Poviedka:
Pridaná: 26.3.2011, 21:20:32
Čítaná: 6681×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: Fiction
Postavy: Ja
Stručný dej: Poviedka, ktorá vznikla počas chvíľkovej inšpirácie...MOžno je to skôr úvaha ako poviedka...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Otvorím oči a rozhliadnem sa po izbe. Zase ďalší deň. Vstanem, oblečiem sa a vyjdem z domu na prechádzku po skalnatom útese. Môj každodenný rituál. Neviem čo ma na ňom láka. Či snáď tá nespútaná nádhera, či tá sloboda, ktorú pociťujem, keď stojím na okraji a hľadím dole, do mora. Kráčam a ani sa neobzerám. Ale zrazu ma nejaký impulz donútil zodvihnúť hlavu. Vtom zbadala som anjela. On bol...myslela som, že sa mi len zdal. Ale on bol tam. Nad priepasťou stál a do očí mi pozeral. Oči čierne ako tá najtemnejšia noc spaľovali moje zreničky. Božská tvár ako socha vytesaná z kameňa lákala ma k sebe. Otvorená náruč núkala sa mi k objatiu. Ale vedela som, že je to klam. Že poslom diabla je toto dokonalé stvorenie. Že jediný jeho dotyk dokáže ma zničiť. Stála som a ani sa nepohla. Nedokázala som sa hýbať, nedokázala som myslieť. Iba sa nemo strácať v jeho očiach. Mala som pocit, že mi vidí až do duše. Zrazu sa jeho tvár zmenila. Jeho pery vykúzlili jemný úsmev. Dych sa mi zasekol v hrdle, po chrbte mi prešiel ľadový pot. Pomaly vykročil a natiahol ku mne jednu ruku.

„Nie...“ začala som, ale nemalo to žiadny význam. Kráčal pomaly, akoby sa vznášal nad zemou. Pristúpil až ku mne so stále natiahnutou rukou. Bála som sa. Núkal...nie nútil mi možnosť úniku. Túžila som po ňom, ale bála som sa ho.

On akoby cítil moje pochyby a pohladil ma po tvári. Tak nevinný dotyk ale toľko znamenal. Raz sa ma dotkne a už niet cesty späť. Jediná zblúdilá slza mi pomaly tečie po tvári. Palcom mi ju zotrel a privinul si ma na hruď. Vtiahol ma do toho pekelného objatia.

„Zbohom...“ zašeptala som a zavrela oči.

Zo zašumením vetra si splnil svoje poslanie. Nič tu po mne nezostalo.

Krutá to hra, čo so mnou rozohral život. A ja? Aj keď som mala silu, nedokázala som sa vzoprieť, nedokázala som odolať. Len slepo podľahnúť.

****************************************************

Nevšímajte si to, to bola len taká rýchla inšpirácia...heh ale asi by som to mala dať mojej slovenčinárke s otázkou, "čo tým chcel autor povedať?" :D

viem je to divné, ale komentáre potešia :)

[ » na začiatok « ]