Kapitola:
Pridaná: 1.5.2011, 18:53:15
Čítaná: 819×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Eliot Bones, Albus Severus Potter, Amy Luisová, Mathew Derway
Stručný dej: Tento príbeh je o malom chlapcovi Eliotovi, ktorí nikdy nemal šťastie v živote. A preto dúfa, že si na Rokforte nájde priateľov a vôbec nový život.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Neobyčajné ráno 2 » U Ollivanderovcov 3 » Nancy 4 » Kučeravé dievča 5 » Ceremoniál 6 » Sovia pošta 7 » Lietanie 8 » Klopadlo 9 » Esej 10 » Albusove starosti 11 » Nečakaný list 12 » Astronomická veža 13 » Osamelé Vianoce 14 » V knižnici 15 » Josterický kulm 16 » Eliot strážcom

Chladný a tmavý. Presne tak Eliotovi pripadal hradný žalár, do ktorého prišli na hodinu elixírov s profesorom Slughornom. Po jeho krátkom príhovore a predstavení sa, zadal žiakom malú úlohu. Mali namiešať jednoduchý elixír na zubné kazy.

Samozrejme, pre profesora význam slova jednoduchý znamená niečo iné pre neho ako pre žiakov. Z triedy sa ozývali samé zúfalé vzdychy. Nikomu sa to nepodarilo a tak to mali dokončiť až na ďalšej hodine.

Elixíry skončili a ostatné hodiny sa len tak mihli. Transfigurácia, dejiny mágie, herbológia, obrana proti čiernej mágii a ostatné predmety sa celý týždeň všetky postupne rýchlo striedali. Na konci týždňa prišiel Eliotovi list od otca:

Drahý Eliot!

Veľmi som sa potešil, že ťa zobrali do Bystrohlavu. Gratulujem ti! A som veľmi rád, že si už začínaš hľadať kamarátov. A čo profesori? Rozumieš si s nimi? Pozdravuje ťa suseda pani Hellstredová. Myslí si, že si išiel na internátnu školu. Pýtala sa kde si, keď ich pes nám dnes ráno rozhrabal trávnik. Zase. Veľa šťastia Ti prajem. A užívaj si to tam.

P.S. Nezabudni poslúchať všetkých profesorov!

Eliot si list prečítal ešte päťkrát. Ocko mu začína chýbať. Vrátil list späť do obálky a zasunul ju pod vankúš.

Dvere na spálni sa zrazu otvorili. Vošiel dnu ten zranení chlapec z hodiny lietania na začiatku týždňa. Lahoľ si do postele a díval sa do stropu. Ani neprehovoril. Eliot sa zdvihol a bežal na večeru. Večeral ten chlapec už?

Na večeri sa Eliot s Amy rozprávali o odpovedaní na ich listy od rodičov. Dohodli sa na deviatu hodinu ráno, keďže zajtra nie je vyučovanie. Po výbornej zeleninovej polievke si išiel Eliot lahnúť.

Vybehol po schodoch až ku klubovni a zaklopal na bronzové klopadlo v tvare orla. Zobák sa otvoril a ozval sa tichý hlas:

„Červená a žltá,

vyníma sa na ňom.

Z popola sa narodí,

ďalším zase zhorí dňom.

Čo je to?“

A je to! Čo teraz? Eliot nemal ani potuchy. Nezostávalo mu nič iné iba čakať. Našťastie bolo po večeri takže o malú chvíľu sa pred dvere dostavila skupinka študentov, asi tak z tretieho ročníka a na otázku odpovedali slovom Fénix. Boh vie, čo to je.

Vošiel do spálne, ale tá už nebola taká prázdna ako pred večerou. Všetci už ležali, alebo sedeli na svojej posteli. Eliotov pohľad hneď padol na toho chlapca so zlomenou roku. Vypadal ako keby spal. Umyl sa, prezliekol sa do pyžama a ľahol si aj on.

[ » na začiatok « ]