Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Snape, Záškodníci, profesori....
Stručný dej: Snape nastupuje do prvého ročníka na Rokforte.
Nad tým, čo sa pred pár minútami stalo pred jeho kupé, Severus dlho nepremýšľal. Bolo mu jasné, že ten James bude pravdepodobne vodcom akejsi bandy, do ktorej patria aj tí dvaja chlapci, čo boli s ním na chodbe. Avšak ten Remus sa mu zdal akýsi tichý. Celý čas, čo sa s nimi rozprával, sa na Severusa len letmo pozrel a vrátil sa k čítaniu. Nech už tí traja boli hocijaký, rozhodol sa, že sa od nich bude držať ďalej.
Keď nad týmito vecami douvažoval, vrátil sa späť k pozorovaniu krajiny za oknom. Vlak prechádzal cez husté lesy, lúky, jazerá. Severusovi sa strašne zapáčili jazerá. Pohľad na vodu, predstava, akoby skočil do tej vody a plával ho prinajmenšom upokojovala. Potom sa rozhodol, že si na pár minút zdriemne. Nevedel, ako dlho spal, ale prebral ho pocit, že vlak spomaľuje. Vykukol z okna. Neďaleko pred sebou uvidel stanicu. Asi budeme vystupovať, napadlo ho. Z kufra si vybral habit, a začal sa doň prezliekať. Necítil sa v tom veľmi pohodlne, v habitoch sa vždy cítil akosi „stiesnene“. Na chodbe začul hluk. Ostatní už zrejme vyšli zo svojho kupé, a čakali, kým nebudú vystupovať. Severus si zobral svoj kufor, a vyšiel tiež. Naschvál sa otočil tak, aby naňho nikto z ľavej strany poriadne nedovidel.
Vlak spomaľoval čoraz viac, až napokon zastal. Tí, čo boli k dverám najbližšie ich otvorili a vystúpili. Pred Severusom bol veľký nával, bol jedným z posledných, kto opustil vlak.
Stanica na ktorej vystúpil, sa mu zdala mála. Menšia, ako tá, z ktorej odchádzal. Naskytol sa mu pohľad na nápis ROKVILLSKA STANICA. Zrazu začul kroky.
Všetci sa pozreli smerom, odkiaľ pochádzal zvuk krokov. Blížila sa k ním nejaká postava, evidentne dospelý muž. Už z diaľky bolo vidieť, že je pomerne vysoký. Hneď, ako k ním došiel, prehovoril:
„Zdravím. Som Hagrid, a dovediem vás k hradu. Následujte ma!“
Všetci ho poslúchli. Išli asi päť minút, až sa ocitli na kraji jazera. Pri brehu boli člny.
„Nastúpte! Do jedného člna maximálne štyria!“ rozkázal im Hagrid.
Severus nastúpil do toho, čo bol najbližšie. Nasadol k nemu ešte jeden chlapec.
„Ahoj, ja som Michael. Michael Drawes,“ predstavil sa Severusovi.
„Severus, Severus Snape,“ nevrlo mu Severus odpovedal.
Viac sa nerozprávali, respektíve Severus týmto ukončil debatu. Pozrel pred seba.
Naskytol sa mu pohľad na najkrajší hrad, aký v živote videl. Tisíce a tisíce okien, vo väčšine sa svietilo. Hrad stál na kopci. Pôsobil vznešene. Z diaľky mu pripadal nádherný, čo bude, keď bude pred ním stáť?
Keď sa dostatočne vynadíval, pozrel sa po ostatných rovesníkoch. Všetci, rovnako ako on pred chvíľou, na hrad zízali. Pousmial sa. Obzeral sa, až sa mu pohľad zastavil na nej. Bola tam. Lily. Sedela v člne s ešte tromi ďalšími dievčatami. O niečom sa zhovárali. Hneď za ňou však sedeli traja známi.
Boli rovnako mimo z hradu ako ostatní, ale sedel s nimi ešte jeden chlapec. Bol nízky a viac sa díval na Jamesa, ako na hrad samotný. Vyzeral, akoby tých troch obdivoval.
Cesta k hradu bola celkom krátka. Akonáhle sa ocitli na druhom konci brehu, povystupovali a kráčali k bráne. Hagrid na ňu zaklopal.
Otvoril im starší muž s kratšou briadkou a polmesiačikovými okuliarmi.
„Vitajte! Prosím poďte ďalej!“ povedal.
Všetci vošli. Ocitli sa pred ďalšími dverami. Postavil sa pred ne muž, čo otvoril bránu. Severus zistil, že Hagrid tam s nimi už nie je.
„Vitajte na Rokforte!“ začal starý muž. „Som Albus Dumbledore, vedúci fakulty Chrabromil. Máme tu štyri fakulty. Chrabromil, Bifľomor, Bystrohlav a Slizolin. O chvíľu budete zaradení do jednej z nich. Počas školského roku budete pre svoju fakultu získavať body. Prírátajú sa vám za dobre odvedenú prácu a úspech. Naopak, strhnú sa vám za porušenie školského poriadku. Toľko na začiatok.“
Otvoril dvere, pred ktorými stál. Bola to veľká jedáleň. Štyri dlhé stoly, pre každú fakultu jeden. Na konci siene za stolom sedel učiteľský zbor. Došli skoro až k nemu.
Pred nimi na stoličke ležal starý klobúk. Dumbledore im vysvetlil, že ich zaradí do jednej z fakúlt. Potom vstal riaditeľ. Sedel na najvyššej zlatej stoličke. Všetci zistili, že to je on.
„Zdravím vás, nové tváre! Som profesor Dippet. Chcem vás ubezpečiť o tom, že chodiť na tretie poschodie a do Zakázaného lesa je zakázané. Nech sa vám darí a dúfam, že budete cenným prínosom pre svoju fakultu.“
Po tom, ako riaditeľ dohovoril, Dumbledore si zobral zoznam žiakov. Postupne čítal ich mená.
„Michael Drawes!“. To bol ten, čo sedel so Severusom v člne. Triediaci klobúk po krátkom uvažovaní skríkol:
„Slizolin!“. Bystrohlavský stôl začal tlieskať. Potom si k sebe Dumbledore zavolal Lily Evansovú. Severus napäto čakal. Želal si, aby boli v spoločnej fakulte. Klobúk sa rozhodoval medzi Bifľomorom a Chrabromilom. Nakoniec rozhodol pre Bifľomor. Potom prišli na rad Remus, Severus a James. Všetci išli do Chrabromilu. Následovne si Dumbledore zavolal Severusa. Klobúk ho bez zaváhania poslal do Slizolinu. Pozrel na Lily. Pasívne tlieskala. Celú cestu ku slizolinskému stolu sa na ňu díval, ona ne neho nie. Išiel na rad nejaký Peter Pettigrew. Severus sa ta pozrel. Bol to ten, čo sedel s Remusom, Jamesom a Siriusom v člne. Tiež išiel do Chrabromilu. Ostalo tam ešte pár detí. Išli striedavo do každej z fakúlt. Hneď, ako sa triedenie skončilo, objavili sa na stoloch misy plné jedál. Severus si dal zemiakový šalát, bravčový rezeň a na pitie mal tekvicový ďžús. Ako dezert si ešte dal jahodovú tortu. Po jedle im riaditeľ zaželal dobrú noc a prefekti odniesli svojich spolužiakov do spální. Boli pred portrétom paní, ktorá si pýtala heslo. Znelo: „Humusáci nie sú vítaní“. Severusovi prišlo zákerné, keď si spomenul na Lily, ale ostatným to bolo jedno. Portrét sa otvoril a oni vošli. Prefekt im ešte povedal, že majú batožinu hore v izbách. Severus bol unavený, takže rýchlo utekal cez klubovňu k izbám. Otvoril jednu. Na najbližšej posteli k oknu bol jeho kufor. Chcel sa prezliecť, ale ešte si skontroloval batožinu. Zľakol sa. Zistil, že mu niečo chýba. A hneď aj zistil, čo to je. Jeho prútik.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.