Kapitola:
Pridaná: 28.3.2011, 15:07:04
Čítaná: 667×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: rôzne
Stručný dej: Keď kope múza...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma

Kapitola: 1 » Zdanie klame 2 » On 3 » Návšteva 4 » Harry Potter 5 » Zrada? 6 » Iný pohľad na vec 7 » Už tu nie sme sami 8 » Stretnutie 9 » Rozhodnutie 10 » Nový začiatok 11 » Vysvetlenia 12 » Zoznámenia

"Áno," prisvedčil mi a pohodil svojimi vlasmi, pričom vyzeral neuveriteľne sexi. "Som smrťožrút. Prečo si nazvala Temného pána menom?" opakoval sa.

Hneď ako to dopovedal, tak niekto zazvonil na vchodové dvere. Automaticky som sa postavila, aby som šla otvoriť, ale on ma zastavil s tou svojou paličkou. "Čo to je?"

"Zvonček?" Bol naozaj taký sprostý, alebo to iba hral? Bolo jedno či bol z ´nášho´ alebo z ´ich´sveta. Zvonček musel poznať každý. Či už bol kúzelník alebo mukel. Pomaly prikývol a pustil ma. "Ďakujem," štekla som na neho ironicky.

Síce som už mohla ísť otvoriť, on išiel stále za mnou.

Keď som bola pri dverách, pozrela som sa cez kukátko a tak som zistila, že je to Marianka.

"Sakra," šepla som, no aj tak som tie dvere otvorila. Toto sa nevyvíjalo dobrou cestou. "Marry," povedala som, a dvere som odchýlila tak, aby na seba William a M nevideli. William mi medzitým pritlačil prútik ma chrbát. Nebol to bohvieako príjemný pocit.

"Kristie," usmiala sa osoba predo mnou. "Pustíš ma dovnútra? Mám super novinku."

"Teraz?" spýtala som sa, jemne sa obzerajúc na Williama s prútikom. Svoje oči upieral do mojich a tak som na chvíľu zabudla na všetko. Nechápala som, ako na mňa môže tak pôsobiť. Marry medzitým prikývla.

"Si OK?"

"Hej, ale mohla by si niečo vedieť," povedala som po chvíli rozmýšľania. Ako som jej to mala povedať be toho aby to bolo povedané príliš jasne. "Po celý čas si mala s Harrym Potterom pravdu."

"Harry Potter?" spýtal sa William, čím sa prezradil. Zabudla som, že aj on ho pozná. Zabudla som aj na to, že je to jeho nepriateľ. Hneď som sa samozrejme začervenala a doslova som vtiahla Marianku dnu. Zavrela som dvere. M sa neveriacky pozerala na toho muža, čo teraz nemieril prútikom len na mňa ale aj na ňu. A vtom sa stalo niečo, čo som predpokladala.

"Ja som to vedela!!!" zvýskla a začala dobre že nie skákať. Chudák Will si zrejme myslel, že sa nachádza u nejakých psychopatov. Už sa mu zračilo na tvári, že keď toto neprestane, tak sa duševne zrúti.

Rukou som Marry prikryla ústa. Nesúhlasne sa na mňa pozrela.

"William, toto je TÁ Marry. Marry, toto je smrťožrút."

"Som služobník Temného pána," povedal namyslene, akoby to bolo nejaké privilégium.

"Hej, hej. To mi došlo," povedala M a pozrela sa na mňa. "To myslíš vážne?"

Ja som prikývla. "Nejdeme si sadnúť?" spýtala som sa. Naozaj bolo treba sa správať aspoň trochu dospelo.

Marianka prikývla, stále sa neveriacky pozerajúc na Williama.

Prvá do obývačky išla M, potom išiel Will a nakoniec ja. Prekvapilo ma, že ma pustil poslednú. Dokonca už odložil aj svoju paličku.

Iba mne sa však mohlo stať, že som sa potkla, a stiahla som toho pekného smrťožrúta so sebou. Bohužiaľ sa otočil, a tak som dopadla rovno na neho. Vykríkla som a oči som otvorila až keď som ležala na ňom na zemi.

trošku divnejšie, ale písala som to pri teplote 37,9°; tak ak to nebude moc dávať zmysel, tak sa ospravedlňujem... sama nie som moc pri zmysloch :)

[ » na začiatok « ]