Kapitola:
Pridaná: 5.4.2011, 17:14:43
Čítaná: 817×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Martin
Stručný dej: Moja prvá poviedka. Dúfam že sa vám bude páčiť. Prepáčte mi tie slovenské mená, ale nemám rád anglické(okrem Harry, Ron, Hermiona, atď.)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » ČAR 2 » ČAR 2/20 3 » ČAR 3/20 4 » ČAR 4/20 5 » ČAR 5/20 6 » ČAR 6/20 7 » ČAR 7/20

A je tu tretia kapitola poviedky ČAR. Nemám čo dodať.

---------------------------------------------------------------------

Na druhý deň ráno sa Martin a jeho spolužiaci zobudili do daždivého rána. „Poďme na raňajky.“ povedal Martin. A vyšiel z izby nasledovaný Michaelom a Harrym. Keď vyšli z klubovne Harry unavene povedal: „Čaká nás dnes niečo nové?“ Martin mu odpovedal: „Samozrejme veď sme druháci!“ nadšene povedal. „Ja viem, ale ohľadom toho kameňa.“ ledva dokončil a prekvapene zastavil tak ako Martin a Michael. To, čo videli bolo strašidelné. Na stene pri Veľkej sieni boli tisícky chrobákov. Dohromady vytvárali nápis: Som v hrade! Dievčatá začali vykrikovať a spoza rohu prišiel riaditeľ. Pozrel na nápis a hneď ako to urobil chrobáky spadli na zem a dievčatá sa rozutekali na všetky strany. Dumbledore mávnutím prútika chrobáky odstránil. „Všetci žiaci nech sa urýchlene dostavia do Veľkej siene!“ zahučal a zamieril rovno tam. Keďže všetci boli pri Veľkej sieni, hneď sa tam zhromaždili. Dumbledore sedel na svojej riaditeľskej stoličke a s ustarosteným výrazom na tvári sledoval ako si žiaci sadajú na miesta. Keď si všetci posadali začal rozprávať. „To, čo sme práve videli nemusím komentovať.“ začal prísne „Odteraz budú na chodbách hliadky učiteľov a spolieham sa na prefektov, že im pomôžu. Vyučovanie sa odkladá na zajtra , ale rozvrhy dostanete dnes. Najedzte sa a v sprievode učiteľov choďte do klubovní, kde zostanete do večera. “

V klubovni sa ihneď všetci začali rozprávať o udalosti z rána. „Myslíš, že nám niečo hrozí?“ opýtal Michael zadumaného Martina. „Čo?“ prebudil sa zo zamyslenia Martin a pozrel na Michaela. „Ale nič.“ povedal Michael ustarostene. Martin hľadel do ohňa rozmýšľal. Myšlienkami sa dostal až k nápisu. „ Podľa mňa je vlamač duch alebo také niečo.“ povedal napokon. „Prečo myslíš?“ zareagoval Michael. „Veď prehľadali a zavreli celú školu, a predsa je tu.“ zamyslene odpovedal Martin. „Neviem, neviem“ povedal Michael, „tie chrobáky ma dosť vydesili.“ vystrašene povedal. „Aj mňa a podľa všetkého aj Huga.“ dodal Martin. Hugo Hgew bol tretiak, slizolinčan. Bol obzvlášť neznášanlivý a najviac nenávidel práve Martina a Michaela. „Och, Mathew!“ zastonal Martin. „Zabudol som ho nakŕmiť!“ vysvetlil Michaelovi a ponáhľal sa nakŕmiť ho. Keď vošiel do izby, zdalo sa mu niečo zvláštne. V izbe bol čerstvý vzduch napriek tomu, že okná sú zavreté čarami. Hneď pozrel na fúpera, ktorý bol veľmi rozrušený. „Čo sa ti stalo?“ opýtal sa a len tak letmo pozrel na okno. Bolo privreté. Martin ho zavrel a nakŕmil Mathewa. Žeby ho včera McGonagallová nezavrela? pomyslel si. Potom sa zabuchli dvere. Martin vstal a išiel ich otvoriť. Keď k nim kráčal v zrkadle, ktoré bolo v miestnosti sa niečo mihlo. Martin to ignoroval a otvoril dvere. Nik tam nebol, všetci dole diskutovali. Potom cez okno vypustil Mathewa a išiel dolu oznámiť Michaelovi, čo sa mu prihodilo. Po vypočutí sa na Michaelovej tvári objavil akýsi čudný bojazlivý úškrn. „Nebuď blbý, sú to len náhod.“ ubezpečil ho Martin. Potom rozoberali znova školské učivá a predmety.

Okolo obeda prišiel Flitwick a za pätami mu bol Peter, Martinov brat, prefekt. Študenti ho okamžite zavalili otázkami o vývoji situácie. „V škole sa nič nové neudialo. Stále školu prehľadávame a strážime. Teraz by ste sa mali najesť.“ povedal piskľavým hlasom a švihol prútikom. V klubovni sa zjavilo šesť tácní s jedlom a pitím. Peter schmatol dva obložené chleby a sadol si k Martinovi a Michaelovi. „Niečo nové?“ opýtal sa Martin. „Nie.“ povedal s plnými ústami Peter. „Vieš Peter,“ začal Michael „mal by si vedieť, čo sa dnes stalo Martinovi. „Neopováž sa to povedať!“ osopil sa Martin. No než stihol tomu zabrániť Michael začal. Keď dokončil svoje rozprávanie Peter na nich prekvapene pozrel. „Idem sa tam pozrieť.“ vyšlo z neho napokon. „Nie!“ vykríkol Martin. „Je to zbytočné!“ protestoval. No Peter už išiel hore. Martin a Michael utekali za ním. Keď Peter otvoril dvere do miestnosti vbehli aj Martin a Michael. Všetci sa vyľakali, lebo v strede izby visel dolu hlavou Harry a rotoval vo vzduchu. Peter reagoval ako prvý. Vytiahol prútik, zdvihol ho a švihol ním. Nič sa nestalo. „Bežte po Flitwicka!“ vykríkol. Chlapcom nebol treba hovoriť dvakrát. Ihneď sa rozbehli za vedúcim ich fakulty, teda Flitwickom. Peter švihol prútikom ešte raz a zablyslo sa svetlo, ktoré spomalilo ratáciu Harryho vo vzduchu.

Keď prišli aj s Flitwickom, Harry bol už na zemi, ale zvláštne sa mrvil. Peter pri ňom neveriacky kľačal. „Peter, čo sa tu stalo?“ opýtal sa dezorientovaný Flitwick. „ Ja neviem.“ Keď som sem prišiel, visel vo vzduchu.“ povedal vyľakane Peter. „Peter, zoberte Harryho do Nemocničného krídla.“ prikázal. „Vy Brown, choďte po riaditeľa.“ A vy Martin, mi poviete čo sa vlastne stalo.“ povedal piskľavo, ale prísne. A tak mu Martin povedal všetko o tom ako kŕmil fúpera a ako potom... „Mathew!“ vykríkol a vtrhol do izby. Jeho fúper tam nebol a okno bolo opäť otvorené.

------------------------------------------------------------

Pripomienky-sovou!

[ » na začiatok « ]