Poviedka:
Pridaná: 25.3.2011, 15:46:58
Čítaná: 6525×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: Fiction
Postavy: -
Stručný dej: -

Literárna forma: poézia
Žáner: (nedefinovaný)

Kedy bude neskoro,

láska moja, na rozlúčku?

Pozerám už v hodinách,

na tú bielu múčku.

„Čo sa stane ak ťa chytia?“

„Možnože ma obesia, ako Jánošíka.

Jedno im však jasné je:

Len nech sa tebe nič nestane.

Prosím, povedz, nezabudneš?

Verná aj po mojej smrti mi budeš?“

Ty len hlavou pokývaš,

No ja viem, že pristávaš.

„Ostaneš mi aj ty verný,

Ak by ťa aj oslobodila nejaká krása?

Nezabudneš na dievča z tvojej zemi,

Nebudeš si myslieť, že je strašne krásna?“

Ja ti vravím:

„Počkaj, kým ešte odpoviem,

Lebo spýtať sa ťa niečo chcem:

Vezmeš si ma, dievča z mojej zemi,

Ako si sa nazvala, a či ostane ret tvoj nemý.“

Tebe slzy vyhŕknu,

Celkom zabúdaš na tichosť,

A pery tvoje vykríknu:

„Áno!“

Ale jej radosť len chvíľková je,

Lebo obaja začujeme dverí veraje.

Niekto skríkne:

„Už ho mám!“ a ja sa v okovách ocitám.

Počujem plač tvoj,

A náreky tvoje,

Však už ma vyvádzajú z dverí

Ruky dvoje.

„Nezabudnem, nikdy!“

Počujem tvoj hlas,

Ale neviem, či aj ja mám ostať nemý,

Či odpovedať na jej hlas.

Zajtra ráno o piatej,

Poručík kričí: „Páľ!“

A ja hľadím do tváre

Mojej milej naposled.

-----------------------------------

Z trošku iného súdka ako je HP, ale dufám, že neva :)

[ » na začiatok « ]