Kapitola:
Pridaná: 13.4.2011, 14:03:23
Čítaná: 866×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Eliot Bones, Albus Severus Potter, Amy Luisová, Mathew Derway
Stručný dej: Tento príbeh je o malom chlapcovi Eliotovi, ktorí nikdy nemal šťastie v živote. A preto dúfa, že si na Rokforte nájde priateľov a vôbec nový život.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Neobyčajné ráno 2 » U Ollivanderovcov 3 » Nancy 4 » Kučeravé dievča 5 » Ceremoniál 6 » Sovia pošta 7 » Lietanie 8 » Klopadlo 9 » Esej 10 » Albusove starosti 11 » Nečakaný list 12 » Astronomická veža 13 » Osamelé Vianoce 14 » V knižnici 15 » Josterický kulm 16 » Eliot strážcom

Túto poviedku venujem outsiderpotterovi035 s nádejou, že táto poviedka sa mu bude zdať ako jedna z tých dlhších :)

-------------------------------------------------------------------------------------

Eliot chcel, aby táto cesta trvala čo najdlhšie, pretože ten pohľad na ňu bol úžastný. Dúfal, že sa ho nič neopýta, lebo ako sa pozná, určite by povedal nejakú hlúposť.

Jeho obavy sa však naplnili. Doposiaľ jemu neznáme dievča otvorilo ústa: „Počuj, a ako sa vlastne voláš?“ Eliot opäť znervóznel, ale koniec koncov na túto otázku ešte vedel odpovedať: „Bones. Eliot Bones. A ty?“ „Amy Luisová. Teší ma. Takže, ty si tiež prvák ako ja však? A tešíš sa? Ja osobne sa už neviem dočkať, “ rozrečnila sa, čo Eliota moc nepotešilo. ale snažil sa zachytiť každú jednu otázku.

Dozvedel sa o nej veľa zaujímavích informácii ako napríklad, že jej rodičia boli obidvaja v Chrabromile, alebo že má rada mačky, tekvicový džús a ružovú farbu. Ich rozhovor však prerušil vysoký čiernovlasý prefekt, ktorý im ohlásil, že o chvíľu budú v Rokforte a nech sa už oblečú do habitov.

Hneď ako višli z vlaku, išli za tučným chlapíkom, ktorý mával veľkým lampášom s pokrikmi typu: „Prváci ku mne...Nehambite sa...No ták, šmária, rýchlejšie!“ S ním potom išli k loďkám, na ktorích sa doplavili cez jazero až k hradu. Višli po dlhých schodoch, cez Vstupné nádvorie až k Veľkej sieni. Eliot stál pred veľkými dverami, obklopený samími neznámimi ľuďmi. Dokonca ani Amy nevedel v tom dave rovnako oblečených ľudí rozpoznať. Velikánske dvere sa otvorili a masa prvákov sa pohla vpred. Eliot mal pocit, že všetky oči v miestnosti sa pozerajú len na ňho.

A je to tu. Rozdeľovací ceremoniál. Ďalšia udalosť na ktorú sa Eliot tak tešil, ale zároveň aj bál. Čo ak bude v Slizoline? Ale vlastne, možno aj chcel byť v Slizoline. Bol vo veľkom rozpoložení.

Mená sa rýchlo striedali. Eliot čakal, že už každú chvíľu pôjde práve on keď v tom zaznelo meno: „Amy Luisová!“ Eliot sa začal obzerať a zbadal to krásne dievča, ktoré višlo z úplne opačnej strany davu ako on stál.

Sadlo si na stoličku a na hlavu jej položili triediaci klobúk. „Ták. Vidím tu múdru hlavičku, ale aj odvahu spoznávať nové veci. Kam ťa dáme? No myslím, že je to jasné. Chrabromil, “ zvolal klobúk a od chrabromilského stola sa ozval jasot a krik. Postupne sa tam pridali aj žiaci ako Penny Heartová, ktorá pripadala Eliotovi ako dosť namyslená, potom Albus Severus Potter, o ktorom už Eliot počul veľa zaujímavích vecí, teda skôr o jeho otcovi a ešte zopár ďalších žiakov.

„Eliot Bones, “ vytrhli Eliota z myšlienok. Pomaly kráčal k stoličke ako na popravu. Sála sa mu zdala nezvyčajne tichá, akoby si všetci zrazu prehĺtli jazyk. Sadol si, na hlavu mu nasadili triediaci klobúk a ten začal: „Hmmm...Čo to tu máme? Bojíš sa. Veľmi sa bojíš. Hlavne svojej budúcnosti. Ale v hlave máš toho veľa. Veľmi veľa. Takže to bude...Bystrohlav!“ Eliotovi padol kameň zo srdca. Vstal a bežal k bystrohlavskému stolu kde ho všetci srdečne privítali.

Po večeri a príhovore pani riaditeľky McGonagallovej sa všetci vybrali do svojich klubovní. Tam už na Eliota čakala aj jeho sova Nancy. Už sa tešil na zajtrajší deň, keď napíše otcovi a ktorí bude plný čarodejníckeho vyučovania.

[ » na začiatok « ]