Kapitola:
Pridaná: 14.5.2007, 20:27:17
Čítaná: 1516×
Hodnotenie: (počet hlasov: 51)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Aella, Záškodníci, Lily Evansová...
Stručný dej: Remus Lupin a jeho prvá láska

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » To som ja 2 » Tajomstvo 3 » Zmierenie 4 » Nové trápenia 5 » Zase ten Sirius... 6 » Sama proti všetkým 7 » Keď sa "darí"... 8 » Ešte že máme Pottera 9 » Vysvetlenia 10 » Človek mieni... 11 » Najčernejšia mágia 12 » VČÚ 13 » Koniec školského roka 14 » Prázdniny 15 » "Ale... čo tam robili?" 16 » Samá romantika 17 » „Ak niečo nechceš, tak to nerob.“ 18 » Kým sme spolu... 19 » Všetko je ako má byť 20 » Najlepšie Vianoce 21 » Následky 22 » Veľmi zvláštny deň 23 » Podivné rande 24 » "...daj vedieť, čo odpovedali." 25 » Ako malí dospelí ľudia 26 » Sme prví, ktorí o tom vedia 27 » Otec 28 » Lilyn úlet 29 » Dlho očakávané stretnutie 30 » Sľub 31 » Rozčarovanie 32 » Rodina 33 » Severus 34 » Malá Medy 35 » Kassandrina kniha 36 » Definitívne rozhodnutie 37 » Precitnutie 38 » Koniec Epilóg

Lily akoby chytila druhý dych a od toho dňa jej už James nebol viac ľahostajný. Nenávidela ho! Neodpustila mu to poníženie na Slughornovom večierku a vlastne...ani sa jej nečudujem.

Len čo sme vyšli v ten deň z klubovne, obzerali sa za ňou všetci, ktorých sme stretli a šepkali si. Teda ako kto. Niektorí na ňu otvorene ukazovali a smiali sa.

Rýchlo sme zišli do Veľkej siene, zhrabli sme hrianky a pobrali sme sa von. Bol prvý novembrový deň a vonku fučalo.

„Hej, Evansová, nechceš si to zopakovať?“ zavolal na ňu James, ktorý stál spolu s Remusom a Siriusom pod veľkým dubom. Sirius sa smial a Remus sa ospravedlňujúco pozrel na Lily a potom mi pokynul hlavou, aby som k nemu išla.

„Ty tam ideš?“ spýtala sa ma Lily.

„Počkaj..“ odpovedala som jej. A potom som zakričala: „REMUS! POĎME DO HRADU!“ Potom som sa otočila k Lily: „Vidíš? Stretneme sa na neutrálnej pôjde...“

Vošla som do hradu a Remus prišiel za mnou.

„Počula si, čo spravil James Lily?“ spýtal sa s úškrnom.

„Tebe sa to zdá vtipné?“

„No...áno. Ale no tak!“ povedal, keď videl, ako sa tvárim. „Bol to iba žart.“ A smial sa ešte viac.

„Tak žart? ŽART?“ zrúkla som na celú vstupnú halu. Nebol tam skoro nikto okrem Severusa Snapa. Zaškeril sa na nás, ale odbila som ho mojím špeciálnym nenávistným pohľadom a on odišiel. „Takže ty si fakt myslíš, že je vtipné, keď na Lily všetci ukazujú a chcú od nej, aby ich pobozkala, aby si to neužil iba James? Ako by ti bolo, keby....vieš čo? Nechaj to tak. Aj tak by si to nepochopil.“ A odišla som von z hradu. Teda ja viem, že sú najlepší kamaráti, ale niekedy mi pripadajú ako traja idioti.

„Čo sa ti stalo?“ spýtala sa ma Lily. Asi som vyzerala nahnevaná (a aj som bola).

„Ten blbec Remus si myslí, že to bolo vtipné!“ nechápavo som krútila hlavou.

„Veď sú najlepší priatelia. Čo si čakala? Že mu nebodaj vynadá?“ Jasné, že nie, ale dúfala som, že aspoň nebude otvorene prejavovať nadšenie nad Jamesovím činom.

„Viete čo? Mali by sme ísť do klubovne a robiť si úlohy. Nemám na nič náladu a úloh máme až-až.“ Navrhla som.

Tak sme teda šli. Celý deň (aj ten nasledujúci) sme strávili nad knihami. Víkend vystriedal školský týždeň a tak to šlo dokola. Ani sme sa nenazdali a boli Vianoce.

S Remusom sme síce zakopali vojnovú sekeru, ale náš vzťah akosi ochladol. Stále odmietal priznať, že to čo spravil Potter bolo odporné. Zdalo sa však, že ho to nijako netrápi a dokonca flirtoval s inými babami! Môžem sa naňho vykašlať, hlupák! Čo si o sebe myslí? Že nemám nič iné na práci, ako sa mu podlizovať? Ak hej, tak sa veľmi zmýlil!

Na Štedrý deň som sa zobudila dosť neskoro. Z dievčat v Chrabromile som ostala na Rokforte iba ja. Boli to dosť smutné prázdniny, pretože som sa čoraz viac hádala s Remusom a on čoraz častejšie odchádzal do Bystrohlavu za „kamarátkami“. V takých chvíľach som mala chuť hodiť mu niečo do hlavy!

Takže...ako som hovorila, zobudila som sa neskoro a pri posteli som zbadala zopár darčekov. Od Lily a Alice som dostala plno sladkostí(to aby som náhodou neschudla počas vynikajúcej štedrovečernej večere) a perfektnú knihu od mojej obľúbenej spisovateľky(V gréčtine! No nie sú tie baby super?), od mamy zase plno oblečenia. Pribalila k tomu aj list:

Ahoj Aella!

Dúfam, že sa máš dobre, už pol roka som ťa nevidela. Veselé Vianoce, zlatko. Mám pre teba prekvapenie: na leto som ti našla prácu. Môžeš doučovať na Akadémii prváčikov. Teda ak sa ti bude chcieť. (Jasné, že sa mi bude!)

Ocko ťa pozdravuje, aj tvoje sestry. Medy sa ťa už nevie dočkať, stále piští, že aj ona chce ísť na Rokfort (Chúďa malé. Pomyslela som si. Keď zistí, že je zapísaná na Akadémii, porazí ju z toho), ale to, samozrejme, nie je možné. Cez leto by si jej mohla poukazovať Akadémiu, možno sa na ňu začne tešiť.

Takže, dúfam, že si v poriadku. Pošli sovu, nech sa o teba toľko nebojíme.

S láskou

Mama

Budem učiť na Akadémii!!! V tej chvíli mi na ničom inom nezáležalo. To som vždy chcela. Myslím učiť. To je jedno, kde. A Medy sa určite poteší, že tam pôjde.

Ľahla som si na posteľ a ani som si nevšimla malý balíček, ktorý ostal pri nej. Až keď som sa dostatočne upokojila (poviem vám, bola som šťastná ako blcha!), vstala som, že sa idem naraňajkovať. No stúpila som na niečo malé. Zdvihla som to a bolo mi jasné, že je to darček od Remusa.

„Toto je dvojité zrkadlo.“ Písalo sa na papieriku, ktorý bol k balíčku priložený. „Poradil mi to Sirius. S Jamesom má také isté a využívajú ho, keď sú po škole každý v inej miestnosti. Myslel som si, že by sa nám hodilo...Stačí, ak pred ním povieš moje meno a ja sa ti zjavím v tvojom zrkadle a ty budeš v mojom. Skús to...

Veselé Vianoce. Remus.“

No nie je „zlatý“? Keď povie, tak mám priskočiť? Nie som cvičená opica. Rozhodla som sa, že dvojité zrkadlo tak skoro nepoužijem. Ja viem, som tvrdohlavá ako mulica, ale nech! Nech vie, že aj ja viem byť pomstychtivá. Že to nie je len výsadou chalanov.

Celý deň som nezišla do klubovne. Sedela som na posteli a stále dokola si čítala list od mamy. Snažila som sa vybaviť si ten príjemný pocit, keď som si prečítala, že budem učiť, ale nedokázala som to. Stále som myslela iba na to, či má Remus zrkadlo pri sebe, alebo sa mu už nechce čakať...?

Okolo štvrtej poobede som začula zvuk ako klaksón a vybehla som z izby. Jasné, chalani sa pokúšali dostať sa do mojej izby. Pozrela som sa na nich(ležali tam všetci štyria) a spolu so mnou aj zvyšok osadenstva chrabromilskej klubovne. Zdvihla som obočie a vošla som do izby. Trochu mi to zlepšilo náladu...

No o ôsmej som už začínala byť hladná a sladkosti od Lily a Alice mi veľmi nepomáhali. Iba čo ma rozbolel zub. Mala by som ísť už k madam Pomfreyovej, ale keď ja sa bojím! Veď ide o moje zuby! Ktovie, čo by mi s nimi robila!

Potichu som zišla dole. Dúfala som, že v klubovni nikto nebude. A ani nebol. Prešla som cez portrét a zamierila som rovno do Veľkej siene.

Poviem vám, večerať na štedrý večer sama...to nie je ktovie čo. Ako som tam tak sedela pri chrabromilskom stole, začula som nejaký šepot. Obzrela som sa a videla som, ako si Sirius sadá a čosi si mrmle. Keď ma zbadal, zamračil sa na mňa a hundral ďalej.

„Aj tebe veselé Vianoce.“ Povedala som otrávene. Mala som dosť zlú náladu aj bez toho, aby na mňa zazeral akýsi Black.

Na moje prekvapenie si presadol oproti mne, pozrel sa na mňa a usmial sa: „Prepáč, Aella, len...toto nie sú práve najlepšie prázdniny.“ Mne to hovor!

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa. Chcela som využiť príležitosť. Zhovorčivý Sirius Black...to sa len tak nevidí.

„Matka!“ vyprskol tak jedovito, až som sa zľakla. „Núti ma chodiť na prázdniny domov. Ako keby jej záležalo na tom, či som tam. Len aby som nebol u iných. Ale tú radosť jej neurobím!“ Hovoril rýchlo. Keď začal, nechcela som ho prerušovať.

„Prečo som vlastne Black?“ hovoril ďalej. Zdalo sa mi, že to hovorí viac sebe, ako mne. „Mohol by som byť...hocikto. Len nie Black.“ Položil si hlavu na stôl a zhlboka dýchal.

„Sirius...“ začala som opatrne. „Čo ti je?“

„Moja matka si myslí, že keď je človek Black, je niečo viac. Ako keby záležalo na mene alebo na krvi! Pozri na Petera. Je z čarodejníckej rodiny a čo je z neho? Babrák! A naopak Evansová...jej rodičia sú muklovia...“

„Sirius, neviem, ako by som ti mohla pomôcť, ale ak chceš, môžeme sa ísť prejsť. Vraj to pomáha.“ Uškrnula som sa.

A tak sme šli. Prechádzali sme sa po zasnežených školských pozemkoch a zistila som, že keď Sirius nie je s Jamesom, je celkom milý.

„A prečo si smutná ty?“ spýtal sa zrazu. No...a potom že ho baby nežerú! Ako vedel, že som smutná? Asi má nejaký radar, ktorým to odhaľuje.

„Nie som smutná.“ Snažila som sa zapierať, ale zdvihol obočie a pozrel na mňa, akože: jasné, že „nie“!

„Dobre, dobre,“ zdala som to. „Mama mi poslala list s tým, že budem v lete učiť na Akadémii...“ začala som, ale prerušil ma: „Kde?“

„Na Akadémii. U nás doma. Myslíš, že Rokfort je jediná čarodejnícka škola na svete? Akadémia sa umiestnila na piatom mieste hneď za Beauxbatonsom v hodnotení škôl...“

„Ok, stačilo povedať, že je to u vás...“

„Takže...o čom som...aha, Akadémia. Tak...mama mi poslala list, že budem doučovať prvákov...“ odmlčala som sa, pretože som si uvedomila, že sa na to už vôbec neteším tak, ako ráno. To všetko kvôli tomu hlupákovi Remusovi!

Sirius si však moje mlčanie vysvetlil ináč a povedal: „Tak to sa nečudujem, že si smutná. Komu by sa chcelo v lete učiť.“

„Ale nie!“ vyviedla som ho z omylu. „Ja sa na to teším, len...potom...som našla darček od Remusa a prišlo mi to trochu nevhodné. Myslím to zrkadlo...“

„Ach jaj, čo vy baby vlastne chcete?“

„No čo asi? Vás.“ Zasmiala som sa a Sirius spolu so mnou. Jaj, ale bol zlatý. Doteraz som si nevšimla, ako sa vie pekne usmievať!

Čo to robím!? Uvedomila som si, že myslím na Siriusa...inakšie. A je vôbec nie je dobré. Práve mu tu rozprávam o Remusovi...

„Aella, myslím, že by si sa mala s Remusom porozprávať.“ Ukončil(našťastie) moje myšlienky.

„No ale nehovor!“

„On je fakt trochu mimo. Nevie, čo si mám myslieť.“

Tak toto je ten Sirius, ktorého som ešte pred chvíľou považovala za zlatého? Jasné, že bude nadŕžať Remusovi. Prečo spolu vždy držia, aj keď vedia, že máme pravdu!

„Sirius...mne je to jedno! Remus sa zachoval ako...“

„Ako chalan.“ Dokončil prosto Sirius. No...hej. Ako chalan. Vtedy som si uvedomila, že som z neho chcela mať...neviem, najlepšiu kamarátku, alebo čo? Remus je chalan a nemôže so mnou vždy súhlasiť.

Hm...to je čudné...už druhýkrát za tento rok mi Sirius otvoril oči, pokiaľ ide o Remusa...

„Dobre...dajme tomu, že som pochopila. Čo mám robiť? Nemôžem sa naňho zase vrhnúť, ako na začiatku roka. Stratí to na originalite.“ Uškrnula som sa.

„Mal by som nápad...“ záhadne povedal Sirius.

Bola už polnoc, keď mi na dvere izby dopadlo čosi ako kamienok. To bolo znamenie. Zišla som dole, iba v pyžame(myslím tým naozajstné flanelové pyžamo, nie tie hlúpe malé košieľky, čo sú v decembri na dve veci...Takže si nič....hm...pikantné...nemusíte predstavovať). V klubovni bol iba Sirius, ktorý sa na mňa usmial a kývol mi, aby som už šla.

Vybehla som rýchlo do chlapčenských spální...teda iba do jednej..., našla som posteľ úplne na kraji a vliezla som do nej a čakala, kým si jej majiteľ uvedomí, že nie je sám.

„Lily?“ spýtal sa hlas vedľa mňa. Bože! Veď ja som v nesprávnej posteli! Som v posteli s Potterom! A on si myslí, že som Lily! Chcela som rýchlo ujsť(do inej postele. No povedzte, čo som to za človeka...za noc vystriedam dve postele, dvoch rôznych chalanov!), ale James ma chytil okolo pása a pritiahol si ma k sebe ako plyšového medvedíka.

Rozmýšľaj, Aella, rozmýšľaj...ale nič sa mi v mozgu nedialo. Okrem toho, že som si uvedomila niečie telo za mnou a to telo dokonca príjemne voňalo.

ČO? Potter? NIE! Dnes som akási...pomätená. Najprv Sirius, potom (keď chcem vliezť do postele Remusovi) James...dúfam, že na Petera dnes nenatrafím, lebo ma asi porazí.

Pomaly som sa vymanila z jeho...hm...objatia?...ale ako som vychádzala z Jamesovej postele, do izby vošiel Sirius. Neviem, aký výraz mal na tvári(bola tma), ale hneď ku mne pribehol, schmatol ma za ruku a ťahal ma von.

„Čo to, do čerta, robíš?“ rozčuľoval sa. ON? Ja som mala byť rozčúlená! Prečo nie sú tie postele uložené inakšie? Kto si má zapamätať, kto kde leží?

„Sirius, ja som sa pomýlila.“ Povedala som, a keď som si to uvedomila, začala som sa hystericky smiať.

„Tak pomýlila!“ kričal(dúfam, že pobudí všetkých chalanov! Aspoň sa zasmejú na trápnej husi!). No potom som si všimla, že nemá ďaleko od toho, aby sa začal smiať aj on. „Tak vieš, čo? Choď teraz späť a nepomýľ si posteľ.“ Rozkázal mi. Poslušne som naklusala na miesto činu a ľahla som si. Tentoraz do správnej postele.

* * *

PS: ja viem, že som hovorila, že mám veľa práce a tak...ale akosi sa mi chce radšej písať Aellu ako seminárku z filozofie(ktorej mimochodom vôbec nerozumiem), alebo sa učiť iné podobné nezmysly.

Takže...hlasujte(fakt. prosím. naozaj hlasujte!!!!), posielajte sovy(sa strašne teším, keď nejakú dostanem!) a....majte sa dobre. ale teraz už fakt musím písať nejakú prácu, lebo ma vyhodia zo školy. hi.

Pa a dobrú noc.

AHAAA! ešte jedna ďakovačka! Takže: ďakujem veľmi pekne Nicce a jej kamarátovi, ktorého síce nepoznám, ale ako som pochopila, Aella sa mu celkom pozdáva. Takže: fakt vďaka.

Dobrú....

[ » na začiatok « ]