Kapitola:
Pridaná: 1.4.2011, 09:20:31
Čítaná: 956×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

Postupne sa začalo všetko vracať do starých koľají a mňa prestal prepadať strach. Prešla kopa času, a Greyback sa tu ešte neobjavil. Zdalo sa, že som v bezpečí. Ďalšia vec, ktorej som sa bála bol spln. Nechcela som len tak prísť za Remom a pýtať sa ho: "Čaw, ako to ide? Ozaj ako tu tráviš spln?" Naozaj som na to nemala. Nebola som ten typ človeka.

V jeden večer, deň pred splnom, sme s Remusom ležali v mojej izbe na posteli a hľadeli sme na nočnú oblohu.

"Remus?" spýtala som sa zrazu a nadvihla som sa na lakťoch.

"Hm?" jemne ku mne pootočil hlavu.

Nádych, výdych. To zvládneš. Si predsa Camille Madynsová, presviedčala som sama seba.

"Ako prežívaš spln tu?" spýtala som sa po dlhšej chvíli, keď som formovala otázku.

Rem sa na moje prekvapenie zasmial. "Dole v pivnici. Je však zabezpečená kúzlom, aby som sa nemohol dostať dovnútra. Nemáš sa čoho báť. Nedostanem sa k nikomu."

Tresla som ho do pleca. "Ty si myslíš, že sa bojím o seba? Ja sa bojím o teba."

"Tak sa nemáš prečo," pobozkal ma a pritiahol si ma k sebe. Pohodlne som si ľahla a pozrela som sa na hviezdy a mesiac, ktoré mi akurát svietili cez okno. Zavrela som oči. Konečne po dlhom čase som spala pokojne, bez nočných môr.

Nasledujúci večer prebiehal úplne inak. Neprebiehal tak pokojne ale v strašnom strese. Remus stál pri pivnici a jeho rodičia okolo neho obiehali a pýtali sa ho na rôzne otázky. On na ne odpovedal, i keď sa vkuse pozeral na mňa

"Už je čas," povedal jeho otec a otvoril pivnicu.

Remus ku mne prišiel a dosť vášnivo ma pobozkal. Inokedy by mi to nevadilo, ale predsa len tu teraz boli jeo rodičia. "Neboj sa o mňa," šepol mi do pier.

Prikývla som.

Otočil sa a vošiel to tmavej pivnice. Dvere za ním sa zavreli a pán Lupin ich ešte zabezpečil nejakým kúzlom, ktoré som však nezačula, lebo som bola myšlienkami niekde inde. Pri Remusovi. Nevedela som, ako tá jeho premena prebieha, a tak som mala dosť veľký dôvod báť sa o neho.

Pomaly som vyšla hore a hodila som sa na posteľ. Zapozerala som sa na ten obrovský mesiac, čo práve svietil do môjho okna. Prešlo asi 50 minút, keď som zrazu začula zavitie. Pichlo ma pri srdci. Nechcela som, aby si toto zažíval.

Vtom som začula ako mi niekto klope na dvere.

"Ďalej," povedala som rozhodne a v dverách sa objavila hlava Remusovej mamy.

"Môžem ísť ďalej?" spýtala sa placho. Ja som sa usmiala a prikývla som. Ona vošla dovnútra, a za ňou sa vznášal pohár s niečím. "Doniesla som ti horúcu čokoládu a Remus mi povedal, že nevieš počas splnu zaspať."

"Ďakujem," šepla som a zobrala som si ju. Medzitým som si sadla do tureckého sedu. Pomaly som si z čokolády odchlipla. Bola vynikajúca a hlavné bolo, že ma zahriala.

Pani Lupinová si sadla na kraj mojej postele a zapozerala sa na mesiac. "Každý mesiac som sa vždy bála o Remusa. Bála som sa čo sa s ním počas premeny stane. Bála som sa, že to medzi splnmi nevydrží a zmárni sa, alebo, že sa omylom zabije pri transformácií." Pozrela sa na mňa. "Teraz už viem, že má nádej. Má nádej v tebe. Viem, že tebe by nikdy neublížil, a nedovolí ani aby ťa našiel Greyback. Cam, ver mu. On ťa miluje. Nechce ťa stratiť a urobil by čokoľvek aby ťa zachránil."

Nevydržala som to, a sklopila som pohľad. Cítila som, že sa posteľ narovnala, a pani Lupinová potichu vyšla z izby. Ja som dopila čokoládu a šálku som položila na nočný stolík. Zas som si ľahla. A v tej póze som zostala až do rána, pričom sa mi v hlave rojili tie najzvláštnejšie myšlienky. Všetky však mali jednu vec istú. Boli o Remusovi.

Ráno, keď zašiel mesiac, som doslova vyskočila z postele. Bolo mi jedno, že po noci som bola unavená, a že som celú noc nespala. Teraz som však vedela, že musím ísť za Remusom. Musím zistiť či je v poriadku. Rýchlo som zbehla po schodoch, a prišla som k jeho rodičom, ktorý už stáli pri pivnici. Pozdravila som ich len zbežne a oni otvorili dvere. Obaja zašepkali Lumos a tým osvetlili tmavý priestor. Ja som ešte nemohla čarovať, kvôli tomu, že moje sedemnáste narodeniny boli až 23. augusta. Nenávidela som svoj dátum narodenia. Bola som druhá najmladšia z ročníka.

Zišli sme nižšie, keď sme ho uvideli. Nahý ležal na zemi a bol posiaty mnohými zraneniami, ktoré si spôsobil sám. Rozbehla som sa k nemu, a následne som si k nemu aj čupla.

"Remus," šepla som a pohladkala som ho po hlave. Váhavo otvoril oči, ale keď ma uvidel, ľahko sa usmial.

"Cam." Jeho dych bol nepravideľný a pomalý. "Povedz mi, že si sa aspoň ty vyspala dnes v noci."

Zasmiala som sa. Stále to bol môj Remus.

Jeho mama mu zatiaľ liečila všetky jeho zranenia. Zapozerala som sa mu do očí. Do tých očí, ktoré som tak milovala a zároveň do tých, ktoré mi túto noc tak veľmi chýbali. Zľahka som ho pobozkala na pery.

"Cam, pomôžeš mi ho obliecť?" spýtala sa ma jeho mama. Prikývla som a pomohla som jej ho zabaliť do plášťa. Pán Lupin zatiaľ kontroloval a napravoval škody v pivnici. Hneď ako to dokončil tak ku nám prišiel a opatrne postavil Rema na nohy. Ten ľahko zjajkol od bolesti.

Ani neviem ako, ale postupne sme ho dostali hore, do jeho postele. Tam nás jeho rodičia nechali samých. Stále však dosť prerývane dýchal.

"Mám ti niečo doniesť? Chýba ti niečo?"

"Keď si tu ty, tak mi nič nechýba," povedal a jemne pokynul vedľa seba, čím mi naznačil, že si mám k nemu ľahnúť.

Ľahla som si tak, aby som mu videla do očí a chytila som ho za ruky. Nemuseli sme ani nič vravieť. Jediné čo nám stačilo k šťastiu, sme boli len my dvaja.

O chvíľu sa ku mne Remus naklonil a pobozkal ma. "Milujem ťa."

"Aj ja teba," šepla som tiež.

Šťatný a hlavne veselý 1. APRÍL!!! i keď táto kapitola nie je moc o veselých veciach, ale aj tak :) príjemné čítanie :) :)