Kapitola:
Pridaná: 12.4.2011, 19:37:30
Čítaná: 3284×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Miley, Sandy, Quen
Stručný dej: Tri sestry, Miley, Sandy a Quen, každá snívajúca o vlastnej kariére dostanú na promócie do daru od svojich bohatých rodičov veľký dom v malom mestečku Sunset Valley, ktorý ich otec zdedil po svojom bratovi. Celé nadšené po mesačnom balení sa konečne sťahujú do svojho vysnívaného domu. To ale ešte nevedia, čo ich čaká...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Kapitola: 1 » Prekvapenie 2 » Neočakávané 3 » Hádka 4 » Nový objav 5 » Dieťa

„Dobré ránko!", usmievavo pozdravila Sandy hneď odo dverí. Už od rána mala takú dobrú náladu...

„Uaaaa bré ránko aj tebe...Ty kde si bola?" zarazene sa spýtala Miley, pričom Quen konečne odtrhla pohľad od okna, kam už niekoľko minút neprítomne hľadela a tiež sa zahľadela na Sandy. Tá si zatiaľ vešala na vešiak mikinu a posadila sa na barovú stoličku do kuchyne.

„Však som si bola zabehať von. Je tam tak krásne. Inak počujte, stretla som takého fešáka, približne tridsiatnika a som sa s ním zakecala. A vybaví mi prácu v nemocnici! Ja mám také šťastie...Tu sú takí milí ľudia..." stále s úsmevom oduševnene rozprávala Sandy. A nechcela si pripustiť, že taká vysmiata nie je z tej práce, ale hlavne z toho fešáka, ktorého ráno stretla.

„Ale ale, takže fešáka! A čo? Zbalila si ho? Lebo ten tvoj priblblý úsmev sa mi prestáva páčiť..." skonštatovala Miley

„Ale prosím ťa, ja nie som ty, ale bol to kus, čo ti poviem", potmehúdzky sa usiala do neba. Bola ním totálne očarená.

Po prvý krát sa ozvala Quen: „ A to prečo ti vybavil tú prácu? On tak pracuje alebo čo?"

„Ty si totálne blbá alebo áno? Na čo ťa takého hovadiny zauímajú riešime tu predsa ako vyzerá! Tak čo sem pletieš..."nestihla dopovedať Miley, lebo v jej ďalšom rozhorčení nad Queniným rozmýšľaním ju zastavila Sandy.

„Stačí! To je dobrá otázka! On totiž tú nemocnicu vlastní! Aj ako kopec iných nehnuteľností! No nie je to úžasné?"

„Uhm to je."ironicky odpovedala Miley. „Len aby na revanš od teba niečo nechcel, vieš?" pozrela sa na Sandy pohľadom ktorý jasne hovoril: Áno, myslím to čo ty. Prvý krát sa nad tým Sandy poriadne zamyslela. V tom sa postavila, nechala nedojedený sendvič na stole a odišla do izby.

„A čo som ja upratovačka alebo čo?" kričala na ňu Miley keď kráčala po mramorových schodoch to luxusnej spálne, ako bol aj zvyšok ich úžasného domu. Sandy ju ignorovala. Potrebovala o všetkom porozmýšľať. A prvý krát po príchode do Sunset Valley začala rozmýšľať či bol vôbec dobrý nápad sťahovať sa sem. Vtom začula klopanie. Náhle sa posadila na posteľ.

„Áno?"

„To som ja Quen." ozvalo sa spoza dverí. „Nechceš sa porozprávať?" milo sa opýtala Quen keď stála na prahu izby.

„Ako si to vedela?"

„Za tie roky ťa už poznám nie?" zasmiala sa.

„Je mi ľúto že je Miley ku tebe stále taká hnusná" povedala Sandy a zahľadela sa do Queniných výrazných zelených očí. Zauímavé bolo, že keď mala dobrú náladu, mala oči žiarivo zelené, keď malá zlú náladu alebo sa pre niečo trápila, mala oči tmavozelené, ale teraz ich mala takej zvláštnej, akoby zakalenej zelenej.

„Ále, na to som si už za tie roky zvykla. Čo je?" zareagovala na podrobné skúmanie jej očí.

„Takejto farby si oči ešte nemala."zamyslene skonštatovala Sandy.

„To preto lebo mám zmiešané nálady. Cítim sa divne. Zároveň sa teším že sme tu a že bývame v takomto paláci ale zároveň sa bojím čo nás čaká. Cítim vo vzduchu niečo zlé, akoby sa malo všetko zachvíľu pokaziť. Neviem si to vysvetliť. V tomto dome sú divné zlé energie. Ale to je jedno. Ako sa cítiš ty? Po tom čo začala robiť Miley po našom príchode som ani nemala čas sa s tebou normálne porozprávať."

__________________________________________

Po tom, ako sa otvorili dvere, a v obrovskej hale nastal ešte väčší krik, sa Miley rozbehla po dome a splašene behala sem a tam a stále opakovala: „To je neskutočné! To je úžasné! Nemôžem uveriť!" A po chvíle nemého úžasu sa aj Sandy a Quen rozbehli po dome. Quen sa najprv rozbehla do kuchyne, kde ju nečakala normálna kuchyňa, ale obrovská luxusná kuchyňa s barovým pultom rovnakej červenej farby ako zvyšok kuchyne, ktorá bola zladená červeno-čierno-bielo. Bol to úžas. A taký veľký stôl v živote nevidela... Zahľadela sa na obraz nad stolom. Dievčatko v tráve pozerá zasneným pohľadom do neba. Všimla si že sa tráva na obraze ohýba pod náporom vetra, ale nie zas takého silného, aby dievčatko vytrhol zo zamyslenia. A vtom sa mohutný červený záves s fialovými ornamentmi pohol. Zavial vietor a záves sa krásne zvlnil. Náhody neexistujú, pomyslela si Quen a kráčala do miestnosti oproti. Ty kokos, ani by som si nepomyslela, že náš otec je taký bohatý...tá obývačka musela ale veľa stáť. Ach tá plazma. A...

„Waw to je neskutočné! Toto by som si v živote nepomyslela že takýto darček dostaneme na promócie! A ja som čakala psa!"zasmiala sa Sandy. Quen sa tak jej príchodom prekvapila, až ju myklo. „Poď, ukážem ti tvoju izbu, je fakt super. Aj moja je dobrá. Už som stihla prebehnúť celý dom a Miley akurát..."

„Baby tento čierny top alebo tento hnedý s diamantmi?" prerušila ich Miley, ktorá na nich z hora kričala a z diaľky ukazovala dve tričká.

„Eeeh, to hnedé." odpovedala jej Sandy

„Dám si to čierne." a odpochodovala naspäť do svojho šatníka a za ňou aj ostatné dievčatá. Quen spoznala svoju izbu na prvý pohľad. Krásne biele dvere s ružovým anjelom a nad ním nápis: Quen. Nezabúdajte klopať! Ach, jej otecko vedel ako ona neznáša keď jej niekto narúša súkromie. Pomaly otvorila dvere a uvidela takú izbu po akej túžila. Steny s rôznymi mozaikami a obrazmi, Obrovská knižnica a pásikavý stôl s počítačom a lampa v tvare hviezdy! A tá posteľ! Obrovská aj pre troch, s kopou vankúšov a plachiet. S krikom na ňu aj obutá skočila a vychutnávala si mäkkosť perín.

___________________________________________________

Sandy sa pri spomienke na včerajšok milo usmiala: „Tak to nie. Miley sa po tom, čo zistila, že jej šatník je asi dva krát taký vešký ako jej izba nevedela unormálniť." Obe sa zasmiali.

„Čo ťa trápi?" Quen sa jej hlboko zahľadela do očí a vtedy Sandy nedokázala klamať.

„ Neviem...Stále rozmýšľam nad Kenym a nad Robertom...."

„Počkať kto je Robert?"

„Ten majteľ nemocnice. Proste mám pocit že nič nebude také ako predtým. Že si nikoho nového nenájdem, že..." Sandy nemohla ďalej rozprávať, lebo jej v hrdle navrela hrča a tak sa radšej zahľadela do okna. Slnečné lúče sa krásne odrážali od hladiny ich jazierka a nebo bolo zvláštne do fialova sfarbené. Quen ju silno objala a povedala jej tú veľkú vetu, ktorá pre ňu tak veľa znamenala: „Do not worry, be happy!" a usmiala sa na ňu. Ty si krásna úžasná a chlap ktorý si ťa nebude vážiť tak tomu urobím to čo som urobila tomu chujovi Kenymi takže ho vyhoď z hlavy a mysli na niekoho nového okej?" A obe sa začali smiať. KeĎ sa vrátili späť do kuchyne, Miley zahlásila: „Zase ste ma ohovárali čo?!" A Sandy s Quen sa začali ešte hlasnejšie smiať. Život je taký ľahký ak sa na neho správne pozriem, preletelo Sandy hlavou.

[ » na začiatok « ]