Kapitola:
Pridaná: 21.4.2011, 20:55:18
Čítaná: 1644×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: rôzne
Stručný dej: Keď kope múza...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma

Kapitola: 1 » Zdanie klame 2 » On 3 » Návšteva 4 » Harry Potter 5 » Zrada? 6 » Iný pohľad na vec 7 » Už tu nie sme sami 8 » Stretnutie 9 » Rozhodnutie 10 » Nový začiatok 11 » Vysvetlenia 12 » Zoznámenia

Napriek zaklínadlu namierenému na nás, sa nič nestalo. Mne a Marianke pomaly začalo tikať kútikmi úst.

"A?" spýtala som sa pomedzi úškrny, ktoré mi ušli.. "Je to síce veľmi pekný a zaujímavý sen, ale už sa chcem zobudiť."

"Predstav si," zas začal rozprávať Voldemort. Zjavne to bol dosť výrečný človek. "Že držíš oheň. Alebo ešte lepšie. Predstav si nejaké ohnivé zviera, ktoré by tu bolo s nami."

"Prečo práve oheň?" spýtala som sa, ale nevyhla som sa predstave na laň, ktorú tvoril oheň. Bolo to priveľké pokušenie. Skôr ako mi stihol Voldy odpovedať, tak sa aj na moje počudovanie pri nás prechádzala ohnivá laň. Marianka sa nezmohla na nič iné, len na tiché vykríknutie a Severus? Jeho trhlo a zaťal päste.

"No vidíš," usmial sa Voldemort. Toto už naozaj musela byť realita. Toto by ani moja fantázia nedokázala vytvoriť. Tým som si bola istá. Zrazu sa tá laň rozplynula a mne sa trochu podlomili nohy.

"To som nemohla byť ja," šepla som vystrašene. Voldemort sa hrozivo zasmial.

"Si to ty. Neexistuje kúzlo, ktoré by vyčarovalo to, čo si tu predviedla. Predstav si iný živel," rozkázal.

Nechcela som ho počúvať na slovo, ale bola som strašne zvedavá. Veď koľkokrát za život sa toto niekomu stane? Zavrela som si oči, a myslela som na kvitnúcu čiernu ružu. Keď som sa hneď na to pozrela pred seba, bola tam.

"Waw," povedala som a chytila som ju. Bola skutočná. Poobzerala som sa okolo seba. Voldy sa usmieval, M nechápala a Severus sa tváril dosť nezúčastnene.

"Tak a ešte jeden," povedal (pozn. autora: toto hovorí Severus aby si niekto nepomýlil). Pozrel sa na Marry a tá sa hneď zachvela. "A posledný bude tvoj."

Prestala som vnímať jeho slová, a predstavila som si silný vietor, a čakala som. Nič. Nestalo sa vôbec nič.

"Sakra," šepla som si potichu, ale nikto ma nepočul. Rozmýšľala som ešte aké živly existujú. Musí byť ešte jeden...

Voda! Jasné! Zrazu som sa nemohla ubrániť predstave mokrého Voldemorta. Vtom niekto vykríkol. Otvorila som oči. Stál tam a nechápavo sa na seba pozeral. Bol mokrý.

"Ktorá z vás...?" štekol a behal pohľadom zo mňa na Marianku.

"Ja nie," šepla M vystrašene, načo som sa začala rehotať. Veď si predstavte situáciu, keď ste s Voldemortom v jednej miestnosti a on je mokrý ako myš.

Keď som sa začal aspoň trochu ovládať, Voldy ma prebodával očami.

"Keby mohol pohľad zabíjať," usmiala som sa na neho a M začalo tikať ústami, ale na rozdiel odo mňa sa ovládla.

"Tak by si už bola mŕtva," dokončil akoby za mňa Voldemort. Pokúsila som sa na neho čo najsladšie usmiať. Začal sa prútikom sušiť a pokračoval. "Takže ty máš oheň, vodu a zem. Vietor bude mať teda Marry."

"Ja som tu," povedala celkom isto M. Doteraz povedala asi tri vety, a tak jej hlas znel trochu zachrípnuto. Vtom sa okolo nás rozpútala doslova búrka, len bez dažďa.

"Čo to?" spýtal sa Sev, lebo asi nepochopil celú situáciu. Po tlakom vzduchu som sa zapotácala a zrejme by som opäť skočila na zemi, keby neprestal vietor a nezachytili ma niečie ruky. Pozrela som sa do očí záchrancu, a uvidela som oči profesora Snapa. Začervenala som sa, rýchlo som sa postavila na moje vlastné nohy, a vykoktala som nejaké to ospravedlnenie.

Prišla som k Marry, pričom Snape prešiel k Voldemortovi. Voldy začal. "Severus. Pôjdu s tebou do Rokfortu. Počul som o tej komnate, čo sa objavila. Tam nech bývajú a nech sa zajtra zapoja do vyučovania," povedal a odmiestnil sa. Snape sa na nás otočil.

"Idete so mnou," vyšiel z dverí, a my za ním. Tentokrát som ich rozhovor nechápala ani ja.

V miestnosti stál už len Will. Keď ma uvidel, tak spravil krok ku mne, ale potom si to rozmyslel.

Musela som uznať, že mi už nebol vôbec príjemný, ale mať rada som ho neprestala. Vtom sa mi vynoril úryvok pesničky od Lucie Bílej: Kdo to řekl - snad ne já - asi já! Že je láska krásnej cit! Láska bodá jako nůž, tak ať táhne už chci mít klid. Jemne som sa usmiala ale inak som zostala v rovnakej pozícii. Prvý prehovoril Snape.

"William. Premiestni sa s Kristie do mojej kancelárie do Rokfortu. Nie je zabezpečená kúzlom." Chytil Marianku a skôr ako som si stihla všimnúť jej výraz, tak sa odmiestnil.

"Kristie," podišiel ku mne Will, keď sme osameli.

mierne dlhšia odmlka, ale keď je vonku taaak krásne :D :D nikomu sa nechce byť dnuka :) :) ♥ už mám pocit, že tých kapitol z jedného dňa je dosť, tak kapitola X. bude posledná kapitola z prvého dňa :D :D ďakujem všetkým ktorým sa to páči a neviem čo bz som ešte mala dodať :) :) ♥

[ » na začiatok « ]