Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Bellatrix a Narcissa a Andromeda Blacková, Rodolphus Lestrange, Lucius Malfoy
Stručný dej: Poviedka o tom ako sa dali dokopy Bellatrix a Rdolphus. (nedokončená)
Literárna forma: próza
Žáner: romantika
Ráno som zišla na raňajky očividne prvá, teda skoro. Za stolom sedel Sirius Black. Bolo mi z neho zle. On bol Chrabromilčan, teoreticky, zradil svoju krv. Ľutujem jeho rodičov, mať takého zradcu v rodine, dokonca ako syna! Hoci, pravdupovediac, on za to nemôže. Ale je v Chrabromile, všetci Blackovci boli v Slizoline, ale on? Nie, on musí byť hanbou rodu!
„Ále, niekto do noci žúroval?“ spýtal sa arogantne.
„To hovoríš o sebe?“ odpinkala som ho a prútikom som si opiekla hrianky a zohriala čaj.
„Nie, o tebe, ale asi si sa veľmi nevyspala keď ti to nedopína.“ Povedal zobral si hrianku ktorú si natrel čučoriedkovým džemom a vyšiel z kuchyne. Ja som vrela od hnevu. Hlupák, zradca, bahno! Vrieskala som v duchu, a to mi pripomenulo maminu švagrinú, Blackovu matku. Aj ona tak vrieskala keď sa jej dostala do uší zmienka o Blackovi alebo o zvlášť dotieravých mukloch. Pousmiala som sa a sadla si za stôl. Ako som chrúmala hrianku padol mi zrak na noviny ktoré Black predtým čítal. Pritiahla som si ich bližšie, lebo ma zaujal titulok:
Útek prívržencov Veď-Viete-Koho! Hlásal vrch strany.
V neskorých nočných hodinách nám minister mágie oznámil, že z Azkabanu utieklo osem prísne strážených väzňov, obvinených za vraždy a mučenie... Z pod titulku sa na mňa vyškierala Holly Jack – Olsonová a jej manžel, ďalej George Malfoy a Elisabeth Anne Elliotová, a ďalšie štyri tváre, ktoré som videla včera v noci u Malfoyovcov. Pod ich fotografiami boli napísané činy, za ktoré boli odsúdení. Ja som sa vystrašene zasmiala. Schmatla som noviny a vybehla som ku Cissyinej izbe. Búchala som až dovtedy pokiaľ mi v župane neotvorila.
„Čo je...?“ spýtala sa ma rozospato ale ja som sa vrútila do jej izby a roztrasene som si sadla na sedačku čo mala pred posteľou. Ona si sadla na posteľ a obrátila sa ku mne.
„Pozri sa.“ Povedala som zhnusene a hodila som jej noviny do lona.
„Čo...“ začala a keď preletela titulok a prezrela tváre zhrozene na mne pozrela.
„To... to sú oni?“ spýtala sa ma a ja som hneď vedela že myslí tých ľudí s ktorými sme včera v noci boli. Prikývla som.
„Och! Ja... to oni mučili tých muklov, a hoci je to špina, ale... zavraždili ich a my sme u nich boli nechránení! Mohli nás kedykoľvek zabiť, lebo zabíjali a mučili i čarodejníkov! A Lucius... a Lucius je s nimi!“ kričala, a ja som nevedela či od radosti alebo od zlosti.
„Psst! Ja viem že je to strašné, a hoci sú muklovia podradení, iba tak ich zavraždili, ale tu ide o toto. Cissy, ja viem že miluješ Luciusa, ale on, bude to znieť hrozne, ale, on by nás možno chcel stiahnuť k nim!“ povedala som hoci mňa samú priťahovala možnosť podporovať ideály Temného pána.
„No a? Bella, ty to nechápeš, samozrejme, nechcem zabíjať ľudí, ale ja milujem Luciusa!!! A nenechám si skaziť vzťah jeho príbuznými! A vieš čo?! Ja tam pošlem mamu a otca, nech vidia ideály Temného pána, nech sa spoznajú s tými najčistokrvnejšími čarodejníkmi Británie! Ja ju tam pošlem, lebo milujem Luciusa a dala by som zaňho všetko, dokonca... dokonca ja svoj život!“ kričala na mňa a ja som zostala prekvapená.
„Ja ti nehovorím že sa musíš Luciusa vzdať, ale musíš byť opatrná. Ty nevieš ako sa cítili rodiny tých, čo zomreli.“ Hovorila som potichu.
„Bellatrix, je mi to jedno! JA milujem Luciusa a nevzdám sa ho, NIKDY! A ty nemysli na druhých, mysli na seba a na TVOJU rodinu, nie na rodiny iných, na rodiny zradcov krvi, na rodiny muklov! Začínam uvažovať či si moja sestra!“ vrieskala a behala po izbe.
„Ja neobhajujem muklov! Sú to bastardi, ale pozri sa na to! Temný pán im to kázal. A... ja neviem, mali by sme to skúsiť.“ Povedala som.
„Čo?“ spýtala sa ma, a bola taká vykoľajená z toho čo som povedala, že celkom zabudla kričať.
„Ja sa k nemu chcem pridať. Ja to chcem, chcem vyskúšať aké to je, byť nebojácna, vychutnávať si moc... Ja to chcem!“ poslednú vetu som zajačala.
„Vážne?“ spýtala sa ma Cissy a prisadla si ku mne.
„Áno, ja to chcem.“ Povedala som. Nevedela som, či sa mi to len zdalo, ale začula som dolu kričať Roda, jeho hlas sa ozýval po celom dome, tak som vstala a zišla dolu.
„Čo sa to tu preboha deje??“ spýtala som sa a keď som išla do haly po schodoch, otvorila som ústa. Stál tam Black s vytaseným prútikom a bol tam aj Rodo, taktiež s vytaseným prútikom a iskrili na seba.
„Petrificus totalus!“ „Levicorpus!“ „Inacarcerous!“ ozývali sa po hale hlasy Roda a Blacka, zo zeme okolo nich sa parilo.
„Protego!“ zakričala som a zbehla na posledný schod schodiska. „Pekne-krásne mi vysvetlíte čo sa tu deje, lebo inak vás vyhodím. Oboch. Aj teba, Rodophulus, pokiaľ sa nezačnete mierniť. Alebo vás umučím, pokiaľ mi nevysypete pravdu.“ Bola som taká rozzúrená, že som mala chuť použiť na Blacka Cruciatus.
„Prepáč Bella, ale nestrpím, aby ťa tento bastard urážal. Nech je šťastný, že si medzi nás uvrhla protego, lebo by som mu tú jeho blbú sánku zlomil!“ reval Rodo. Za mnou stála Cissy, počula som jej dych.
„Ale čo, moja sesternička má žiarlivého priateľa, no, no, no, aby sa mi nepošmykla ruka, Lastrange, lebo by si mohol skončiť zle.“ Vysmieval sa Black.
„Drž sa od Roda ďalej, lebo sa ruka možno pošmykne mne, Black. Vlastne, prečo sa hádate?“ spýtala som sa.
„Lebo urážal tvoju rodinu!“ zahučal Rodo.
„Tejto rodine sa žiadna urážka nevyrovná, je to banda tupých Slizolinčanov!“ hulákal Black.
„Ako sa to vlastne začalo?“ spýtala sa Cissy a prehodila si vlasy cez plece.
„Tento bastard Vás začal urážať!“ kričal Rodo, ale nemalo to účinok, lebo Black mávol prútikom, a odmiestnil sa.
„Black sem už nikdy nevojde. O to sa postarám!“ zasyčala som a odstránila protego.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.