Kapitola:
Pridaná: 23.4.2011, 22:15:42
Čítaná: 780×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Eliot Bones, Albus Severus Potter, Amy Luisová, Mathew Derway
Stručný dej: Tento príbeh je o malom chlapcovi Eliotovi, ktorí nikdy nemal šťastie v živote. A preto dúfa, že si na Rokforte nájde priateľov a vôbec nový život.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Neobyčajné ráno 2 » U Ollivanderovcov 3 » Nancy 4 » Kučeravé dievča 5 » Ceremoniál 6 » Sovia pošta 7 » Lietanie 8 » Klopadlo 9 » Esej 10 » Albusove starosti 11 » Nečakaný list 12 » Astronomická veža 13 » Osamelé Vianoce 14 » V knižnici 15 » Josterický kulm 16 » Eliot strážcom

„Nesmiem prísť neskoro, “ hundral si Eliot popod nos behom od klubovne až po vzdialenejšiu stranu školského pozemku neďaleko Zakázaného lesa.

Celý zadychčaný prišiel na hodinu medzi poslednými, no akurát včas. Bolo tam tridsať metiel v dvoch radoch a Eliotovi višla akurát tá najviac zničená (aspoň tak vyzerala). Spoza jeho chrbáta sa zrazu vyrútila tá nakrátko ostrihaná sivovlasá učiteľka so žltými očami ako jastrab: „Dobré ráno žiaci. Som madam Hoochová. Dnes sa naučíme základy lietania na metle. Dúfam, že sa zaobídeme bez zbytočných komplikácií. Tak na čo čakáte? Vystrite pravú ruku pred seba a povedzte Hore sa! “

Žiaci sa začali prekrikovať jeden cez druhého. Asi dvom žiakom sa to podarilo hneď na prví raz. Eliotovi asi tak na tretí. Iba jednému študentovi sa to nedarilo vôbec. Bola to Amy. Po mnohých pokusoch sa jej metla stále ani nepohla. No zrazu sa trochu zatriasla a vyletela smerom hore rýchlosťou sokola priamo Amy do ruky.

Vysadnúť na metlu nerobilo nikomu veľký problém. Horšie to už bolo s miernym vzlietnutím. Frankie Loen z Chrabromilu sa zle odrazil a vletel priamo do chlapca, ktorí bol s Eliotom na izbe. Madam Hoochová skonštatovala, že to bude asi zlomená ruka a tak ho odviezla do nemocničného krídla. Ich hodina sa skončila.

„Hej Amy! Počkaj, “ skríkol Eliot, keď sa Amy rozbehla z plných síl smerom k hradu. Dobehol ju, chytil za rameno a vtedy si všimol, že jej krásne ružové líca sú zaliate slzami. „Poďme niekam, kde nikto nie je. Tam ti všetko vysvetlím, “ rýchlo odrapotala a bežala ďalej.

Eliot bežal tesne za ňou, no nevedel kam. Amy vyzerala, akoby bola na Rokforte už celé roky a pozná všetky chodby v hrade. Zrazu zastala, poobzerala sa na strany a ďalej išla krokom. Opäť zastala no už nepokračovala. Pred nimi bol len obyčajný múr bez obrazov či tapiet. Ďaleko od nich nebolo vidieť ani počuť žiadneho iného študenta.

„Som neschopná, “ vyhŕkla zo seba Amy, čo Eliot vôbec nečakal. Ona, taká krásna, múdra a dokonalá. „Tá metla sa skoro ani nepohla zo zeme. Teraz si o mne všetci budú myslieť, že nič neviem. Och, taký trapas a hneď na prvej hodine.“ „Ale ešte budeš mať čas ukázať čo v tebe je. Veď sama si povedala, že to bola len prvá hodina. Neboj určite už na to všetci zabudli, “ opäť ju jemne chytil za rameno. Amy sa prudko zvrtla a hodila sa mu okolo pliec: „Ďakujem Eliot! Som veľmi rada, že som ťa spoznala. S tebou to tu určite zvládnem!“

Eliot stuhol. Nikdy ho ešte pred tým žiadne dievča neobjímalo. A terat je to pri tom ešte také pekné dievča. Zmohol sa len na vetu: „Nie. Spolu to zvládneme!“

Amy ho pustila, Eliot jej utrel slzy a spolu sa vybrali na ďalšiu hodinu. Boli to elixíry s profesorom Slughornom.

[ » na začiatok « ]