Kapitola:
Pridaná: 24.3.2011, 20:18:06
Čítaná: 723×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: rôzne
Stručný dej: Keď kope múza...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma

Kapitola: 1 » Zdanie klame 2 » On 3 » Návšteva 4 » Harry Potter 5 » Zrada? 6 » Iný pohľad na vec 7 » Už tu nie sme sami 8 » Stretnutie 9 » Rozhodnutie 10 » Nový začiatok 11 » Vysvetlenia 12 » Zoznámenia

Len tak stáť a odpočívať.

Oh, čo by som za to dala.

Raz aj tak spadnem na úplne dno.

Do nejakej jamy.

Vôbec sa mi tu už neoplatí byť.

O tom už viem.

Lebo aj tak nie je možné žiť naveky.

Dopekla, prečo tak je?

Môžem to zmeniť?

O tom pochybujem.

Raz to však dokážem.

To bude však moja smrť.

!

Dopísala som a usmiala som sa sama pre seba. Konečne sa mi pre Marianku podarilo napísať niečo s hláskami z mena Lord Voldemort. I keď chcela napísať niečo o Harrym ale nevadí. Záporné postavy boli aj tak vždy lepšie.

A celé to je fikcia, tak by sa mi nemalo nič stať, pomyslela som si a dobre, že som sa nezačala smiať.

Nechápala som, nad čím to vlastne rozmýšľam. Odkedy ma Marianka vtiahla do HP deja, tak som tým bola posadnutá. Ale ešte som na tom nebola tak zle, ako M, ktorá si myslela, že len vyslovením mena "Temného pána" ho privoláme. Boli sme s ňou nerozlučné kamošky, ale odtiaľ, potiaľ. Ani toto nám však nemohlo rozbiť naše priateľstvo.

"Lord Voldemort," povedala som dostatočne nahlas a ironicky. Keby ma počula, tak by ma asi zabila.

Letmo som pozrela na poličku s HP-čkami. Načiahla som sa po sedmičku, ale ruku som hneď stiahla preč.

Už by som to nemala čítať. Začína mi z toho preskakovať, pomyslela som si ešte raz. Je to len fikcia. Obyčajná fikcia, ktorá pritiahla pozornosť miliónov ľudí. Musím začať, čítať niečo aspoň trošku reálne.

Vtom ma napadla taká zvrátená predstava, že ma už ani moje svedomie nezastavilo, a ja som sa rozosmiala. Predstavila som si, ako po našej ulici idú smrťožrúti a M beží k nim a kričí: "Ja som to vedela!" Ako som ju poznala, tak ona by toho bola schopná. A skôr ako som si uvedomila, povedala som zas: "Lord Voldemort, jasné."

Vtom nastal ohlušujúci hluk, ako by oblohu preťal hrom. Pozrela som sa von oknom, ale nebo bolo jasné. Nebol dôvod, aby niekde bol čo i len obláčik a nieto ešte búrka. Začula som ešte ťažké kroky, a dvere mojej izby rozrazil krikľavomodrý pás svetla.

ja viem, že je to divné ale napadlo mi to na hodine matiky :)

[ » na začiatok « ]