Kapitola:
Pridaná: 2.4.2011, 19:55:36
Čítaná: 1768×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Miley, Sandy, Quen
Stručný dej: Tri sestry, Miley, Sandy a Quen, každá snívajúca o vlastnej kariére dostanú na promócie do daru od svojich bohatých rodičov veľký dom v malom mestečku Sunset Valley, ktorý ich otec zdedil po svojom bratovi. Celé nadšené po mesačnom balení sa konečne sťahujú do svojho vysnívaného domu. To ale ešte nevedia, čo ich čaká...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Kapitola: 1 » Prekvapenie 2 » Neočakávané 3 » Hádka 4 » Nový objav 5 » Dieťa

A sme pri tretej rodine: Pán a pani Richová sú manželia bývajúci v odľahlej vile pri mori. V meste bývajú už dva roky a majú tam dobrú reputáciu. Ale Melanii ide o zachovanie svojej popularity v meste, a tak príchodom dvoch nových rodín nie je vôbec nadšená...

_____________________________________________________________

„Robert kde si mi dal tú červenú blúzku?!", nahnevane sa opýtala Mel svojho manžela prehrabujúc sa v kope šatstva.„Inak som zvedavá kedy nájdeš novú upratovačku už takmer nemám čo nosiť!"

„Ja sa do tvojich handier nestarám a tú upratovačku sa pokúsim vybaviť čo naskôr..."

„To som zvedavá!"

...A bol by som rád kedy si už konečne prestala hovoriť tým tvojim ironickým tónom a prestala ma buzerovať. Dnes mám dôležité stretnutie a ešte nejaké vybavovačky."povedal Rob ešte stále ťukajúci do klávesnice notebooku.

„Ach, jasné, ako vždy ti je práca prednejšia než ja!"

„Ty čo máš za problém? Zle si sa vyspala alebo čo?" nahnevane sa pozrel na Mel

„Ach nechaj to tak ty by si tomu nepochopil.", a odišla do kúpeľne.

„Ako povieš..." zamrmlal si pre seba Rob a ďalej ťukaj do klávesnice.

„Inak počul si už o tých sopľaňách čo sa presťahovali do toho veľkého baráku vo vilovej štvrti?"opýtala sa ho Mel stojaca mu za chrbtom. Rob sa tak zľakol až ho myklo a zlostne sa zahľadel na partnerku: „Do riti ty prečo musích chodiť ako duch? Obuj si radšej štekle nech viem kde si lebo toto si mi už urobila po druhý krát!"

„No tak sory no. Ale odpovedz."

„A aká bola otázka?" nevinne sa opýtal Rob, lebo od ľaku zabudol na čo sa ho to pýtala. No Mel jeho otázku brala ako vyslovenú provokáciu.

„Či si už počuj o tých sopľaňách z vilovej štvrti!!!"skríkla na neho Mel

„Prečo sopľane? A áno počul sú celkom milé. Hlavne tá pekná brunetka...tá...Sandy!..."

„ČOŽE?" neveriacky zvolala Mel. Neverila vlastným ušiam.„ty si sa s nimi stretol? To nemyslíš vážne? Ako si dovoľuješ stretávať sa s ľuďmi z takej nízkej vrstvy!! To si ako predstavuješ?"

Aj Robovi už docházala trpezlivosť a tak zaklapol notebook a osopil sa na ňu:„ Tak po prvé, nie sú zo žiadnej nízkej vrstvy ak si dobre spomínaš bývajú vo väčšom dome ako my! A po druhé, ja sa s nimi nestretávam, ale som sa ráno stretol so Sandy keď si išla zabehať a tak sme sa zakecali. Je ozaj veľmi milá. Si predstav že si hľadá prácu v mojej nemocnici. Tak som povedal že jej ju vybavím nie?"

„Ty čo s ňou máš?" podozrievavo sa spýtala Melania.

„Prečo by som s ňou mal niečo mať?, Rob sa už neovládol a už aj on kričal.

„Lebo si povedal že je pekná, milá a vybavuješ jej prácu! To nerobievaš len tak!"

„ No tak teraz som to urobil stačí?"

„Nie!"

„Mel ty si neskutočná! Zo všetkého robíš takú vedu...Povedz mi čo mám robiť? Mám sa na ňu vykašlať aby si sa ty dobre cítila? Čo mám robiť aby si prestala byť taká naivná, panovačná a žiarlivá?!"

„Keď si si ma bral tak si mal na to myslieť! A ja ti hovorím že buď ona alebo ja!"

„Preboha to nemôžeš myslieť vážne!", kričal na ňu Rob, „Ako si dovoľuješ postaviť ma medzi nejakú neznámu babu a medzi teba čo poznám 2 a pol roka! Vravm ti prestaň s ýmito scénami lebo bude zle!"

„Áno? A čo mi urobíš? Zbiješ ma? Vyhodíš ma? Nič z toho neurobíš dobre ťa poznám. A ja ti zakazujem stýkať sa s tými...."

„Ty mi nemáš čo rozkazovať! Ja nie som tvoj pes tak sa ku mne správaj slušne! Robert už kričal tak, až sa Mel začala báť. „Nemám čas ani náladu na nieto tvoje trápne scény! Odchádzam!"

„Kam ideš?!!" nahnevane zakričala Mel, ale už počula iba tresknutie dverí. Bola vrcholne nahnevaná ale zároveň sklamaná. Nevedela pochopiť prečo ju tentokrát neposlúchol. Úplne sa zmenil, pomyslela si. Chvíľu sa bezducho prechádzala po dome a nakoniec sadla do auta a vyrazila bohvie kam. Užívala si rýchlu jazdu a nemyslela na tú rannú hádku. Chcela aby to bolo ako predtým. Aby jej Rob povolil všetko na čo si zmyslela, aby bol ku nej milý a nekričal na ňu... Bola čím ďalej tým viac smutná až nakoniec zastavila a ocitla sa v nejakom zapadákove kde neďaleko stála podivný dom. Keď vystúpila z auta a prišla bližšie, zistila že je to krčma. A tak vošla dnu. Do toho prostredia zapadala asi tak ako kráľovná na farmu. Jednoduché drevené stoly so stoličkami, mastný bar a asi desať ožranov pozerajúcich na ňu ako na zjavenie.

„Alé panička, čo by ste ráčili?" prihovoril sa jej od baru pán s pivným bruchom a familiárnou tvárou.

„Nó ja vlastne ani neviem", mierne neprítomne odpovedala Mel.

„To nevadí sadnite si sem medzi nás, prihovoril sa jej zvláštny pán od stola. „Šéfe, pivko pre dámu na mňa!" zakričal od stola. všetci pre stole sa začali hurónsky smiať.

„Nie ďakujem, ja také nepijem", slušne odmietla.

„Ale notááák snáď nás nechcete uraziť!"A tak sa Mel nechala presvedčiť. Chytila ucho pohára ktoré ešte nikdy nedržala, a riadne si odpila. Popravde to nechutí zle, pomyslela si a znovu si odpila. Ani si nevšimla, že všetky oči sú uprené na ňu. Ostýchavo si odpila tretí krát a tentoraz ho vypila na ex. A tak divný pán od stola zakričal pre druhé pivo a neskôr si Mel ani neuvedomila, že sa drží za ramená s ostatnými chlapmi a nahlas spievajú pieseň, ktorej nevedela názov, ale jej text poznala. A tak spievala, smiala sa a pila pivo.

[ » na začiatok « ]