Kapitola:
Pridaná: 22.4.2011, 19:46:06
Čítaná: 1658×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, Sirius, Remus. Peter, James, Alice
Stručný dej: Alice ani nevie, koľko znamená v čarodejníckom svete ona a jej mama

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Alice a nový život 2 » Alice a jej tajomstvo 3 » Alice a zlá správa 4 » Alice a večierok 5 » Alice a dlhý let 6 » Alice a jej moc

Túto kapitolu by som chcela venovať mojej rodine, pretože som ju mohla písať bez akýchkoľvek upozornení a pripomienok :D Mám ich rada :*

............................................................................................

Alice sa zakolísala a pomaly sa zhlboka nadýchla.

„To nie je možné! Robíš si srandu!“ hovorila čo najpokojnejšie ako vedela.

Sirius jej povedal: „ Nie! Keď som vedel, že si tiež animág tak som ti to povedal. Mohli by sme byť...kamoši s rovnakým osudom.“ povzbudivo sa usmial.

Alice nemala slov. Chcela byť sama. Ako je možné, že si nedala pozor a jej tajomstvo vyšlo na javo? Čo teraz urobí. Čo povie Siriusovi? Má mu povedať, že je to pravda?

„ Musím ísť do svojej izby.“ Vravela potichu Alice.

Vybehla hore po schodoch. Lily a Bet na ňu už čakali. Keď zbadali jej výraz, ich úsmev skysol. Alice vošla do kúpeľne a zamkla za sebou dvere. Premýšľala, premýšľala a premýšľala. Opláchla si tvár vodou a celá sa roztriasla.

„Nie, to sa nemalo stať. Nikto to nemal vedieť! Fajn pôjdem za ním a poprosím ho aby to nikomu nepovedal.“ Hovorila si sama pre seba Alice.

Vyšla z kúpeľne. Čakala, že bude musieť svojim kamarátkam niečo vysvetliť, ale oni tam...neboli. Alice to ani veľmi nezaujímalo. Hnala sa dolu za Siriusom aby ho požiadala o tú láskavosť. Keď vyšla na chodbu začula hrozný krik. Zrazu sa popri nej prehnala letiaca stolička.

„ Sirius Black! Ty jeden špinavý, hnusný, protivný...sukničkár!“ Alice spoznala Lylin hlas.

„ Čo si jej spravil? Keď sa k nej ešte priblížiš skončíš zle!“ Kričala Bet.

„ Ale, ja...ja som jej...!“ bránil sa Sirius.

Alice zišla nižšie a zakričala:

„Hej! Baby nechajte ho. Nič mi neurobil.“

Lyli a Bet nechápavo zažmurkali.

„ Nevravel som?“ uškrnul sa Sirius a medzitým si oprašoval nohavice.

„P-p-príď potom do izby.“ Požiadala ju Bet a spolu s Lyli zahanbené odišli.

Klubovňa vyzerala ako po výbuchu. Stoličky polámané, stoly poprevracané, lampy rozbité, obrazy a knihy potrhané...

„ Čo sa tu pre Pána stalo?“ Vysúkala zo seba Alice.

Začula dupot. To prišli dolu Remus, Peter a James. Prekvapene sa pozreli na Alice.

„ Ty si ešte tu? A...si pokojná?“ opýtal sa popletený Remus.

„Vravel som, že to vrieskala Evensová. Jej hlas spoznám na míle.“ Uškrnul sa James.

„ Takže ty si opica?“ povedal Peter len tak medzi rečou.

Alice prižmúrila oči a nenávistne sa pozrela na Siriusa. Ten z jej pohľadu zamrzol.

„ Ja som ťa chcela požiadať, aby si to nikomu nehovoril a ty im to len tak vyklebetíš?!“ Syčala Alice

„ Oni... no oni... ich sa nemusíš báť, že to niekomu povedia. Sú na tom...eh, rovnako.“ Súkal zo seba Sirius.

James hrdo povedal: „ Ja sa mením na jeleňa.“

„Mňa si už mohla vidieť. Ja som pes a Peter sa mení na potkana.“ Povedal Sirius, akoby pojedol všetku múdrosť sveta.

„A čo ty Remus?“ opýtala sa napoly zvedavá napoly nahnevaná Alice.

Remus stisol pery.

„ Nechcel som aby si to vedela, ale čo ja pre nich nespravím?“ kývol hlavou k ostatným záškodníkom.

Potom pokračoval.

„Ja som,“ nadýchol sa, „ vlkolak a pochopím ak teraz ujdeš.“

Alice sa usmiala. Povedala mu, že on za to nemôže a rozprávali si zážitky. Potom dali spoločne do poriadku klubovňu. Vyzeralo to, že sa nič nestalo. Alice sa asi o hodinu konečne vybrala hore do izby. Lyli a Bet sedeli na posteli bez pohnutia, ako keby ju tam čakali už miliónu rokov. Keď Alice vošla obe sa strhli.

„Prečo ste to urobili?“ začala Alice.

„ Nie je to jasné? Si naša kamarátka. Mysleli sme, že ti niečo urobil“ vysvetlila Bet.

„ Vieš, nepoznáme sa ešte tak dobre, ale hneď sme vedeli, že budeš dobrou kamarátkou. My , teda aspoň ja, mám v pláne ťa chrániť a všetko s tebou znášať“ Vravela Lyli.

„Aj ja!“ upresnila Bet.

Alice sa na nich vrhla. Všetky tri sa tam objímali a smiali. Stali sa z nich najlepšie kamrátky.

Alice sa učila celkom rada. Musela, pretože Lyli ju aj tak vždy hnala do učenia. Spolu s Bet chodili na hodiny, do knižnice, na raňajky, obed, večeru. Mala samé jedničky. Najlepšie z predmetov jej však šla Obrana proti čiernej mágii. Jediné čo nenávidela boli hodiny Elixírov. Aj keď jej všetko šlo , mali ich so Slizolinom. Slizolin je od nepamäti nepriateľ Chrabromilu.

Záškodníci a Alice sa potajomky stretali v Zakázanom lese a tam si behali. Chudák Remus ten šiel po vlastých. Niekedy ho ale viezol James alebo niesla Alice, ktorá skákala po stromoch.

Raz keď sa v noci vracala do klubovne zastavilo jej srdce. Záškodníci si šli ešte do kuchyne po jedlo ,pretože po behu vyhladli. Alice šla hore po schodoch a keď už bola na treťom poschodí, spoza rohu vyšla profesorka... Mcgonagalová.

„Oh, nie!“ zastenala Alice.

„Slečna Wanwraitová! Čo tu robíte? A prečo máte v ruke... čo je to?“ ukázala na vec v Alicinej ruke.

Bol to hrnček z Rokvillu, ktorý jej dal Sirius ako darček k prijatiu medzi nich. Profesorka Mcgonagalová jej ho vytrhla z ruky a... hrnček začal syčať a začala z neho kvapkať žltá tekutina. Keď dopadla na Mcgonagalovej pokožku začala vytvárať veľké pľuzgiere, ktoré vytvorili veľký ,žiarivý, červený nápis: LOOSER! Alice zjojkla a Mcgonagalová si hrnček chcela striasť z ruky ale tekutina jej vystriekla aj na čelo. Zrazu sa roztriasol a skočil profesorke Mcgonagalovej do vlasov. Tá jačala a pišťala. Alice poskakovala okolo nej aby jej pomohla. Akosi na profesorku skočila a zvalila sa s ňou na zem. Profesorka sa skúľala o tri schody dolu a aby toho ešte nebolo málo hrnčeku sa objavili ostré zuby a profesorku Mcgonagalovú uhryzol do nosa. Alice pomohla profesorka vstať a hrnček prútikom znehybnila. Keď sa na profesorku pozrela, chcela sa zasmiať. Výsledok bol takýto: Vlasy mala ako po výbuchu. Všade jej odstávali a boli celé strapaté. Na čele a ruke mala pľuzgierový nápis: LOOSER! a nos jej svietil ako Rudolfovi. Habit mala celý dotrhaný a jedno nohu bosú. Všade mala veľké modriny.

„Vravela som, že ho nechcem!“ zamrmlala si popod noc Alice .

„ Ihneď choďte do mojej pracovne! Ja hneď prídem za vami. Idem do nemocničného krídla!“ rozkazovala Mcgonagalová.

Alice zvesila hlavu a smutne sa pobrala do profesorkinej pracovne. Čo s ňou teraz bude?

„Keď sa mi Sirius dostane pod ruky tak ho zaškrtím!“ prisahala si Alice.

Vošla do profesorkinej pracovne a tam si sadla za stôl. Pracovňa bola malá, štvorcová miestnosť. Boli tam 2 skrine v ktorých boli knihy, klietky, poháre, gombíky a iné drobnosti, ktoré určite slúžili na hodiny transfigurácie. Pod oknom bol stôl s kôpkami papierov a stoličky pred aj za stolom.

Ako si tak obzerala pracovňu, dvere sa rozleteli. Zaprášilo sa a Alice zažmurkala.

„Pani profesorka, uš ste jej to vraveli, šak? Posiela ma profesor Dumbledore.“ Ozval sa hrubý hlas.

Alice až potom zbadala obrovského, asi 2-3 krát takého ako obyčajný človek, chlapa s dlhými čiernymi vlasmi a dlhou bradou. Pod vlasmi mu svietili dve chrobačie očká.

„Ehm...kde je pani profesorka?“ oslovil Alice veľký muž, ktorému až neskôr došlo, že tam sedí iba ona.

„Ona je v nemocničnom krídle, eh, napadol ju hrnček.“ Odpovedala zaskočená Alice.

„ Aha tak ju idem...“ začal muž ale nestihol to dokončiť.

„ Hagrid! Čo tu robíš?“ dnu vošla profesorka Mcgonagalová.

Hagrid povedal:

„ Poslal ma profesor Dumbledore. Chcel vedieť či ste uš vraveli,“ úkosom pozrel na Alice, „ či ste už vraveli to čo ste mali povedať.“ Dokončil.

„Ehm... nie ešte som to nestihla urobiť. Počkaj ma vonku Hagrid.“ Požiadala profesorka Mcgonagalová.

Hagrid vyšiel s dupotom von a zavrel, presnejšie zabuchol, za sebou dvere. Profesorka sa otočila k Alice.

„ Som veľmi...“

Nie, nech ju vykričí, pošle za riaditeľom, alebo aj zbije, hlavne nech nepovie, že je...

„sklamaná.“ povedala profesorka Mcgonagalová.

„ Vy ste mi pripadali slušné dievča! Viem, že vy za to nemôžete, že ma ten hrnček napadol ale držať takéto veci pri sebe! Strhávam Chrabromilu 20 bodov! A ďalších 20 za to, že ste sa v noci potulovali po hrade!“ hlasno hovorila profesorka Mcgonagalová.

„Ale o to tu až tak teraz nejde,,“ pokračovala, „pretože mám pre vás zlú správu. Šla som po vás do vašej izby ale na NEštastie som vás stretla na chodbe. Viete vaša matka píše knihu o mladom mužovi a o jeho receptoch zázračných elixírov.“

Alice premkol strach. Čo je s jej mamou?

Prefesorka dopovedala: „ No a kvôli nejakému receptu ju...uniesol Veď-Viete-Kto.“

Alice sa rozplakala, tak srdcervúce, že ju museli počuť všetky živé tvory. Aj v zakázanom lese, aj v Rokville, a dokonca možno aj vo Francúzsku. Jej milovaná mamička je preč a možno sa už nevráti.

[ » na začiatok « ]