Kapitola:
Pridaná: 2.5.2011, 16:46:25
Čítaná: 619×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Snape, Záškodníci, profesori....
Stručný dej: Snape nastupuje do prvého ročníka na Rokforte.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » Odchod 2 » Záškodníci 3 » Triedenie 4 » Rozhovory 5 » Prenasledovanie sa začína... 6 » Prechádzka s Lily 7 » Na elixíroch 8 » Hodina transfigurácie 9 » Bitka 10 » Opäť rozhovor s Lily 11 » Správa 12 » Pasca 13 » Vysvetlenie 14 » Odhalenie 15 » Nečakané... 16 » Duel 17 » Herbológia 18 » Záver

Chytil ho oboma rukami zpredu za habit a pritlačil k stene. Mal už toho dosť. Na hlave ešte stále cítil modrinu od tej príhody vo vlaku. Ale toto už bolo príliš.

Cítil, ako ho niekto zozadu ťahá preč. Určite to bol niekto z Jamesovych priateľov. Tak ľahko ho však od neho nedostanú.

Od hnevu až vyceril zuby. Nepamätal sa, kedy ho naposledy niekto takto vyviedol z miery. Zacítil potrebu, akú ešte nikdy predtým. Potrebu ublížiť. Vedel, že táto potreba bola vyvolána jeho hnevom.

„Pusti ho, ty mastná hlava!“ počul Severus za sebou Siriusov hlas.

Nič to však preňho neznamenalo. Snažil sa dokončiť to, po čom tak silno túžil. Vrátiť to Jamesovi. Ale bolesťou.

Odhodil Jamesa od seba. Chvíľu na seba len tak hľadeli. James mal na tvári úžasnutý pohľad. Severus sa rozhliadol. Všetci študenti, čo boli na chodbe ich s úžasom sledovali. Pozrel na svojho priateľa Michaela. Tváril sa nielen prekvapene, ale aj úžasnuto. Vedel, že za to môže ten chlapec v okuliaroch a dúfal, že od Severusa dostane príučku.

James si ale všimol Severusovu chvíľkovú nepozornosť. Rozbehol sa a zvalil ho na zem. Severus však Jamesa nenechal dlho vo výhode. Striasol ho od seba a vstal. Počkal, kým vstane aj James, lebo sa mu zdalo byť nefér útočiť naňho, keď bol rozvalený na zemi. James vstal a znovu ho Severus chytil za habit. Tentoraz ho hodil do brnenia rytiera. Brnenie sa rozpadlo. James pomaly vstával. Severus vytiahol prútik. Lenže James sa rýchlo aj so svojimi priateľmi rozbehol preč. Zbabelec.

„Snape!“ počul za sebou učiteľský hlas. Vedel komu patrí. Slughornovi.

„Okamžite poďte so mnou do riaditeľne!“

Severus vedel, že je zle. Bolo mu to však jedno. Ponížil pred veľkou skupinou študentov Jamesa, a to mu ako pomsta úplne stačilo. Veril, že sa mu to bude snažiť vrátiť, ale v tejto chvíli mu na tom nezáležalo.

Slughorn otvoril dvere riaditeľne. Bol tam okrem Dippeta aj Dumbledore. Zachytli ešte posledné Dippetove slová:

„O rok idem do dôchodku a chcem, aby si...“ nedokončil.

Dumbledore pozdravil Horacea a vyšiel. Keď sa dvere zavreli, Slughorn Dippetovi povedal, že tuto Severusa videl zničiť brnenie na štvrtom poschodí.

„Môžeš odísť, Horace. Ja sa s chlapcom porozprávam.“

Hneď, ako sa za učiteľom elixírov zavreli dvere, Severus sa pustil do horúčkovitého vysvetľovania.

„Pane, ja som to brnenie nezničil. Vlastne áno, ale...“

„Spomaľ, spomaľ chlapče! Prosím sadni si a začni od začiatku.“

Severus sa usadil na stoličku pred Dippetom a začal vysvetľovať. Spomenul, ako Jamesovo zaklínadlo trafilo jeho tašku, potom aj to s tým atramentom, priebeh bitky a nakoniec to, ako ho hodil do brnenia.

Potom bolo chvíľu ticho. Dippet sa oprel. Potom prehovoril:

„Toho chlapca poznám dobre. Už má za sebou aj so svojimi priateľmi niekoľko priestupkov, vrátane návštevy Zakázaného lesa. Už tu pár takých študentov bolo, čo radi vystrkovali rožky. Radím ti, ak sa to bude opakovať, nájdi najbližšieho učiteľa na poschodí. Už nemáme o čom hovoriť. Pekný deň.“

Severus išiel rovno do klubovne. Vyslovil heslo a vstúpil.

Tentoraz to heslo počul. Podišiel k portrétu. Vyslovil heslo.

Zrazu ho niekto okríkol.

[ » na začiatok « ]