Kapitola:
Pridaná: 30.3.2011, 15:46:33
Čítaná: 859×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

"Plánujete sa k nám pridať?" spýtal sa so zvdvihnutým obočím. Ja a Remus sme sklonili hlavu, a pridali sme sa k nim.

"Prečo si mi nepovedala, že tu budú chalani?" vyšla po mne hneď Lilly, ktorá sa teraz podobala skôr na veľkú pijavicu, lebo tak bola nalepená na Jamesovi. Ja som na to len nevinne mykla hlavou a ona sa zasmiala. "Ja som vedela, že by ťa Remus nenechal ísť samú. Na to ťa má príliš rád."

"Baby, niečo vám chceme ukázať," povedal zrazu Sirius. "Keď už je von Removo tajomstvo, tak prečo nie aj naše?"

"Ty vieš hovoriť v rečníckych otázkach?" spýtala som sa prekvapene. "Každým dňom ma prekvapuješ."

"Poďte," odignoroval ma, a celá naša skupinka zamierila k slepej uličke, ale tak nedostupnej, že sme do nej kráčali pekných 10 minút.

Keď sme tam prišli, Remus ma zozadu objal. James nechal Lilly stáť pri nás, a s Siriusom odišli na koniec uličky.

"Pamätáš na to, keď som povedal niečo o ani a ty si chcela vedieť čo to je?" povedal mi Remus do ucha. Jemne som prikývla.

"Že Záškodníci sú ani... Tam to skončilo."

Ako som to dopovedala, tak sa stalo niečo, o čom som pochybovala, že uvidím. James so Siriusom sa začali meniť na zvieratá. Vtedy som pochopila význam tých troch písmeniek. Význam vety: Záškodníci sú ani...

Záškodníci boli animágovia. Dokázali sa meniť na nejaké zvieratá. Skôr ako som si to stihla dať v hlave do poriadku, namiesto Jamesa tam stál krásny jeleň, a zo Siriusa bol Bes. Obrovský čierny pes. Podobal sa na toho, ktorého som ako malá chcela, ale nikdy som ho nedostala.

Prekvapene som pozrela na Remusa. Ten sa na mňa usmieval. Zakrývajúc smiech som pokrútila hlavou a pozrela som sa späť na Lilly. Tá sa naopak pomaly, ale isto posúvala k Jamesovi, alias jeleňovi. Natiahla ruku, a váhavo ho pohladkala po papuli (pozn. autora: nepoznám zvieracie časti tela, tak to bude len papuľa :) dúfam, že newa). Jeleň začal hlavou mykať hore-dole, čo spôsobilo, že vyzeral, že sa smeje.

Sirius si na rozdiel od neho celkom pokojne sadol len pár centimetrov odo mňa. Nevedela som, či mu mám veriť. Bol zákerný už v normálnej podobe, nieto ešte v podobe, kde mal pazúre a ostré zuby. Pozeral sa na mňa pohľadom typu: Ha, ja viem niečo čo ty nie.

Vyplazila som mu jazyk a on sa kašľavo zasmial, teda ak sa to, čo znie ako keď sa pes drhne, dá považovať za smiech. Hneď na to štekol, a spolu s jeleňom odišli kúsok od nás, aby sa mohli premeniť.

"A Peter je potkan," povedal mi Remus, ktorý ma stále objímal.

"Waw," podarilo sa mi povedať. Ako bolo možné, že títo dvaja chalani s mminimálnym talentom na učenia sa stali animágmi? "A kedy?"

"V piatom ročníku," pobozkal ma na ucho. Medzitým sa už tí dvaja premenili.

V úplne bezstarostnej nálade prešlo ďalších pár hodín, až kým sme sa rozhodli, že pôjdeme odprevadiť Lilly domov. Inak povedané, kým sa ona nerozhodla, že by sme už mali ísť, aby sme nemali od našich rodín zle.

"Tak dobre," vzdal sa jej napokon ofučaný James, za čo si zaslúžil od nej nie príliš pekný pohľad. Drvivá väčšina z nás, čiže všetci okrem Lilly a Jamesa, začali potláčať smiech.

Pomaly sme prechádzali všelijakými možnými uličkami, až sme nakoniec zastali pres jej domom. Vládlo by tam úplne ticho, keby som zrazu nezačula, ako niekto hovorí moje meno. "Camille."

Znepokojene som sa poobzerala, lebo to nebol hlas nikoho známeho. Teda nikoho, koho by som si pamätala. Tento hlas bol hrubý a hovoril veľmi potichu.

"Počuli ste to?" spýtala som sa. Ostatný na mňa nechápavo pozreli.

"A čo také?" spýtal sa Sirius.

"Niekto povedal moje meno."

Zrazu mi Remus rukou chytil čelo a pozrel sa na ostatných. "Teplotu nemá."

Rýchlo som jeho ruku striasla. "Je dosť možné, že som si to vymyslela," presviedčala som sama seba, no zrazu som ho začula ešte raz a zreteľnejšie.

"Camille."

Otočila som sa o 180°. Vtom som ho uvidela. Fenira Greybacka. Stál pri jednom z mnohých smrekov, čo tu rástli, a pozerala na mňa tými nechutnými očami. Skamenela som. Jediné na čo som sa zmohla, tak som Rema chytila za ruku. On mi ju stisol, nevediac, čo tým myslím.

"Remus," šepla som, a on sa na mňa pozrel. Keď zbadal, že sa niekam tak upreto pozerám, tak sa zapozeral tiež. Zbadal ho tiež, lebo automaticky siahol po prútiku, no skôr ako ho stihol vytiahnuť, tak sa Greyback odmiestnil. Remus si ma pritiahol k sebe bližšie.

"Nič sa ti nestane. Nedovolí aby sa to niečo stalo," šepol mi do ucha.

"Čo sa stalo?" spýtal sa nás James.

"Greyback, bol tam," Remus ukázal na miesto, kde iba pred pár sekundami stál Fenir. Všetci sa na mňa prekvapene a obranársky pozreli.

"Naozaj by ste mali ísť," šepla po chvíľi ticha Lilly. Všetci ostatný sme prikývli a postupne sa odmiestnili.

dajme tomu, že v tej dobe by sa mohli už 16-ročný premiestňovať, lebo by mi to nezapadalo do ďalších plánov... OK? :) nakoniec som sa rozhodla, že tieto prázdniny napíšem len v štyroch/piatich kapitolách :) uvidím ako mi vyjde tá ďalšia, ale viacej tých prázdninových kapitol nebude :)

[ » na začiatok « ]