Kapitola:
Pridaná: 12.4.2011, 21:22:40
Čítaná: 816×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Eliot Bones, Albus Severus Potter, Amy Luisová, Mathew Derway
Stručný dej: Tento príbeh je o malom chlapcovi Eliotovi, ktorí nikdy nemal šťastie v živote. A preto dúfa, že si na Rokforte nájde priateľov a vôbec nový život.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Neobyčajné ráno 2 » U Ollivanderovcov 3 » Nancy 4 » Kučeravé dievča 5 » Ceremoniál 6 » Sovia pošta 7 » Lietanie 8 » Klopadlo 9 » Esej 10 » Albusove starosti 11 » Nečakaný list 12 » Astronomická veža 13 » Osamelé Vianoce 14 » V knižnici 15 » Josterický kulm 16 » Eliot strážcom

Eliotovi pripadal jeho cestovný vozík neuveriteľne ťažký. Tlačil ho pomedzi nástupištia zo všetkých síl. No keď už nevládal, prenechal to otcovi. Dúfal, že po tejto fyzickej námahe celú cestu v Rokfortskom exprese neprespí.

„Tak Eliot, teraz sa rozbehneš proti tomu múru medzi nástupišťami deväť a desať. A hlavne sa neboj, pôjdem hneď za tebou, “ upokojoval ho otec, keď videl ten vystrašený pohľad na Eliotovej tváry.

Eliot pevne schytil rúčky vozíka, zatlačil do nich a rozbehol sa. Keď bol vzdialený od múru len pár centimetrov, chcel vozík zastaviť. Premohol ho strach, že narazí a vôbec sa cez stĺp nedostane. No nedokázal to, keďže nemal dostatok sily zastaviť ho.

Stalo sa to rýchlo a bezbolestne. Ani si to neuvedomil a už stál na druhej strane kamenného múru. Pred jeho očami bol úžasný a nedohľadne dlhý Rokforstký expres.

V tom ho niekto chytil za rameno: „Pripravený Eliot?“ „Jasné, oci. Vlastne, už sa neviem dočkať, “ bezprostredne odpovedal Eliot a vykročil spolu s otcom bližšie k vlaku.

Prešli popri veľa rodinách, v ktorých sa deti lúčili hlavne so svojimi mamami. Z každej strany počul: „Ahoj mami...Ľúbim ťa mami...uži si to synček!“ No Eliot bol teraz silný a už nechcel znova plakať. Veril, že teraz začína jeho nový život.

Posledný krát pred odchodom objal svojho otca, zamával mu a vyšiel po schodíkoch do vlaku. Voľné kupé nehľadal dlho, keďže nastúpil medzi prvými. Sadol si a čakal, kým sa vlak pohne. Zrazu sa na kupé otvorili dvere a v nich stálo krásne hnedovlasé kučeravé dievča s milým úsmevom. „Môžem si prisadnúť? “

Eliota začalo štekliť v bruchu pričom žalúdok mal až v krku. Strašne sa hambil až z neho nakoniec višlo: „Áno, môžeš. Mám tu voľno. “ „Ďakujem, “ usmiala sa. Potom nastala dlhá trápna odmlka. Eliot nevedel čo má povedať a tak čakal až na chvíľu kedy sa už vlak konečne rozhýbe.

[ » na začiatok « ]