Kapitola:
Pridaná: 29.4.2011, 16:32:53
Čítaná: 540×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Snape, Záškodníci, profesori....
Stručný dej: Snape nastupuje do prvého ročníka na Rokforte.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » Odchod 2 » Záškodníci 3 » Triedenie 4 » Rozhovory 5 » Prenasledovanie sa začína... 6 » Prechádzka s Lily 7 » Na elixíroch 8 » Hodina transfigurácie 9 » Bitka 10 » Opäť rozhovor s Lily 11 » Správa 12 » Pasca 13 » Vysvetlenie 14 » Odhalenie 15 » Nečakané... 16 » Duel 17 » Herbológia 18 » Záver

Nemohol tomu uveriť. Ako mu mohol, dočerta zmiznúť jeho vlastný prútik? Snažil sa rozpamäť čo s ním robil naposledy, kde ho nechal, odkedy ho nevidel. Jednou vecou si bol úplne istý. Držal ho v ruke včera večer, keď si balil kufre. Hodil ho na vrch tašky, pretože radšej takéto veci nenechával voľne vo vreckách. Teraz zistil, že to bola chyba.

Napadlo ho len jediné. Rozhodol sa pozrieť za nočný stolík, za posteľ i pod vankúš. Nakoniec ho, chvalabohu našiel. Ležal pod posteľou. Severus sa za ním natiahol, a zobral si ho. Uľavilo sa mu, keď ho držal v ruke. Napadla ho však jedna myšlienka. Určite tu niekto bol. Prezeral si jeho kufor, a niečo hľadal. Prečo ale prútik nechal pod posteľou? Mohol ho v kľuďe zobrať, veď čo dôležitejšie môže mať vo svojej batožine prvák? Vedel naisto, že mu nič nezmizlo.

Zo zamyslenia ho vytrhli blížiace sa kroky. Dnu vošli traja ľudia, medzi nimi bol aj Michael.

„Zdravím, Severus!“ pozdravil ho. Ten mu len kývol hlavou a obzeral si svoj prútik. Bál sa oň. Chcel ho mať v noci pri sebe. Vložil ho pod vankúš.

Keď sa prezliekli a ľahli do postelí, Severus nemohol zaspať. Len tak ležal a rozmýšľal o dnešku.

Nie som tu ani deň, a už začali problémy. Typický ja. Začal uvažovať, kto tu mohol byť. Tí traja, s ktorými sa nie práve najlepšie zoznámil vo vlaku, to nespáchali určite. Nepoznali heslo, ktoré si pri vstupe vyžadoval portrét.

Postupne prešiel na iné myšlienky. Čoraz viac začal pociťovať samotu. Až teraz prišiel na to, ako veľmi mu chýba domov.

Na druhý deň vstal približne o deviatej. Bola sobota, a vonku jasne svietilo slnko. Severus vstal, prezliekol sa a zišiel dolu na raňajky.

Vo Veľkej sieni bolo podstatne menej žiakov ako včera. Buď ešte spali, alebo na raňajkách už boli. Profesorka Draceová, ktorá učila astronómiu, rozdávala rozvrhy. Severus dostal svoj, a začal ho študovať. V pondelok mali prvú hodinu elixíry. Tento predmet sa mu najväčšmi pozdával.

Sadol si ku slizolinskému stolu a dal si ovsené vločky. Potom sa rozhodol, že si prezrie okolie hradu.

Zamieril smerom na nádvorie. Bola to rozsiahla lúka. Keby zišiel z kopca, mohol by vidieť chatrč, v ktorej býva Hagrid. Jeho však viac zaujímalo všetko, čo sa týkalo metlobalu. Rovnako, ako skoro každého chlapca. Z diaľky videl metlobalové ihrisko. Nevedel sa dočkať, kedy uvidí prvý zápas.

Išiel smerom k lesu. Vedel, že to je Zakázaný les, o ktorom včera hovoril Dippet. Na polceste zastal. Uvidel Lily. Rozhodol sa ísť k nej, a nadviazať konverzáciu.

„Ahoj, Lily!“ nadhodil, a pokúsil sa o úsmev. Lily sa naňho pozrela.

„Severus! Ahoj. Ako sa máš?“

„Celkom to ujde. Len..,“ zastal. Nechcel spomínať prútik, mohli by byť reči.

„...len som sa zle vyspal. Ťažko sa mi zvyká na nové prostredie, a tak,“ dokončil.

„Rozumiem ti. Mám ten istý problém.“

Takto sa spolu rozprávali celý deň. Či sú spokojní s fakultou, ktorý profesor sa im najviac pozdáva, na aký predmet sa tešia.

Prešli celé okolie hradu. Keď dodebatovali, slnko začalo zapadať.

Pozdravili sa, a povedali si, že sa ešte uvidia na večeri.

Keď sa Severus blížil k hradu, zistil, že si z Lily padli do oka. Možnože si tu obľúbi viac vecí, ako len metlobal.

Podarilo sa. Bol sám so sebou spokojný. Prekĺzol do cudzej klubovne bez toho, aby si to niekto všimol. Len s tým prútikom nebol spokojný. Mohla by to byť stopa. Ale keď im to povie, budú ho obdivovať.

[ » na začiatok « ]