Kapitola:
Pridaná: 2.4.2011, 18:52:29
Čítaná: 1143×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Miley, Sandy, Quen
Stručný dej: Tri sestry, Miley, Sandy a Quen, každá snívajúca o vlastnej kariére dostanú na promócie do daru od svojich bohatých rodičov veľký dom v malom mestečku Sunset Valley, ktorý ich otec zdedil po svojom bratovi. Celé nadšené po mesačnom balení sa konečne sťahujú do svojho vysnívaného domu. To ale ešte nevedia, čo ich čaká...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Kapitola: 1 » Prekvapenie 2 » Neočakávané 3 » Hádka 4 » Nový objav 5 » Dieťa

Tak, a tu máme našu druhú rodinku:

Martin Rush a Julie už Rushová sa hneď po svadobnej ceste sťahujú do domčeka v prímorskom mestečku Sunset Valley. Martin ten dom kúpil ešte pred svadobnou cestou v Taliansku za výbornú cenu, a chce manželku prekvapiť. No ona zareaguje inak ako predpokladal.

Po dvoch týždnoch čo už bývajú v spomínanom dome sa do mestečka prisťahujú tri slečny. Teraz sa vrátime o dva týžne dozadu:

_______________________________________________________

„Ešte pár krokov a sme tam", hovoril Martin svojej novomanželke a rukami jej zakrýval oči. „Ták, teraz otvor oči",povedal s veľkým očakávaním v hlase.

Julie sa s hrôzou zahľadela na ich budúci dom a po pár sekundách zhrozeného mlčania sa zmohla na zúfalé: „Preboha!"

„Tebe sa nepáči?", so sklamaním v hlase sa nesmelo opýtal manžel.

„Veď to je des! Doslova dom hrôzy! To by chceš naozaj povedať že tu budeme žiť?"rozhorčene sa pýtala Julie

„No tak bol za dobrú cenu. A to iba z vonka vyzerá tak...Stačí dať nový náter a bude krásny. Veď si bytová dizajnérka pre teba nebude problém spraviť z tohto...eh...domu pekný dom, nie?"

„Jasné, to si celý ty! Všade chceš učetriť! Ale to, čo si ušetril budeme musieť investovať do rekonštrukcie tejto...tejto...rachotiny!"nahnevane zvyšovala intenzitu svojho hlasu.

„Ale zlató to zvládneme, neboj", povedal a objal ju. „A keď nie tak si nájdeme niečo iné, dobre?" pobozkal ju na vlasy."

„Tak fajn, poďme sa pozrieť dnu"

Martin vo vrecku bundy našmátral kľúče a opatrne otvoril starú zámku. Dvere sa so škrípotom otvorili. Dvojca stála vo veľkej hale z ktorej viedli dva oblúky. Celá hala bola osvetlená historickými nástennými lampami strop bol zdobený ochúchanými maľbami. Dvojca pomaly bez slova vošla do pravého oblúka, a následne sa ocitli v takzvanej kuchyni, ktorá vyzerala akoby nebola 50 rokov používaná. Drevená kuchynská linka z dubového dreva bola zničená a drevené podlahy prehnité. Iba mohutný jedálenský stôl nachádzajúci sa asi 3 metre od linky bol v dobrom stave. Chladnička a mikrovlnná rúra boli na počudovanie asi to najmodernejšie čo zatiaľ videli v ich dome. Pomaly sa vrátili do haly a vošli druhým oblúkom, kde ich čakala kompletne zariadená obývačka, ktorá vyzerala určite lepšie ako kuchyňa. Podlahy, tak ako vo zvyšku domu boli prehnité, ale krb, kreslá a gauč boli síce staré, ale zachované. No chýbal televízor. Cez tmavé závesy pôsobil celý dom nejako pochmúrne. Po piatich minútach strávených v ich budúcom dome( lebo podľa Julie sa to domom zatiaľ nazvať nedalo), Julie konečne prehovorila: „Okej nádych výdych, nádych, výdych." Pár krát sa nadýchla a potom pokračovala: „a teraz mi prosím ťa povedz, čo ťa na tomto dome tak zaujalo. Lebo očividne už chalupa mojej babky vyzerá lepšie ako táto zrúcanina, lebo ona má aspoň televízor! Prečo mi toto robíš? Ja som sa tak tešila, že budeme bývať v peknom domčeku a nie že budeme musieť mesiace prerábať tento dom..."

„Počkať, takže ty tu predsa chceš ostať?" skočil jej do reči Martin.

„A ostáva mi niečo iné? Veď si ho kúpil, je to, respektíve bude to náš domov tak tu predsa ostaneme. Ale treba všade urobiť nový náter, vyhodiť tieto hnusné podlahy, nahradila by som ich kachličkami a parketami. Tie závesy pôjdú preč aj s tým nábytkom, krb je fajn, treba novú telku, nové osvetlenie aby sme tu nežili ako v jaskyni a komplet novú kuchyňu. som zvedavá kde na to všetko zoberieme!", posledné slová už rozprávala hystericky a následne sa rozplakala manželovi do náručia.

„Neboj sa, tento dom bol takmer zadarmo ak porovnáš jeho veľkosť a ešte nám niečo ostalo, neboj ty si šikulka, ty z tohto urobíš krásny dom." chlácholivo ju pohladil po vlasoch.

Julie zdvihla hlavu a povedala: „Ešte že ma máš! No dobre poďme sa pozrieť hore. A tak sa zobrali a mohutnými schodmi vyšli na poschodie, kde sa nachádzala spálňa, dve izby, druhá kúpeľňa, ktorá bola na porovnanie oveľa väčšia ako tá na prízemí, samostatný šatník a samostatná knižnica. Veľkosť všetkých izieb Julie ohromila, a už vôbec nebola taká sklesnutá a zúfalá. Najviac sa jej páčila spálňa, kde boli dva šatníky a obrovská kráľovská posteľ s baldachýnom. „Tak tú si stopercentne necháme!" vyhlásila hneď ako vošla do spálne. A prekvapila ju aj malinká miestnosť za nenápadným závesom v spálni, kde bol pracovný stôl s veľkým kreslom. Hneď vedľa spálni sa z prava nachádzala veľká knižnica plná kníh po zosnulom majteľovi a z ľava šatník, ktorý bol asi tak veľký ako celá kúpeľňa nachádzajúca sa na samom konci chodby. No aj tu boli prehnité podlahy a ošúchaný zožltnuitý náter. Martin bol s domom celkom spokojný a uľavilo sa mu, keď zistil, že sa jeho žene niečo na tom dome aj páči. Veľmi sa tešil na to, ako s ňou konečne bude bývať sám, a nie s rodičmi. A tak sa na ňu pekne usmial, chytil ju za ruku a ťahal za stenu, kde boli skryté schody, ktoré si Julie vôbec nevšimla.

„Počkať, to má aj druhé poschodie?", prekvapene sa spýtala.

„Samozrejme", pokojne jej odvetli Martin. A tak sa vybrali na druhé poschodie, ktoré nebolo vôbec zariadené, ale to Julie iba potešilo: „Super, tu by sa urobili stenová priečka,ktorá rozdelí moju a tvoju pracovňu" oduševnene plánovala a behala po prázdnom poschodí a ukazovala na určité miesta, „a tam urobíme kúpeľňu s rohovou vaňou, a tam...tam bude malý kútik na oddych..." nestihla dopovedať, lebo jej Martin vtisol dlhý bozk.

_________________________________________________________

„Zlato ako si na tom?" zakričal na ňu Martin.

„V poho už tie nákresy skoro mám", odvetila mu z hora Julie. Práve dokončovala návrh rekonštrukcie celej obývačky. Všetky tri kúpeľne už mali hotové, aj podlahy, už im ostávalo iba tretie poschodie,obývačka s kuchyňou a nový náter. Boli veľmi spokojný s tým, ako sa im darí.

Julie zbehla po schodoch a spolu s manželom si unavene sadli na schody.

„ Už odišli?" spýtala sa. Už nevydržala to neustále búchanie a vŕtanie robotníkov. Ešte že bývame na odľahlom mieste,lebo by sa už zo začiatku na nás každý sťažoval, pomyslela si Julie.

„Áno pred chvíľou", odvetil. Julie si na jeho rameno položila hlavu. „Čo bude na večeru?"

„Hmmm, to čo včera?"

„Takže zase pizza. Okej no. Ale dúfam, že sa tá kuchyňa dá konečne do poriadku lebo potom už pizzu nechcem vidieť dva roky."

„To aj ja", zúfalo mu odpovedala Julie. Zdvihla hlavu a pozorne sa na neho zadívala: „Mal by si sa dať ostrihať a oholiť, vyzeráš hrozne. Choď zajtra do toho salónu čo je v centre, vieš kde."

„Nooo myslím že hej."odvetil a išiel objednať pizzu.

[ » na začiatok « ]