Kapitola:
Pridaná: 9.4.2011, 19:30:13
Čítaná: 649×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Eliot Bones, Albus Severus Potter, Amy Luisová, Mathew Derway
Stručný dej: Tento príbeh je o malom chlapcovi Eliotovi, ktorí nikdy nemal šťastie v živote. A preto dúfa, že si na Rokforte nájde priateľov a vôbec nový život.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Neobyčajné ráno 2 » U Ollivanderovcov 3 » Nancy 4 » Kučeravé dievča 5 » Ceremoniál 6 » Sovia pošta 7 » Lietanie 8 » Klopadlo 9 » Esej 10 » Albusove starosti 11 » Nečakaný list 12 » Astronomická veža 13 » Osamelé Vianoce 14 » V knižnici 15 » Josterický kulm 16 » Eliot strážcom

„Vstávaj Eliot, “ zakričal naňho otec, keď pripravoval raňajky, „zachvíľu odchádzame! “ Veľmi neochotne otvoril oči a nadýchol sa do ďalšieho dňa, podľa neho nepríjemného života. Nemôžme sa mu čudovať i keď niektorí ľudia majú i horšie osudy. No i ten jeho bol v niečom odlišný, ale o tom vtedy ešte nevedel.

Keď mal Eliot štyri roky, zomrela mu matka, čo ho dostalo najviac zo všetkého. A aby to nestačilo o necelý rok mu život zobral aj jeho staršieho brata. Od vtedy už ubehlo šesť rokov a ešte nebolo dňa, kedy neprestal myslieť na tieto dve milované osoby.

Posadil sa, pretrel si oči a chodidlá vsunul do deravých papúč. Porozhiadol sa po svojej malej izbe v ktorej sa nachádzalo len jedno malé okienko, posteľ s nepohodlným tvrdým madracom a ošarpaná škatuľa so starými hračkami. V kúte ležala školská taška s menovkou jeho zosnulého brata, ktorú nosil Eliot takmer všade kde sa dalo.

Keďže jeho otec nemal veľa peňazí, ich kuchiňa nebola o nič väčšia ako jeho izba a pritom to bola najväčšia miestnosť v celom dome. Vlastne ten dom pozostával iba z jednej izby, kuchyne, obývačky, v ktorej aj otec Eliota spával a malinkej kúpelne do ktorej sa zmestil ledva záchod s vaňou.

„Dobré ráno, oci, “ vošiel do kuchyne a objal svojho otca vrúcne okolo pásu. Sadol si za stôl a začal si pochutnávať na včerajšom chlebíku s maslom a soľou. Keď dojedol, obliekol sa do jeho obľúbenej košele a nohavíc s neveľkou záplatou na kolene. Zobral batoh, prehodil si ho na plecia a spolu s otcom vyrazili do Šikmej uličky.

Áno, malý jedenásť-ročný Eliot Bones bol čarodejník a práve dnes bol ten deň, kedy išiel prvýkrát na nákup čarodejníckych potrieb do prvého ročníka, na ktoré šetrili spolu s otcom celé štyri mesiace.

Hneď ako vošli do Deravého kotlíka, Tom spozornel a hneď spustil : „Nazdar, Arestos! Teba som tu už dlho nevidel! Ako sa vodí? “ Eliota to zarazilo, že pozná jeho otca a tak sa neubránil otázkam: „Otec? Kto je ten chlapík?“

„To je barman, Eliot. Je to môj starý priateľ. No, Tom, vodí sa celkom dobre, len keby tých peňazí bolo. Akurát ideme do Šikmej uličky s Eliotom pre pomôcky do prvého ročníka, “ vysvetľoval Arestos.

„Vieš, že keď budeš niečo potrebovať, tak sa na mňa môžeš spolahnúť, “ ponúkal sa Tom.

„Viem, viem, “ prikivoval Arestos, „ale mi už pôjdeme, aby sme stihli všetko čo chceme. Tak zatiaľ, Tom“ „Nazdar Ar, “ pozdravil ho.

Eliot bol už len z tohto stretnutia unesený, takže vedel, že všetko čo sa v čarodejníckom svete naučí, bude určite veľmi fascinujúce a zábavné. Teda aspoň si to myslel.

[ » na začiatok « ]