa(zase), tak som sa mu len ospravedlnila. „Ty...si povedala prepáč?“ spýtal sa neveriacky. „Áno, si hluchý?“ A blbý, dodala som v duchu. „Vieš...hm...ahoj. Ja som Severus.“ Povedal a natiahol ku mne ruku. „Ahoj, Aella.“ Povedala som a podala som mu tú svoju. „To je grécke meno.“ „Ja viem.“ „Ty si...“ rozmýšľal. „Aella...tvoje priezvisko znamená...nádej?“ „Ty vieš po grécky?“ spýtala som sa. Že by sa Angličan učil gréčtinu? To sa mi nezdá... „Nie, ale máš zaujímavé meno.“ „Hm...ani by som nepovedala. Je to hlúpe meno. Ale v gréckej čarodejníckej spoločnosti dosť vážené.“ „Viem. Viem o gréckej spoločnosti veľa. Máte výbornú čiernu....“ zarazil sa. „Mágiu.“ Dopovedala som. Ja viem. Ale ktorý národ nemá aj čiernu mágiu? „No...áno. Si z Chrabromilu.“ „Viem. A ty zo Slizolinu.“ „Hej, ale....to je jedno. Vieš čo? Nie si ako ostatní Chrabromilčania.“ Povedal, usmial sa(!) a odišiel.
Keď som ležala v posteli, premýšľala som o tomto dni. Bol rozhodne zaujímavý. Ale byť sama proti všetkým priateľom...to nie je ktovie čo.
* * *
PS: viem, viem. ale túto kapitolku som mala napísanú už včera večer, len mi štrajkoval počítač. nechcem písať kapitoly ako na bežiacom páse(lebo nezáleží na kvantite, ale na kvalite), preto si na ďalšiu dám taký....týždeň. uvidím... Tak...platí to, čo som písala predtým(sovy, hodnotenie) a ešte sa chcem poďakovať Nicce(zase, ale čo už?), Mide, Kike1 a Lusi. Fakt dík...
Ahojte a dúfam, že sa vám zatial Aella páči. Pa...
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|