Kapitola:
Pridaná: 30.3.2011, 17:53:01
Čítaná: 716×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: rôzne
Stručný dej: Keď kope múza...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma

Kapitola: 1 » Zdanie klame 2 » On 3 » Návšteva 4 » Harry Potter 5 » Zrada? 6 » Iný pohľad na vec 7 » Už tu nie sme sami 8 » Stretnutie 9 » Rozhodnutie 10 » Nový začiatok 11 » Vysvetlenia 12 » Zoznámenia

"Tak fajn," povedala Marry a vytrhla mi knihu. "Zas je to na mne. Harry spoznal Brunhildu..."

"Nemusíš pokračovať," povedal napätým hlasom. "Počujem to isté ako u Kristie."

Z neznámeho dôvodu ma ohrialo u srdca, keď som vedela, že tento známy-neznámy smrťožrút vie moje meno. Mala som ten zvláštny pocit, ako keď som naposledy videla Iana Somerhaldera, len zosilnený. Toto už nebola len platonická láska. On zas pokračoval.

"Buď si zo mňa robíte srandu, alebo je to tak, ako si myslím. Tá kniha je začarovaná, aby sme ju MY nemohli vidieť, ani počuť."

Na túto jeho reč odpovedala M zvláštny zasmiatím. "Ale kúzla neexistujú."

Zdvihol obočie a spýtavo sa na ňu pozrel. "Že nie?"

V ruke poťažkal prútik, ktorý si vybral a zamieril na Marianku, a kniha ktorú držala sa zrazu vzniesla, a po ďalšom ťahu jeho paličky, kniha priletela až ku mne. Usmiala som sa, a až vtedy som si všimla ako na mňa Will zazerá.

Rýchlo som sklopila zrak, ale nie príliš rýchlo na to, aby ma tie modro-modré oči nestihli prepáliť.

"Tak, čo s vami urobím?" spýtal sa akoby sám seba.

"Necháš nás ísť?" skúsila som.

Začula som ho zasmiať sa. Okríkla som samú seba, keď som mu chcela povedať, že sa pekne smeje. Bolo by to asi dosť odveci.

"Počkajte," povedala zrazu M. "A prečo si vlastne tu?"

"Tuto Kristie, povedala meno Temného pána," povedal s miernym úškrnom.

"Ja som ti vravela, že to nemáš hovoriť," doslova štekla po mne a prepodla ma pohľadom. V tej chvíli som sa stala najviac pozorovaným objektom v miestnosti. Zatúžila som sa za niečo schovať, ale nebolo tu nič. Dokonca ani vankúš. "Ale je to len jej chyba, však? Nemal by si ma pustiť?"

Zdvihla som hlavu. Moja najlepšia kamarátka ma opúšta v takejto situácií? V situácií, ktorá sa vôbec nemusí skončiť dobre? Ale práve naopak? Toto sa mi muselo určite len zdať. Silno som zavrela oči a po chvíli som ich otvorila. Nič sa nemenilo, len sa na mňa zas tí dvaja kukali.

"Je ti niečo?" spýtal sa opatrne Will, a prsty na rukách si uložil do elegantnej striešky.

"Tak si to zoberme takto. Vyslovím meno imaginárnej postavy, a o chvíľu na mňa PRÚTIKOM mieri nejaký chalan, ktorý tvrdí, že je smrťožrút. Hneď na to príde moja najlepšia kamarátka, ktorá ma vzápätí zradí. Mám si nebodaj myslieť, že toto nie je sen? Že je to realita?"

"Ale toto nie je sen. Toto JE realita," šepol Will a otočil sa k M. "Mohla by si nás nechať na chvíľu samých? Potrebujem jej niečo vysvetliť."

Marry ako na povel vyskočila zo svojho miesta a odišla smerom k mojej izbe. Tam zavrela dvere, a ja som sa pozrela na Williama. Nevedela som, čo od neho mám očakávať. On ma zatial rontgenoval svojimi očami.

krátke... ja viem ale napadol ma skvelý nápad, a ten sa dá uskutočniť, len v novej kapitole, tak som to musela ukončiť takto :D :D :D :D :D

[ » na začiatok « ]