Kapitola:
Pridaná: 29.3.2011, 16:18:06
Čítaná: 727×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: rôzne
Stručný dej: Keď kope múza...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma

Kapitola: 1 » Zdanie klame 2 » On 3 » Návšteva 4 » Harry Potter 5 » Zrada? 6 » Iný pohľad na vec 7 » Už tu nie sme sami 8 » Stretnutie 9 » Rozhodnutie 10 » Nový začiatok 11 » Vysvetlenia 12 » Zoznámenia

"Čo to...?" spýtal sa, ale zrejme ani nevedel, čo sa má spýtať. Tvár mal chladnú, ale očami sa smial. Postupne sa mu aj pery roztiahli do akého-takého úsmevu. Zdalo sa, že toto sa mu ešte asi nestalo.

"Prepáč, prepáč," snažila som sa postaviť, ale s mojou šikovnosťou mi to príliš nešlo. M si len povzdychla, čo ma prekvapilo. Čakala by som od nej smiech, alebo aspoň zachechtnutie. Ona si namiesto toho išla celkom pokojne sadnúť na gauč, skade nás zaujato sledovala.

Nakoniec sme to vyriešili tak, že som sa z neho skotúľala na zem vedľa neho, a on sa postavil prvý. Hneď na to mi podal ruku, aby som sa postavila. Vyvalila som oči. Milý smrťožrút? To som si musela fakt len vysnívať. Toto nemohla byť skutočnosť. Opatrne som aj ja predpažila ruku, aby ma zodvihol. Bohužiaľ trhol tak silno, že keby ma nezachytil, tak by som dnes už druhý krát skončila na zemi. Opäť som sa začervenala.

"Pridáte sa ku mne, alebo nie?" spýtala sa M.

"Ďakujem," rýchlo som šepla k môjmu ´záchrancovi´, a prešla som k Marry, kde som si sadla.

On ma spokojne nasledoval a sadol si do veľkého kresla, ktoré si vyčaroval.

"Takže," začal. "Harry Potter, Temný pán, smrťožrúti a všetky vaše znalosti o našom svete. Odkiaľ o tom viete?" spýtal sa pokojne.

"Ako vieš, že vieme niečo o tvojom svete?" spýtala sa rovnako pokojne Marianka. Niekedy ma prekvapovala.

Hodil fajnový, a takmer neodolateľný úsmev. "Domyslel som si. Odkiaľ o tom viete?"

Pozreli sme sa na seba s M. Tá pokrčila plecami, a tým mi naznačila, že môžem m to vysvetliť. Vždy tá náročnejšia časť bola na mne.

"Z knihy," povedala som prosto.

"Z akej knihy?"

"Z Harry Pottera. Počkaj tu," povedala som, a postavila som sa. Nechal ma prejsť a ja som išla rýchlo do mojej izby po Harryho Pottera. Po dlhšom rozmýšľaní som nakoniec zobrala HP a Dary Smrti. Nevedela som síce prečo práve túto, ale hodila sa mi k našej situáciíí.

Keď som sa vrátila do obývačky, kde na seba tí dvaja zazerali, podala som mu ju. Opatrne ju otvoril, akoby sa bál že z nej niečo vyskočí.

"Prečo sú v nej čisté stránky?" spýtal sa prekvapene keď v nej náhodne listoval.

"Nie sú tam čisté stránky. Je to popísané."

"Nie je," začal sa hádať.

"Je."

"Nie."

"Áno."

"Nie." Postavil sa.

"Áno." Podišla som k nemu bližšie. Prenikavo sa mi pozeral do očí, akoby ma chcel zrontenovať.

"Prestante sa hádať ako starý manželia!" skríkla zrazu M, ktorej to zjavne liezlo na nervy.

"Ale tie stránky sú čisté!" povedal.

"Nie sú," vytrhla som mu HP, a začala som čítať. Chvíľu som musela listovať, lebo ani jedna pasáž v knihe nebola vhodná. Nakoniec som ju našla na strane 487. "Harry spoznal Brunhildu Bystrohlavovú podľa busty v Luninom dome. Socha stála vedľa dverí, ktoré zrejme vieldi hore k spálňam. Kráčal rovno k mramorovej žene a zdalo sa, ako keby naňho spýtavo hľadela s poloúsmevom na tvári, krásna, a predsa trochu strašidelná."

Zdvihla som pohľad na Marry a Willa. Marry na mňa pozerala trošku unudene a Will nechápavo.

"Jediné čo som počul bolo nejaké divné šušťanie."

Nechápavo sme sa na neho s Mariankou pozreli.

toto je zatiaľ najdlhšia kapitola tejto poviedky, tak dúfam, že sa bude páčiť minimálne tak ako ostatné :)

[ » na začiatok « ]