Kapitola:
Pridaná: 15.4.2011, 18:48:41
Čítaná: 1254×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: rôzne
Stručný dej: Keď kope múza...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma

Kapitola: 1 » Zdanie klame 2 » On 3 » Návšteva 4 » Harry Potter 5 » Zrada? 6 » Iný pohľad na vec 7 » Už tu nie sme sami 8 » Stretnutie 9 » Rozhodnutie 10 » Nový začiatok 11 » Vysvetlenia 12 » Zoznámenia

Severus Snape.

Odkedy sa začala HP mánia, tak ho Marianka milovala. Vždy šalela po ňom a aj po Alanovi Rickmanovi, ktorý ho hral. Zbožňovala aj jeho iné role, ako boli napr. Sweeney Todd alebo Snehový koláč.

V jednom som jej však musela dať za pravdu. Severus Snape bol úžastne stvárnená postava. Precízne vypracovaná do posledného detailu. Bol Rowlingovej najprepracovanejšia postava. A teraz tu stál pred nami akoby nič. Musela som pár krát zatvoriť a otvoriť oči, aby som tomu uverila.

Vtedy ma napadlo, že by som sa asi mala báť, ale nejako to nešlo. I keď som bola v miestnosti s niekoľkými zabijakmi, nedávala som na to nijaký dôraz. Jednoducho som sa nebála a rozhodla sa bojovať proti nim. Vzpriamila som sa práve keď Snape prehovoril.

"To sú ony?" spýtal sa. Will, Dolohov a Yaxley mali v očiach divný zmätok, i keď to bola úplne jednoduchá otázka.

"Kto?" spýtal sa opatrne Tiberius.

"Tie z proroctva," vzdychol si viac menej porazene Severus, akoby to bolo také jednoznačné ako to, že sme boli baby. Potom sa točil k nám, a Marry sa ma chytila za plece, aby sa podoprela. Tušila som, že inak by sa jej podlomili kolená. "Poďte za mnou."

"Počkajte!" vykríkla som vo chvíli, keď sa chcel otočiť. "Aké prorocto?"

Prebodol ma tými jeho čiernymi očami, pričom M sa vedľa mňa zachvela a plece mi stisla silnejšie.

"To vám vysvetlí Temný pán," štekol, otočil sa na päte. My sme už za ním poslušne išli. Ja osobne by som už nechcela schytať ďalší Cruciatus. Kútikom oka som zazrela, že ideme len my traja. Ostatný ostali v izbe.

Vošli sme do ďalšej miestnosti. Bola tam tma a jediné svetlo vychádzalo z krbu, v ktorom horel oheň. Pred kozubom stál muž, celý v čiernom. Keď sa na nás obrátil, stŕpla som. Bol to Voldemort.

Červené oči mu svietili na kriedovo bledej tvári, a hýbal mu nos. Presne ako vo filme, i keď teraz mi neprišiel vôbec strašidelný.

Horšie bolo to, že držal mne známy zošit a niečo v ňom čítal.

"Odkiaľ to máš?" spýtala som sa nerozmýšľajúc a automaticky tykajúc (pozn. autora: možno je to tikajúc ale nie som si istá :D a ak niekto nechápe tak je to myslené ako opak vykania). Myklo mu kútikmi úst, čo na jeho tvári vyznelo ako pokus o úsmev.

"Doniesli mi to moji smrťožrúti," prehovoril hlasom, ktorý skôr pripomínal syčanie hada. Priblížil sa ku mne. "Takže ste to vy. Všetko tomu nasvedčuje."

"A čo?" šepla som.

"Proroctvo.

Budú dve, ktoré vás spoznajú.

Silu akú nikto nemá, ony majú.

Jedna tri živly, druhá jeden.

Báseň tá slabšia napísať nevie.

Slabšia farebná, a druhá v čiernom je.

Nádej a jej opak sa v nich nájde.

Všetko z nášho sveta, no nič o nich.

Pomôcť, či premôcť, môžu sily zlých.

Rozhodnúť sa musia, dobro a či zlo.

Moc toho druhého rýchlo pokleslo."

Keď dorecitoval, stál už pri nás. "Všetko svedčí o vás. Ste dve a viete všetko o nás, ako som sa dozvedel. A je tu báseň. Ktorá z vás ju napísala?"

"Ja," povedala som váhavo, hneď po tom, ako som skontrolovala výraz Marry.

"Aká báseň?" pozrela sa mňa.

Zarecitoval to však Voldy.

"Len tak stáť a odpočívať.

Oh, čo by som za to dala.

Raz aj tak spadnem na úplne dno.

Do nejakej jamy.

Vôbec sa mi tu už neoplatí byť.

O tom už viem.

Lebo aj tak nie je možné žiť naveky.

Dopekla, prečo tak je?

Môžem to zmeniť?

O tom pochybujem.

Raz to však dokážem.

To bude však moja smrť.

! "

"Prestaň už konečne recitovať!" popadol ma hnev. "Ani to nie sme my a ty tu kvôli tomu robíš také haló."

I keď som musela uznať, že už len to, že M bola zladená minimálne vo farbe dúhy, a ja som mala čierne aj ponožky (fajn, bolo načase priznať si, že som trošičku emo), bolo divné.

"Ste to vy. Všetko o tom svedčí. Viete o nás vš..."

"To vie aj polka sveta, len tomu neverí," skočila som mu do reči.

"Ale ste tu len vy."

"Ale..." chcela povedať Marianka, no buď nenabrala odvahu, alebo si o rozmyslela. Namiesto toho som si ja odstúpila z dosahu Voldyho a M, a začala som.

"Dobre. Je možné, že sme to my. Sme tak oblečené a ja som napísala básničku. Ale žiadne živly neovládame." Marianka odušu prikyvovala.

"Pane, nerád to hovorím, ale majú pravdu," šepol Sev, ktorý bol okrem mňa Voldemorta a M, jediným človekom v izbe.

"Viem, Severus. Existuje stará kniha. Proroctvá a ich plnenia. V nej som nedávno objavil jedno zaklínadlo. Nepoužilo sa však stáročia," povedal a obrátil sa smerom k nám dvom. Vytiahol prútik a zakričal. "Equisetum arvense!"

tak po prvé - Equisetum arvense je latinský názov pre prasličku roľnú :D tento rok máme na biológii samé latinské názvy :) minimálne 10 lat. názvov do týždňa :D :D

po druhé - ďakujem všetkým tým, ktorých ešte táto kapitolovka baví a dúfam v to, že vás ešte aj bude baviť, a zanecháte mi aj nejaký ten komentár :)

[ » na začiatok « ]